Okultné pozadie homeopatie

Okultný pôvod homeopatie
Zakladateľom metódy je nemecký lekár Ch. F. Samuel Hahnemann (1755-1843), ktorého postulátov sa homeopati pridŕžajú podnes. O Hahnemanovom najúspešnejšom diele „Organon racionálnej liečby“ i dnes prehlasujú, že „celé generácie homeopatických lekárov od čias Hahnemanna až po súčasnosť vychádzajú z Organonu“ [1].
Hahnemann opakovane prehlasoval, že homeopatia je „božská“ metóda a prehlasoval ju za „spásnu pravdu“ [1 str. 9]. Napísal, že ten kto ju používa „priamo sa naväzuje na božstvo, na stvoriteľa sveta“ [1 str.10]. Homeopatiu mu vraj zjavil samotný boh, ktorého nazýval „Veľkým duchom, ktorého uctievajú všetci obyvatelia všetkých slnečných systémov“ [14 str.11]. „Bolo načase, aby múdry a dobrotivý stvoriteľ a udržovateľ človeka učinil prietrž týmto hanebnostiam (mienená prax klasickej medicíny) a vyjavil liečiteľské umenie, ktoré je opakom už zmieneného… Bol najvyšší čas, aby dobrotivý stvoriteľ dal objaviť homeopatiu“ napísal ďalej [1, str. 49-50].
Hoci sa Hahnemann sám považoval za jediného v dejinách, kto vykonal skutočnú revíziu dovtedajšej medicíny a pri tom našiel cestu k pravde, homeopatický pedagóg dr. Burnett pri štúdiu Hahnemannovho diela dokonca zapochyboval, či je Hahnemannova teória skutočne pôvodná [16, str 16]. Veď zákon podobnosti poznal už Hippoktrates v 5. stor. pred n.l., nepatrnými dávkami liečiv liečil už Paracelsus v 16. stor. a teória životnej sily bola rozpracovaná už v Rgvédách v 10. stor. pred n. l. Duchovnú esenciu dobýjali z hmoty už stredovekí alchymisti a o zajatí ducha hmotou špekulovali gnostici od antiky cez stredovek až k metafyzikom minulého storočia.
Niet sa čo diviť, že i mnohé iné ezoterické liečebné smery majú k homeopatii veľmi blízko. Medzi nimi zvlášť mesmerizmus, Kresťanská veda a tiež Jungiánska psychoanalýza.

Homeopatia a príbuzné liečebné metódy
A) Mesmerizmus
Rovnaký, božský pôvod ako homeopatii prisudzuje Hahnemann i „mesmerizmu“, metóde liečenia pomenovanej podľa zakladateľa F. A. Mesmera (1734-1815), o ktorej napísal: „Táto liečivá sila… je zázračným, nedoceniteľným darom božím prepožičaným človeku. Mesmerizmus dokáže dotykom, aj bez neho, ba dokonca i z určitej vzdialenosti, iba prostredníctvom silnej vôle…, prenášať životnú silu zdravého jedinca (obdarovaného touto silou) na iného človeka [1, str. 229]. Sám Hahnemann mesmerizmus doporučuje. Dosvedčuje, že patrí do rovnakej oblasti liečenia pôsobením na „životnú silu“ ako homeopatia. Eppenich uvádza, že po Hahnemannovi zostal písomný záznam, v ktorom píše, že najlepších výsledkov liečby je možné dosiahnuť kombináciou homeopatie a živočíšneho magnetizmu [17, str. 110].
Podstatou mesmerizmu bolo tzv. magnetizovanie pacienta magnetizérom, ktorý napr. skladaním rúk prenášal na nemocného svoju „uzdravujúcu energiu“. Podľa Inglisa a Westovej „cieľom Mesmerovej liečby bolo vyvolať u pacienta stratu ovládania mysle a tela (kŕče,rozštiepenie a katatonické stavy)“. Autori v tejto praxi vidia podobnosť v pôsobení šamanov a strokerov [2, str. 169]. Škótsky chirurg J. Braid z mesmerizmu vyvodil i dnes rozšírenú hypnózu. Tento hypnotický tranz má podobné rysy zmeny mysle ako napr. transcendentálna meditácia, hladina alfa u Silvovej metódy a z nej vychádzajúca Modrá alfa, či rôzne stavy tzv. terapie vizualizáciou, alebo jogínska meditácia. Zweig uvádza, že mesmerizmus tým, že umožnil vznik hypnózy, dal základ vzniku Feudovej psychoanalýzy [18].
Obdivom k Mesmerovi sa netají ani súčasný známy homeopat Rýc: „Mesmer, Kent…. i Hahnemann boli velikánmi, ktorí poodhalili závoj Isidin… “ [19, str.19].

B) Kresťanská veda
Nie je tiež nezaujímavá príbuznosť homeopatie a tzv. „Kresťanskej vedy“, čo je sekta, ktorá kladie veľký dôraz na uzdravovanie. Jej zakladateľka M. Baker Eddy prevzala pre svoje učenie východiská z ktorých vychádza i homeopatia. Napísala: „Homeopatia zduchovňuje liečivo takým opakovateľným riedením, že sa aktívna látka stáva podobnejšou ľudskej mysli, než substancia tzv. mysle, ktorú nazývame hmotou, a účinnosť látky sa úmerne zvyšuje“[11, str. 157]. Tieto špekulácie začala Bakerová rozvíjať, keď bola pomocou mesmerizmu uzdravená zo svojej dlhoročnej neurastémie. Stalo sa to po tom, čo hodinár P. P. Quimby, ovplyvnený hypnotickými pokusmi liečiteľa dr. Poyena, Barkerovú presvedčil, že choroba je iba klam zmyslov, a teda obyčajný blud. Bakerová túto teóriu nábožensky rozvinula: „Chorobu nelieči ľudská myseľ, ale božia myseľ, alebo vôľa boha“ [2, str 239]. Ona sama homeopatiu vo svojom živote praktizovala. Jej ponímanie pripomína klasickú Kentiánsku homeopatiu. Kent rovnako veril, že pri liečení nemocí je možné vychádzať zo stavu mysle. Jeho repertorium obsahuje veľkú kapitolu „Mind“ (myseľ), obsahujúcu popis najrôznejších stavov ľudskej mysle, podľa ktorých sa má zvoliť správne homeopatikum, ktoré následne vylieči i telesné nemoci. Tak, ako Kresťanská veda nazýva nemoc klamom zmyslov, podobne i významný indický homeopat Shankaran je presvedčený, že „nemoc je vlastne blud a chorobné prejavy sú bludné“ [20, str.32-34].

C) Jungiánska psychoanalýza
Za zakladateľa psychoanalýzy sa pokladá lekár českého pôvodu Zigmund Freud. Ten bol na svojej stáži v Paríži zreteľne ovplyvnený hypnózou, ktorá sa tu začala rozvíjať zásluhou dr. Mesmera. Freud sa naučil hypnotizovať svojich pacientova údajne u nich vyvolať potlačené zážitky a sklony z ich podvedomia. Pomocou výkladu snov a výpovedí zhypnotizovaných, volil potom terapiu. Medzi jeho žiakov patril i C.G.Jung, zanietený obdivovateľ špiritizmu, mystiky a alchýmie. Jung bol vo svojom živote aktívny aj v náboženskej oblasti. Za pomoci alchýmie a gréckej mytológie vytvoril teóriu archeotypu, akéhosi bájneho pravzoru, spoločného všetkým ľuďom na základe ich historického a „prehistorického vývoja“, uloženého v kolektívnom vedomí ľudstva. Typickými archeotypmi sú napr. „Múdry starec“, „Otec a matka“, „Hrdina“, „Cirkusant“ a ďalšie, charakterizujúce človeka podľa jeho psychických, duchovných a sociálno-genetických vlastností a štádií jeho vývoja. Jung v svojich dielach nepovažoval Ježiša Krista za historickú osobu, ale iba za bájnu postavu – archeotyp.
Niektorí homeopati vidia súvislosť medzi homeopatiou a jungiánskou psychoanalýzou. Americký psychoanalytik a homeopat Wittmond nazval homeopatické konštitučné lieky archeotypmi a sám Jung považoval homeopatiu za pokračovanie alchymistickej praxe [4, str.124-125]. Niektorí homeopati dnes používajú psychoanalýzu k výkladu snov pacientov, čo im umožňuje presnejšiu voľbu homeopatika i lepšie pochopenie jeho duchovného pôsobenia [21, str. 8-12]. Podľa mnohých homeopatov majú sny pacientov, ktorí sú liečení homeopaticky výrazne mystickú a psychoanalytickú povahu.
Ako vidieť, všetky tri spriaznené prúdy majú dva spoločné menovatele: na ich počiatku stojí rovnaká osoba, dr. Messner a rovnaké učenie – duchovný pôvod choroby. I Messner ale má svojich predchodcov – náboženských heretikov, starovekých gnostikov a hermetických filozofov.
Hahnemannove učenie je dodnes pre homeopatov dogmou, takmer nedotknuteľnou doktrínou.Akákoľvek kritika zo strany vedy je odmietaná. Už v minulom storočí Kent nabádal homeopatov: „Majte sa na pozore pred skúsenosťami vedcov. Hahnemann pre nás vytýčil zákony, ktoré môžeme študovať a na nich môžeme stavať… Je načase uznať autoritu“ [3, str 12]. „V homeopatii sú platné samotné princípy, a všetko čo s nimi nie je v súlade je nutné ponechať stranou.“ [3, str. 36].
I samotní vedci, zaoberajúci sa homeopatiou, sami ukazujú na duchovné súvislosti homeopatie a na to, že pri aplikácii homeopatie sa ľudia dostávajú na pôdu ďalších okultných metód: „Pole sa nám tak výrazne rozširuje o smery, ktoré sa skôr do nášho rámca nevošli, o psychoanalýzu, o psychosomatickú medicínu,ale aj o orientálne smery typu ayurvédy, alebo tradičnej čínskej medicíny. To tak veľmi kontrastuje s bezduchým redukcionizmom západnej medicíny.“ [13, str.64]

Duchovné ambície homeopatie
Z horeuvedených ukážok je zrejmé, že homeopatia nie je len obyčajnou metódou liečby, ale uceleným filozofickým systémom s kultickými rysmi. Známy český propagátor homeopatie Čehovský otvorene píše: „Domnievam sa, že práve religiózna podstata homeopatie je najlepšou zárukou toho, že sa táto metóda bude ďalej šíriť a zlepšovať život stále väčšiemu množstvu ľudí“[22]. I predstavitelia súčasnej homeopatickej „vedy“ berú homeopatiu ako „prostriedok poznávania a pochopenia ľudského tvora v celej jeho celistvosti“[12, str.44]
Celú filozofiu homeopatickej liečby je možné stručne zhrnúť takto: Choroba má duchovnú príčinu, spočívajúcu v narušení duchovnej „životnej sily“, ktorá za normálneho stavu riadi chod organizmu i psychiku každého človeka. Užitie homeopatika však toto narušenie onej duchovnej „životnej sily“ odstráni a umožní tak tejto sile ďalej riadiť telesné, mentálne i duchovné zdravie človeka a nastolí harmóniu medzi človekom, prírodou a kozmickými silami. Správne zvolené homeopatikum týmto spôsobom odstráni „príčinu“ všetkých nemocí a utrpení človeka.
Už vyššie zmienený Kent prehlásil: „Oblasť, ktorú zaujíma (duchovný pôvodca choroby – miasma-) je skutočne nesmierne široká, pretože siaha až k prvotnej ľudskej chybe, prvotnému hriechu, prvej, skutočnej chorobe našej rasy „[23, str.25]. Čehovský, ktorý sa z našich homeopatov blíži Kentovmu ponímaniu azda najviac, a ktorý rovnako túto teóriu rozvíja [22, str.18], ponúka na očistenie od miasmy homeopatický liek [4, str.130]. Niet sa teda čomu čudovať, že poniektorí homeopati nazývajú homeopatické uzdravenie „spasenie v malom“ a že Hahnemann označil homeopatiu za „spásnu pravdu“.
Homeopatia chápe ako súčasť „spásnej pravdy“, podobne ako niektoré módne spasiteľské smery, i fyzické uzdravenie. Nezostáva však iba pri ňom, ponúka, práve ako tieto smery, napríklad i prosperitu. Preto napr. Čehovský ďalej uvádza: „…môžeme na svojich homeopatických pacientoch pozorovať, ako posilňujú v priebehu liečby svoje sociálne zotavenie, stávajú sa sebavedomými a rešpektovanými osobnosťami“[24, str.219].“Vrchol zdravia predstavuje pravdepodobne niekto, kto má v dokonalom poriadku nielen orgány, ale je na vysokom stupni mentálneho a psychického vývoja. A takéhoto človeka je možné stvoriť z pôvodne nemocného práve homeopatickou metódou“[4, str.62].
Homeopatia taktiež sľubuje, podobne ako už zmienené metódy transcendentálnej meditácie, či jogy, uvedenie do akejsi harmónie a poriadku s prírodou a kozmickými silami. Vánová preto uvažuje o možnosti využitia homeopatie na „Obnovenie pamäte ľudstva na stratený prapôvod s prírodou a silami vesmírneho Poriadku“[25]. Taktiež Oxfordský homeopat Cartwright pozerá na homeopatiu ako na obnovu liečenia prírodnými prostriedkami a v homeopatii vidí rovnaké princípy ako má šamanizmus. Píše: „Ako homeopatia, tak praktiky šamanov liečia nemoc ducha“[26, str.16-17].
I v praktickej aplikácii sa prejavujú duchovné ambície homeopatie. Odborná homeopatická literatúra napríklad často popisuje prípady liečby ťažkých chorôb (AIDS a pod.), keď síce homeopatia človeka nezachránila od smrti, ale umožnila mu zomrieť v zmierení, vyrovnaní sa so smrťou. Inokedy dokázalo jediné podanie homeopatika „urobiť zázrak a vyhnať ducha“ z posadnutého človeka po tom, čo z neho kňaz neúspešne vyháňal démona, a tak autor, homeopat z Bombaja uzatvára: „Homeopatia skutočne robí zázraky“[39].

Homeopati majú veľké ambície i do budúcna. Rýc uviedol: „Cieľom našej spoločnosti je…. v neposlednom rade stáť filozoficky v plnej pripravenosti na hranici medzi medicínou dneška a zajtrajška“[27] a Chappel, riaditeľ zahraničných aktivít prestížnej London College of Clasical Homeopathy konštatuje: „Homeopatia je so širokým prúdom ďalších liečebných metód pripravená dostať sa do predných pozícií v medicíne“[28, str.75].

Súvislosti s inými formami okultizmu
Pri popise histórie homeopatie sa sami jej priaznivci obracajú na okultné smery v minulosti, hlavne na astrológiu a alchýmiu a predovšetkým na okultnú časť myšlienok ináč zaujímavého mysliteľa 16. stor. Paracelsusa [4, str. 124]. Astrológia v homeopatii slúžila na zostavenie typológie a alchýmia rozpracovala postupy „zduchovňovania hmoty“.

A) Homeopatia a astrológia
Astrológia slúžila v staroveku hlavne na dopytovanie sa na božiu vôľu a k zostavovaniu horoskopov. K obom účelom malo slúžiť momentálne rozostavenie obežníc slnečnej sústavy.
Homeopatickú typológiu, podľa ktorej sa predpisujú homeopatické konštitučné lieky, rozvinul na základe astrologickej, horoskopickej symboliky Leon Vannier [29, str. 45-48]. Každý homeopat ktorý predpisuje konštitučnú liečbu, tak aplikuje astrológiu. Aj predstaviteľ českej lekárskej homeopatie, ktorá sa snaží tváriť vedecky, priznal: „Hahnemannova metóda v mnohom pripomína astrológiu… Obe vedy majú… vo svojej nedegradovanej a najzjednodušenejšej podobe fantastické kúzlo mnohotvárnosti a individuality.“[14, str7-8].
Nie sú to však iba duchovné východiská, či konštitučná liečba, ktoré spájajú astrológiu s homeopatiou. I bežná homeopatická diagnostika či terapia používa astrologické prvky. Mnohé látky používané v homeopatii preukázateľne nevykazujú (pri pokuse) účinky prisudzované im homeopatmi a ich používanie vychádza iba z astrologických a alchymistických predstáv. Tak napr. kovové zlato (Aurum metallicum) je celkom neaktívna a pri jeho požití ústami sa neprejavia žiadne účinky. Napriek tomu je dôležitým liekom v homeopatii, napr. u pacientov ambicióznych, so snahou byť perfektnými, prvými, u ktorých tieto sklony, pokiaľ nie sú korunované úspechom vedú k úzkostiam, beznádeji, depresiám až samovražedným sklonom a tiež k hypertenzii. To preto, lebo v astrologických a alchymistických predstavách je zlato symbolom slnka, ktoré je „prvé“ v celej slnečnej sústave. Ezoterické predstavy o slnku sú potom v homeopatii premietané do účinkov homeopatika Aurum metallicum a do jeho liečebného využitia. Rovnaké je to i v mnohých ďalších prípadoch (napr. oxyd kremičitý – Silicea – hoci opäť nemá žiadne účinky, používa sa pri “ náchylnosti k črevným parazitózam, zhoršujúcim sa pri zmenách Mesiaca“[30, str.294]. Jouanny uvádza pri homeopatiku napr. „zhoršenie pri novmesiaci a niekedy pri splne“[42 str.94].
Významný homeopat Norland zasa prirovnáva homeopatický preparát Merkurium (ortuť) k planéte Merkúr:“Merkúr i znamenia, ktorým vládne – Blíženci a Panna, sú dobre známe z astrológie… Reprezentujú transformáciu a premenu, princíp života ako takého a sú zosobnením a metaforou alchymistického spracovania ortuti. Je zaujímavé, že prostriedky používané v homeopatii sú Mercurius solubilis (rozpúšťajúci a rozpustný) a Mercurius vivus (žijúci, živý)[31].

B) Homeopatia a alchýmia
Alchymisti sa snažili o hľadanie kameňa mudrcov (lapis filosoforum). Podstatou ich činnosti však bola snaha o odhmotnenie éterickej esencie z hmoty (tzv. piatej esencie, kvintesencie). Táto substancia sa zošľachťovala a prechádzala niekoľkými stupňami, kým nedospela k „dokonalosti“. Alchymista sa pred svojím pokusom častokrát uvádzal za pomoci pôstu a dychových cvičení do tranzu. Paracelsus sa už 200 rokov pred Hahnemanom pokúšal pomocou tejto esencie liečiť na základe „zákona podobnosti“ choroby. Hoci Hahnemann Paracelsusa považoval za blúznivca, sám prebral mnohé jeho okultné predstavy a dnešní homeopati ho považujú za Paracelsusovho nasledovníka.
Kent iba nahradil pojem „kvintesencia“ pojmom „pralátka“ a vo svojich prednáškach uviedol: Keď uvažujeme o prapodstate, nachádzame sa v kráľovstve pralátky… Prasubstanciu nie je možné merať čo do kvantity, možno ju posudzovať iba z hľadiska kvality, podľa stupňa dokonalosti. Na príklade si objasníme význam tohoto rysu vo priamom vzťahu k homeopatii. Ak ste podávali Sulphur v potencii 55M a liek prestal účinkovať, tačí podať potenciu CM a účinok sa hneď prejaví. Z toho je jasné, že sme prestúpili určitú hranicu a dosiahli sme vyššiu kvalitu…[3, str.65-68].

Homeopatia a náboženstvo

A) Homeopati a kresťanstvo
Hoci je biblické kresťanstvo v očiach veriacich na hony vzdialené akémukoľvek okultizmu, zástancovia okultizmu to tak zďaleka nevidia. Božie meno zneužívajú špiritisti, jasnovidci, liečitelia a samotnú Bibliu obvykle okultisti otvorene nespochybňujú. Ani homeopati nie sú výnimkou.
Nemecký homeopat českého pôvodu dr. Barták napríklad vidí homeopatické uzdravenie v 4. knihe Mojžišovej 21;6-9, kde sa hovorí o medenom hadovi, ktorého mal Mojžiš urobiť, aby pri pohľade naň boli uzdravení tí, ktorí boli uhryznutí na púšti ohnivým hadom [32, str. 7]. Dethlefsen zasa považuje prijímanie Večere Pánovej za podanie homeopatických koncentrácií Kristovej krvi a tela: „Od tých čias sa Kristove nemocné telo a preliata krv, podávali a stále sa podávajú vo vysokých homeopatických potenciáciách, viazaných na chlieb a víno ako látkové nosiče v podobe hojivého lieku“[10, str.142]
Homeopati však nezostali iba pri „teológii“. Uvádzajú aj duchovné zážitky s videním Krista. Journal of Homeopathy takto popisuje napr. skúšku podania homeopatického lieku Anacardium Orientale na človeku:“Myslí si, že jeho myseľ je oddelená od tela. Má ilúziu rozdvojenia… Najnázornejším symptómom je ilúzia, že na jednej strane je diabol a na druhej strane anjel… myseľ a telo sa javia pri tom ako oddelené. V tomto stave osoba nie je pri zmysloch, nie je „v tele“… Je tu spojenie s ríšou smrti a s ríšou duchov… Má ilúziu, že vidí mŕtvych… počuje hlasy… Predstavte si, že vidí hrôzostrašné fantómy. Má ilúziu, že vidí démonov. Má ilúziu Krista pri návšteve kostolného cintorína.“[33, str.3-7] Čehovský uvádza nasledujúci kuriózny prípad homeopatika Lachesis: „Lachesis je had žijúci na strome… Pacient typu Lachesis… často máva iracionálny pocit viny, pričom nemôže udať adekvátnu príčinu… má vždy nejaký významný vzťah k jablkám… To, čo je obsiahnuté v ľudskom konštitučnom type Lachensis, existuje teda aj v Starom zákone a tiež v jede hada žijúceho v Guayane.“[4, str.126].
Najvnútornejšie „kresťanské“ vyznanie môžeme nájsť u prírodného liečiteľa, bylinkára a homeopata Zentricha:“A bol to práve Ježiš Kristus, kto nám ukázal najvyššiu úroveň (i homeopatického zákona podobnosti), keď smrťou prekonal smrť.“[34, str.20].
Musíme tu s poľutovaním konštatovať, že homeopatia si našla svojich priaznivcov i v radoch cirkvi. Býva zmieňovaný fakt, že Matka Tereza homeopatiu používala a že aj niektorí pápeži sa nechali homeopaticky liečiť. Zakladateľ homeopatie Hahnemann však Krista nenávidel a doslova pred svojou smrťou povedal: „Konfucia… samotného objímem čoskoro v ríši šťastných duchov, jeho, dobrodincu ľudstva, ktorý nám ukázal pravú cestu múdrosti už 650 rokov pred tým blúznivcom (Kristom)“[35, str.78]. Rovnako Hahnemannov životopisec sa zmieňuje o jeho otvorenej nenávisti k Ježišovi Kristovi.

B) Homeopati a východné náboženstvá
Za zmienku tu stojí budhizmus. Definovať teóriu budhistickej viery je takmer nemožné. Niektorí budhisti dokonca hovoria, že ide čisto len o prax. Jej cieľom je prekonanie utrpenia osvietením skrze meditáciu. Buddha chápal odstránenie utrpenia ako odstránenie klamu, teda presne to, čo učí Kresťanská veda. Kanadský homeopat Geunther hádam preto uviedol, že „budhistická meditácia je v zásade homeopatickým spoznávaním skutočnosti“[10, str.122]. Homeopatickí lekári Dalhlke a Palmié boli propagátormi budhizmu v Európe.
Homeopati niekedy špekulujú i o použití homeopatík u chorôb s karmickou ochranou [40], či o vzťahu karmy a homeopatie [41], čím implicitne zastávajú vieru v reinkarnáciu.