Eliáš

Musíme si teda uvedomiť, že čas krízy je vlastne požehnaným časom, lebo vtedy je Boh blízko nás. My však často vidíme iba se­ba, svoje problémy, a Boha, ktorý je tak blízko, nevidíme. A tak­isto aj Eliáš sa ocitol v takej situácii – je už na hranici živo­ta, na hranici svojej nádeje, plný zúfalstva, lebo všetko pre­hral. Podlomil sa, nevie si už poradiť! A vtedy ho Boh vedie na horu a odkrýva mu pravdu o sebe, akým Bohom je – Bohom jemného vánku.

Boh nás uvádza do krízy preto, aby nám ukázal svoju opravdi­vú tvár. Boh nás vedie na tie ťažké cesty, aby nás učil pravdu o nás samých i pravdu o sebe, t.j. o Bohu.
Kríza viery, ktorá bola v časoch Achaba a Eliáša, to je aj naša situácia. Aj my prežívame dobu, keď je veľa falošných bohov. Falošným bohom je biznis, falošným bohom je zábava a rozptýlenie, falošným bohom je šport, sex, kariéra… A človek pre toho svojho boha, ktorého si zvolil, urobí všetko: zničí svoju rodinu, svoje náboženstvo, aby urobil nejakú kariéru; prestane chodiť kostola, lebo nemá čas, má iného boha. Tým bohom je človek – sám seba sta­via namiesto Boha. Žijeme vlastne znovu v takých časoch ako Eliáš, ibaže namiesto jedného Baala máme mnoho baalov. Musíme si preto obnovovať svoju opravdivú vieru. Byť človekom, ktorý má citlivosť na opravdivého Boha a stojí na strane tohto opravdivého Boha, chce byť s ním a žiť v jeho sláve.
Boh si vždy vyvolí ľudí, ktorí žijú pre neho. Ak chce človek žiť pre Boha, Boh mu pomáha, dáva mu silu, aby svedčil, aby ho prežíval atď. Takže čas krízy viery, to je aj náš čas. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, aký postoj máme voči kríze viery, či sa trochu podobáme Eliášovi, prorokovi, ktorý žije pre slová Pána a je verný Bohu, je citlivý na Boha. Musíme si uvedomiť, že je to ťažký čas, ale aj výhodný, že to nie je koniec všetkého, koniec každej nádeje.

 My máme byť ľuďmi, ktorí stoja na strane Boha. Zaiste budú aj ťažké situácie, ale keď bude človek stáť na strane Boha, bude zachránený, bude mať svätú ochranu Boha. Tak ako Eliáš, prorok, Boží človek, Boží služobník, ktorý žije blízko Pána a je pripra­vený plniť jeho priania. Vezmime si z neho príklad, ktorý je pre nás v karmelitánskej charizme veľmi dôležitý.

Ideológia Achabovho kráľovského dvora spôsobila, že veľa ľu­dí porušilo a rozviazalo zmluvu, ktorú Boh uzavrel s vyvoleným národom. A veľa ľudí bolo nerozhodných: Baal alebo Boh? Nevedeli, čo majú robiť. Mlčali, lebo nemali odvahu brániť sa proti tlaku zhora. Pre mnohých bol boh jednoznačný – Baal. Našli sa však aj takí, čo prežívali krízu, krízu svojej viery, vernosti, nábožen­stva. Eliáš išiel najprv na vrch Horeb, aby obnovil zmluvu s Bo­hom. Tam na vrchu Horeb obnovil zmluvu lásky. To, čo prežil Moj­žiš s vyvoleným národom, Eliáš prežíva ešte raz. Ide k prameňu svojej viery. Aj my musíme vlastne tak isto konať, aby sme sa v čase nejakej svojej krízy /krízy predstáv, náboženského pre­svedčenia a pod./ snažili vrátiť sa k prameňu našej viery. Ak mám problém s Karmelom, musím sa vrátiť k prameňu Karmelu. Ak mám problém s láskou, musím sa vrátiť k prameňu lásky. Je to skutoč­nosť, ktorá dáva nový život. Eliáš prichádza a obnovuje zmluvu s Bohom.

Eliáš prežíval tri boje. Prvý boj je bojom o spravodlivosť: demaskuje nespravodlivú situáciu. Hovorí kráľovi: Ty si nespra­vodlivý. Druhý boj je bojom o premenu spoločnosti. Tretí boj je bojom o solidaritu: obnovuje zmluvu s Bohom – zmluvu bratstva vy­voleného ľudu. Je to tiež cesta mystická. Oživuje vieru ľudu, pripomínajúc, že Boh je prítomný v národe. Eliáš nekoná ako poli­tik, sociológ alebo ekonóm. On je prorok. To znamená, že na prvé miesto kladie skúsenosť svojho Boha. On prežil tohto Boha na hore Karmel, na hore Horeb a potom sa o túto skúsenosť delí. Aj my potrebujeme také miesta a situácie, keď máme skúsenosť Boha (napr. aj exercí­cie sú miestom, kde máme prežívať opravdivého Boha.

Máme dosiah­nuť, aby sa nás tu Boh nejako dotkol).  Vieme, že sa nemáme uspokojiť, ale ešte viac sa rozvíjať, aby sme dosiahli pokrok. A musíme v tomto svetle vidieť znamenie proroka Eliáša. On sa delí s ľuďmi o Boha, ktorého prežil. Je to veľká milosť, ak si uvedomíme, ako prežívame Boha. Ľudia sa dnes často pýtajú: Povedz mi, aký je tvoj Boh? Povedz mi, ako si prežil svojho Boha? Ako ho chápeš, ako ho cítiš? Akú máš skúsenosť Boha? Ako sa modlíš? Tu však nejde o nejaké mystické skúsenosti. Boh totiž veľmi často pôsobí v obyčajných veciach. My často nechápeme, že v skúsenosti Boha nejde o nejaké mimoriadne veci. Ako prežívaš Boha? Vidíš Boha? Keď stretneš druhého človeka, cítiš, že je to stretnutie s Bohom, cítiš, že cez tohto človeka Boh koná niečo pre teba, že je to stretnutie s niekým, koho ti dáva Boh? Pamätaj na to, že aj ty sám pre seba si darom Boha. Človek by sa prekvapil, aké má vnútorné bohatstvo! Ale my máme svoju psychiku, svoje komplexy (ja to neviem, ja to nezvládnem, neviem si rady, neviem žiť atď.) a nepoznáme vlastné bohatstvo, ktoré nám Boh vložil do srdca. A potom závidíme iným, ako krásne hovo­ria, akú majú dobrú pamäť alebo nadanie hrať na husle.  Nemôžeme však od Boha žiadať, aby bol každý geniálny, aby mal veľké schopnosti. Musíme si uvedomiť, že skúsenosť Boha je vlastne v obyčajných, jednoduchých veciach, ktoré prežívame. Poz­ri sa na kvietok – vidíš v ňom stopu Boha?

Comments are closed.