Jezabel – koreň horkosti, prejavy v človeku a jeho zodpovednosť

Koreň horkosti je postoj, ktorý narúša všetko v okolí tých osôb, ktoré pôsobia v tomto duchu a ktoré sa dajú ľahko ovplyvniť. Jedná sa o mentálnu pevnosť, spojenú so sebectvom, pýchou a seba-ľútosťou. Osoba majúca v sebe koreň horkosti má pocit, že si ju okolie nevšíma, nechápe a nedostáva sa jej patričného uznania. To v nej vytvára vznik žiarlivosti, zlosti, hnevu, nemorálnosti a dáva podnet k zlomeniu vzťahov.

Korene horkosti rastú ako rakovina a prejavujú sa vo všetkých druhoch fyzických chorôb. Jezabel často používa choroby a slabé zdravie jej nositeľa. Je to typické najmä u „uzatvorenej osobnosti“, pričom choroby a slabé zdravie  zneužíva ako nástroj pre získanie pozornosti, sympatií a iných foriem manipulácie. Najmä však pre zmanipulovanie iných osôb, aby ich získala do svojej služby. Taktiež často používa choroby, slabé zdravie, aby sa vyhla  niečomu, čo nechce robiť, napr. účasťou na svätej omši, chvály, modlitba príhovoru prorockých ľudí a všetkému, čo súvisí s pravým uctievaním Boha.

Ak okolie začne mať pochybnosť, prípadne odhalí jej skrývanie sa za chorobu, na ktorú sa sťažuje, nájde si iný neduh, inú chorobu (môže byť i vymyslená), ktoré sa ťažko diagnostikujú, liečia a to len preto, aby si udržala kontrolu a pozornosť. Nositelia tohto ducha nevedia zareagovať na nepodmienečnú Božiu lásku. Voči okoliu sa stávajú bezcitnými, na seba  sú však mimoriadne vnímaví a citliví. Radi sa stávajú stredobodom pozornosti a nechávajú sa obdivovať (uctievanie Jezabel). Deti pod kontrolou Jezabel nemajú rešpekt voči rodičovskej  alebo duchovnej autorite.