Zachránila ma poslušnosť kňazovi

Na slávnosti Sedembolestnej Panny Márie som si kúpila denník sv. Faustíny. Obraz Božieho Milosrdenstva nám už visel v byte. V mojom srdci horela veľká nedočkavosť – počuť slová Pána Ježiša, ktoré povedal sestre Faustíne. Akoby som držala poklad. A bol to poklad.


Toho času som patrila do skupiny, ktorá tiež vyznávala Ježiša aj Máriu – tak ako kresťania, ale tvrdili, že všetko je inak. Že Ježiš bol ženatý, a, že On to všetko chcel inak. Modlili sme sa denne ruženec, všetky modlitby aké sa modlia, používali sme kríže, svätých, svätenú vodu, chodili sme do kostola – na spoveď – prijímali sme eucharistiu. 

 Ale vykladali sa tu karty, liečilo sa energiou reiki, odpájali sa tu duchovia, volali sa anjeli a písalo sa anjelské – automatické písmo. Toto písmo sa písalo aj s Pánom Ježišom aj Pannou Máriou.

Povera, horoskopy, astrológia, veštenie, mágia, špiritizmus

Dnes sa budeme venovať druhej časti textu prvého prikázania. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal. Prvé prikázanie zakazuje uctievať iných bohov okrem jediného Pána, ktorý sa zjavil svojmu ľudu. Prvé prikázanie odsudzuje mnohobožstvo. Vyžaduje od človeka, aby neveril v iných bohov a neuctieval iné božstvá okrem jediného pravého Boha. Sväté písmo neprestajne pripomína toto odmietnutie modiel „zo striebra a zo zlata“, ktoré „sú dielom ľudských rúk“, ktoré „majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia“.  Boh, naopak, je živý Boh, ktorý dáva život a zasahuje do dejín.
 Modloslužba sa netýka len nepravých pohanských kultov. Zostáva trvalým pokušením pre vieru. Spočíva v zbožšťovaní toho, čo nie je Boh. Modloslužbou je, keď si človek ctí a uctieva stvorenie namiesto Boha, či už ide o bôžikov, alebo o zlých duchov (napr. satanizmus), o moc, rozkoš, rasu, predkov, štát, peniaze a pod. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone, hovorí Ježiš. Mnoho mučeníkov zomrelo, lebo sa neklaňali „Šelme“ a odmietali dokonca predstierať, že ju uctievajú. Modloslužba odmieta jedinú zvrchovanosť Boha; je teda nezlučiteľná so spoločenstvom s Bohom.
Teraz sa budeme venovať jednotlivým konkrétnym hriechom.

Papež varoval, že tarotové karty a věštení z ruky je modloslužba

Papež hovořil k publiku po měsíční letní přestávce. Zeptal se svých posluchačů: „Kolik z vás se modlíte s tarotovými kartami, abyste viděli svoji budoucnost? Kolik z vás si nechává číst z ruky, abyste viděli svoji budoucnost, místo aby jste se modlili k Bohu? “ Řekl: „Bůh žije, zbytek jsou jenom modly a nejsou užitečné.“
František vysvětloval první přikázání: „Nebudete mít přede mnou žádné jiné bohy.“ Poukázal na řecký původ slova „modla“, což znamená „vidět“. Modloslužby byly „vize, které se stávaly posedlostí“.

Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete – Zlorečenie, veštenie, špiritizmus, mágia…okultné praktiky na území Slovenska…

Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“ To všetko je mágia!
Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci. Na podnet jednej našej farníčky sme sa rozhodli v našom farskom časopise uverejniť časť tejto problematiky z knihy „Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete, ktorej autorom je ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD.

Mnohí ľudia, praktizujúci bielu mágiu, o sebe a o bielej mágii tvrdia, že slúži na odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravuje. Čiže biela mágia má dobré ciele a praktizujú ju z lásky k blížnym. Vyzerá nevinne a práve preto môže zmiasť aj veriacich, ba aj kňazov, ak nevedia, s čím majú dočinenia.

Človek praktizujúci bielu mágiu, pri pohľade na neistého človeka povie ako prvé: „Ja nemám nič do činenia s diablom. Mám iba prirodzene‘ dary a pomocou nich vám chcem pomôcť1. Tiež sa často oháňajú slovami ako je exorcizmus, Svätý Duch, charizma a pritom mnohí z nich sa tvária ako praktizujúci kresťania. Chodia na bohoslužby a pritom sa v skrytosti venujú mágii. Pod rúškom kresťanov sa skrývajú možno vedome a možno nevedome služobníci zlého. Pán Ježiš nás varuje pred týmito ľuďmi, ktorí budú robiť aj divy, keď hovorí: „ Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možne‘, aj vyvolených“ (pórov. Mk 13, 22). A na inom mieste: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som mesiáš.«A mnohých zvedú“ (pórov. Mt 24, 4 – 5).
Osobitne sa chcem venovať zlorečeniu, objasniť tento pojem a typy zlorečenia, ako aj prípady, v ktorých ho Pán vypočuje a potvrdí.

„Zlorečenie“ je prianie zla inému človeku. Je to vlastne kliatba. Zlorečenie je urážkou Boha a zároveň je to hriech proti blížnemu. Človek, ktorý žije pod Božou ochranou, modlí sa a pristupuje k sviatostiam, sa nemusí báť zlorečenia. Zlorečenie skôr ubližuje človeku, ktorý zlorečí, ako tomu, proti komu je zlorečenie namierené. „Boh je darcom požehnania a nie zlorečenia. Preto nikdy nevenuje pozornosť zlorečeniu, ktoré ľudia zvolávajú na niekoho iného.

No existujú dva prípady, o ktorých hovorí aj Božie slovo, kedy by sa človek mal obávať, či ich Boh skutočne nevypočuje a nepotvrdí.

Zlorečenie zo strany rodičov:

Prvý prípad, v ktorom Pán môže zlorečenie potvrdiť, je, „keď niektorý rodič v návale zúfalstva zlorečí svojmu potomkovi. Takéto zlorečenie môže Pán potvrdiť a môže sa tak zlorečenie vyplniť aj v živote detí.

Pokračuj v čítaní