Ježiš, môj uzdravovateľ

Tretí stupeň: Modlitba ako kontemplácia

Prechádzame k ďalšiemu stupňu, keď kontemplujeme Boha a zotrvávame pred ním bez toho, aby sme niečo hovorili. Keď hovoríme o kontemplácii, môžeme povedať, že sa opaľujeme pred Bohom. Keď sa opaľujeme, nerozmýšľame o Slnku. Ale po hodine opaľovania zbadáme, že sme sa zmenili, či k lepšiemu či k horšiemu, ale to je už druhá vec. Keď prichádzame pred Eucharistiu a zotrvávame pred ňou, takisto sa meníme, aj keby sme zaspali. Aj to môže byť modlitba, lebo počas modlitby kontemplácie absorbujeme moc, ktorá prúdi z Eucharistie.
Často si myslíme, že dokonalosť našej modlitby závisí od množstva pekných slov. Príde za mnou človek a povie mi: „Otče, bol som na modlitbovom stretnutí. Keby ste len vedeli, ako krásne som sa tam pomodlil! Tá modlitba určite pochádzala z Ducha Svätého.“ – „Ako viete, že vaša modlitba bola pekná?“ – „Lebo som povedal veľa pekných slov.“ Akoby pekné slová boli zárukou peknej modlitby. Boh nie je básnik, ktorý potrebuje naše básne, aby nám porozumel. Určite, Boh je aj poet, ale predovšetkým je Otec. Teda dôležitosť našej modlitby nespočíva v štýle, ktorý
pri modlitbe používame, nespočíva v pekných slovách, ktoré vyberáme, ale v tom, čo v srdci prežívame.
Modlitba je najkrajšia vtedy, keď prichádzame pred Ježiša, zotrvávame pred ním v tichu a pozeráme sa na neho. Čím menej v modlitbe hovoríme, tým krajšie sa modlíme. Predstavte si malé dievčatko, ktoré prichádza k svojej matke, nehovorí nič, len sa pozerá do matkiných očí. Pomyslite si, čo asi matka cíti pri pohľade na dcérku, ktorá sa jej pozerá do očí. To je to najkrajšie stretnutie medzi dievčaťom a matkou. Aj vy sa teda zahľaďte na Ježiša, ostaňte v jeho prítomnosti a nehovorte nič -to bude modlitba kontemplácie.

Štvrtý stupeň: Modlitba ako premena na Ježiša

V ďalšom stupni modlitby sa nielenže zjednocujeme s Ježišom, ale sa meníme na Ježiša. Stávame sa tým, koho milujeme. Na prvý pohľad sa nám to môže zdať čudné, ale všimnime si, čo hovorí Pavol:
 „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20). Ak dospejeme do tohto štádia modlitby, mnohé naše otázky sa vyriešia. Často sa pýtate, či môžete vykonať určitý skutok. A ja vám odpovedám: „Urobte to tak, ako by to urobil Ježiš.“ A v tom momente ste už dostali odpoveď.
Ak sa ma napríklad matka spýta: „Môžem sa hnevať na svoje dieťa?“, ja jej odpoviem: „Hnevaj sa na svoje dieťa tak, ako by sa na dieťa hneval Ježiš.“ A žena určite dostane odpoveď. Občas je potrebné prejaviť hnev, ale nemožno vylievať na niekoho svoju zlosť. Tento hnev by určite nepochádzal z lásky.
Predstavte si, že by za mnou prišla matka, ktorá má šestnásťročnú dcéru, s ktorou má vážne ťažkosti. A táto matka by zbila svoju dcéru. Prišla by za mnou a položila by mi otázku: „Zbila som svoju dcéru. Čo si myslíte, urobila som dobre alebo nie?“ Na túto tému možno viesť ďalekosiahle diskusie, ale namiesto diskusií by som matke povedal: „Choďte za Ježišom, pozrite sa mu do očí a povedzte mu: Pane Ježišu, zbila som svoju dcéru. Urobila som dobre? – A potom sa modlite, aby ste dostali odpoveď.“ Nie sú potrebné diskusie, treba sa len pozerať Ježišovi do očí. A odpoveď určite dostanete.
Podobnú skúsenosť modlitby prežívali aj Otcovia púšte. Vždy si predstavili Ježiša, pozreli sa do jeho očí a spýtali sa ho: Je to takto v poriadku?“ A odpoveď určite dostali. Svoju skúsenosť zhrnuli do slov: ,,V každom probléme, ktorý‘ máme, sa treba iba pozrieť Ježišovi do očí.“

„Neznášam svoju spolužiačku!“

Raz sa mi stalo, že v škole, kde som sa venoval duchovným rozhovorom s mladými, prišlo za mnou jedno šestnásťročné dievča a povedalo mi: „Neznášam svoju spolužiačku.“ A čakalo na moju reakciu. Ja som dievčine odpovedal: „To je v poriadku, to sa stáva.“ Moja odpoveď ju šokovala a preto mi znova prízvukovala: „Ale ja ju naozaj neznášam!“ A ja som znova odpovedal: „To je v poriadku, to sa stáva.“ Potom mi povedala: „A napriek tomu, že ju neznášam, môžem ísť na sväté prijímanie?“ Odpovedal som jej: „Prečo nie? Ja viem, že teba Boh miluje.“ Keď som videl, že nezareagovala negatívne, vyzval som ju ku krátkej modlitbe. Poprosil som ju, aby zavrela oči, predstavila si Ježiša, pozrela sa mu do očí a povedala: „Pane Ježišu, ďakujem, ti, že neznášam svoju spolužiačku.“ Ihneď otvorila oči a obrátila sa ku mne: „ Veď ja ju neznášam.!“ A ja som odpovedal: „Dobre, ale povedz to Ježišovi. „Ale nebola schopná urobiť to. Napokon mi povedala: „Ďakujem, odpustím jej.“
Občas ideme za duchovným vodcom alebo spovedníkom len preto, aby sme zistili, či s nami súhlasí alebo nesúhlasí. Ale odpoveď na svoj problém sa môžeme dozvedieť veľmi ľahko. Treba sa pozrieť Ježišovi do očí a zveriť sa mu so svojím problémom. Toto je veľmi dôležitý krok v našej modlitbe.
Toto je teda stupeň, keď sa stávame Ježišom. Stávame sa ním aj vo svojej mysli aj vo svojom srdci. Pavol hovorí: „Prosím vás, napodobňujte ma, lebo kto napodobňuje mňa, napodobňuje Ježiša!“ (pórov, l Kor 4,16). Zmýšľajte ako Ježiš! Milujte Ježišovým srdcom! A uvidíte, ako sa vaše postoje začnú meniť. Začnete konať podľa ovocia Ducha vo vás. A ako viete, ovocie Ducha je radosť, láska, trpezlivosť, dobrota, sebaovládanie.

Piaty stupeň: Duch sa modlí v nás

Je tu posledný stupeň, keď sa už nemodlíme, ale necháme Ducha, aby sa v nás modlil on. Potvrdzuje nám to svätý Pavol v Liste Rimanom:
 „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8,26).
Výsostná chvíľa našej modlitby nastáva vtedy, keď stojíme pred Bohom Otcom v tichosti, keď si uvedomujeme, že je v nás Ježiš a Duch Svätý. Vtedy necháme Ježiša, aby sa modlil v nás a skrze nás za čokoľvek, čo chce on. Stávame sa bohostánkom, v ktorom prebýva Boh a v ktorom sa Ježiš modlí k Otcovi. A toto je naše skutočné a úplné uzdravenie.
Existuje veľmi veľa stupňov modlitby, ktorých sa dotkneme počas tohto seminára. Teraz by som ale skončil, lebo som to trocha natiahol, a nechcem, aby ma po seminári vyhrešili. Potom by som seminár o vnútornom uzdravení potreboval ja.

Záverečná modlitba

Toto stretnutie by som chcel ukončiť krátkou modlitbou, ktorú by som nazval modlitbou dýchania. Vybral som ju zámerne, lebo neskoršie budeme hovoriť o skúsenostiach hnutia New Age a dýchanie môže byť jednou z dynamík, ktoré používa. Ale budeme ho používať úplne iným spôsobom. Boh nám dal telo, prostredníctvom ktorého ho môžeme chváliť. Chválime ho svojím rozumom, keď meditujeme, svojimi ústami, keď ho zvelebujeme alebo keď mu spievame. Chválime ho svojimi nohami, keď si pred neho kľakáme v adorácii, chválime ho svojimi rukami, keď mu tlieskame.

Dýchanie patrí takisto k telesným prejavom človeka a jeho osobnosti. Preto chceme Pána chváliť aj svojím dýchaním. Hebrejské slovo „ nefeš“ znamená dávať život, dušu. Tento druh dýchania sa spomína aj vtedy, keď Boh tvorí prvého človeka a keď Pán Ježiš odovzdáva Ducha Svätého apoštolom. Používa dych, dýchanie, a posväcuje ho, lebo je výrazom života.
Príslušníci hnutia New Age nabádajú človeka, aby vytvoril v sebe prázdny priestor a neskôr ho naplnil nevedno čím. My sa pomocou dýchania chceme oslobodiť od všetkých svojich ťažkostí a problémov a potom zavolať Ježiša, aby zaplnil uprázdnený priestor a celú našu osobnosť. Pokúsme sa o tento spôsob modlitby. Snažte sa robiť to, čo vám budem hovoriť.
Sústredme sa na Pána a vžime sa do jeho prítomnosti. Vieme, že Boh je tu prítomný, ako bol na hore Tábor, ako bol prítomný na vrchu Horeb, keď sa zjavil Mojžišovi a vyzval ho: „Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ Zatvor oči a vstúp do Božej prítomnosti. Boh je pri tebe. Boh sa na teba pozerá, pozná ťa, pozná ťa po mene, pozná tvoje ťažkosti a tvoje problémy. Ďakujem ti, Pane, za každú časť môjho tela, ale dnes ti ďakujem za moje dýchanie. Beriem to ako samozrejmosť a zabúdam na dôležitosť a krásu dýchania v mojom živote.
Dýchanie je prekrásny dar, ktorý ti Boh dal. Skús sa nadýchnuť a potom vydýchnuť, celkom normálne, ale pri každom výdychu a pri každom nádychu mysli na to, že Boh je tvoj Otec. Takýmto spôsobom vstupuje Boh do tvojho života, do každého jeho detailu. Som si istý, že Boh ťa v živote obdaril mnohými peknými vecami. Ale určite sú v tvojom živote aj veci, ktoré nie sú pekné. Je v ňom strach, hnev, úzkosti, bloky. Keď vydychuješ, vydychuj všetok svoj strach, všetky svoje problémy. Zbav sa ich svojím výdychom. Svojím výdychom vydýchni aj svoj hlavný problém, svoju najväčšiu ťažkosť, ktorú v živote máš, to, čo ťa sklamalo, čo ti spôsobuje zármutok. Vyhoď to zo seba svojím výdychom.
A keď vdychuješ, povedz Ježišovi, aby naplnil tvoju prázdnotu. Príď, Ježišu, a naplň prázdno, ktoré mám vo svojom srdci. Príď, Ježišu, a polož ruku na môj problém, dotkni sa ho. A teraz vnímaj láskavého Ježiša, ktorý tvoj problém berie do svojich rúk. Nemusíš mu o svojich problémoch teraz hovoriť, on ich všetky dávno pozná. Keď budeš vdychovať, vyslov slabiku JE, a keď budeš vydychovať, vyslov slabiku ŽIŠ, aby si počas nadýchnutia a vydýchnutia vyslovil meno JEŽIŠ. Dovoľ Ježišovi, aby vošiel do tvojho srdca. Príď, Ježišu, príď do môjho srdca. Vstúp do mojej prázdnoty, Pane. Dotkni sa môjho problému, dotkni sa mojej ťažkosti a uzdrav ju. Nech si počas dýchania, Pane, uvedomím, že si so mnou, že nie som vo svojom probléme sám. – Ja prídem do všetkých tvojich starostí a obnovím ťa. – Ďakujem ti, Pane, ďakujem ti, Pane.
Nech vás žehná Boh v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Comments are closed.