Ako sme už vyššie písali, mágia priťahuje ľudí hlavne zo zvedavosti a kvôli moci, ktorú človeku ponúka. No je to tá istá falošná predstava, akú ponúkal diabol prvým ľuďom v raji (porov. Ex3), že budú ako Boh.
Následky mágie
Spočiatku sa táto predstava napĺňa v ovládaní prirodzených zákonov (choroby, prírodných javov, vzťahov), čo dodáva pocit istoty a vyvýšenosti nad ostatným stvorením, no postupne vrhá človeka do otroctva a ničí jeho ducha, ktorý nie je schopný komunikácie so svojím Stvoriteľom. Znamená to odcudzenie sa človeka tomu, kto mu dal život. Preto možno povedať, že prvým a najväčším následkom praktizovania mágie je krach duchovného života. Tento krach sa prejavuje aj v neschopnosti zrieknuť sa všetkého zlého, magickej sily, hoci človek si je absolútne vedomý ich deštruktívnej pôsobnosti na seba. Jedinou pomocou je stretnutie s Kristom v osobe kňaza, vyznanie a odpustenie. Niekedy si vyžaduje aj exorcizmus. (Jn 8,36: „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“)
Liečenie pomocou mágie má za následok istú kompenzáciu, teda akoby vyrovnanie na druhej strane. Veď diablovi nemôže byť jedno, aby on robil dobre nenávideným ľuďom, ako deťom Boha. Tak výsledkom uzdravenia z jednej choroby, je zranenie na duchovnom živote, a iná choroba, obyčajne psychického rázu, ktorá je sprevádzaná rôznymi videniami temných figúr, počutím zvukov a pod (ako ta na mnohých prípadoch vo svojich dušpastierskych skúsenostiach potvrdzuje protestantský pastor Dr. Koch). Treba pripomenúť, že sa to týka aj ľudí, na ktorých sa vykonávala mágia. Vyslobodením je znova vyznanie a odpustenie vo svätej spovedi, zrieknutie sa týchto praktík a zverenie sa pod Božiu ochranu. Veľký význam tu má zverenie sa pod ochranu Kristovej krvi, vyliatím ktorej nás Ježiš obmyl od hriechov a tou istou silou, ak chceme, nás bude ochraňovať. „Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.“ (1Jn 3,8)
Mágia ochrany dáva zasa človeku falošný pocit ochrany pre útočníkom, ktorý bojuje rovnakými zbraňami čiernej mágie. Keďže diabol nemôže bojovať sám proti sebe, vyhráva ten, kto má viac skúseností. No z našich predchádzajúcich analógií vyplýva, že obaja prehrávajú. Jedinou ochranou proti sile zla, ktorá predsa len má svoje ohraničenie, je nekonečná Božia milosť sprostredkovávaná sviatosťami, modlitbou, orodovaním. Mnohé z prípadov dokazujú. že človeka, podporovaného modlitbou, nemožno liečiť mágiou. Modlitba rovnako znemožňuje vykonávať rozličné okultné pokusy. A to je aj istota ochrany pre všetkých, že mágia nemá nekonečný vplyv na všetkých. Ak je človek v neustálom kontakte s Bohom v modlitbe, je v milosti posväcujúcej, znamená – je s Bohom, Boží, nemôže patriť diablovi a ten si ho ani nedovolí podmaniť, ak, samozrejme, človek sám nesúhlasí. No tu sa otvára už známa cesta.
