Okultizmus je sústava náuk a praktík, založených na viere v skryté sily pôsobiace v prírode a vo svete vôbec; s touto sústavou súvisia aj snahy o ovládnutie skrytých síl v prospech človeka.
Fascinujúci príbeh života bl. Bartolomeja Longa, ktorý sa z presvedčeného slobodomurára cez talianskeho nacionalistu, okultistu a dokonca iniciovaného satanistického kňaza stal napokon hlboko veriacim katolíkom.
Prevzaté z YouTube kanála
https://www.youtube.com/@marysdowry
Vari nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom zabudlo aj na boj proti silám zlých duchov. Ako sa v Cirkvi takmer prestalo hovoriť o pôste, tak sa stratil aj boj proti diablovi a jeho kráľovstvu. A zatiaľ čo diablovo účinkovanie vo svete je stále viditeľnejšie – v skupinách satanistov, v knihách, filmoch, piesňach, speváckych skupinách, ktoré sa vyhlasujú za sluhov diabla a stavajú satanistické chrámy – v ostatných desaťročiach sa v Cirkvi o účinkovaní diabla nehovorí, a zanikol aj exorcizmus, či služba oslobodenia od diabolských síl, ktorú Ježiš zveril apoštolom (porov. Mt. 7, 22, 10, 8 a i.).
Avšak tam, kde Pannu Máriu pokladajú za Matku Cirkvi a jej Učiteľku, tam sa na tento boj nezabúda a pokračuje sa v ňom. Nie je to náhoda.
V Knihe Zjavenia apoštola Jána sa hovorí o žene, ktorá má porodiť: diabol striehne na jej dieťa, ale ona ujde do púšte a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12, 2-6).
Vtedy som si spomenul na svoje skúsenosti s modlitbami nad osobami, o ktorých som predpokladal, že sú pod vplyvom diabolských síl. Počas modlitby nad nimi vždy sa ozývali rúhavé reči proti Ježišovi, proti krížu, proti Najsvätejšej oltárnej sviatosti a takisto proti Márii, Ježišovej matke. Ak je ona tá, čo diablovi rozšliape hlavu a porazí ho, potom je normálne, že sa proti nej stále búri a bojuje.
Odstrčená a zabudnutá služba exorcizmu v ostatných rokoch znova sa uvádza do Cirkvi. V mnohých diecézach opäť vymenovali kňazov so zvláštnymi mocami v tejto službe, ale mnohé diecézy to ešte, žiaľ, neurobili. Prax sa obnovuje pre stále väčší počet veriacich, ktorí pociťujú prítomnosť zlých duchov, alebo sú posadnutí a žiadajú pomoc od kňaza. Ak im kňazi neposkytnú pomoc, idú k lekárom a rôznym liečiteľom, ktorí ich ešte väčšmi vháňajú do zla.
V celých dejinách Cirkvi sa všetci kňazi-exorcisti modlili a postili, a takto sa pripravovali na modlitbu. To isté sa obnovuje aj v dnešných časoch. Mnohí dnešní exorcisti sú obklopení ľuďmi, ktorí sa modlia a postia spolu s nimi a sprevádzajú ich nielen v príprave, ale aj počas samotnej modlitby. Ukázalo sa to ako veľmi dobré a užitočné ako ochrana samého kňaza i toho, nad kým sa modlí, a okolia vôbec.
Okrem iných gýčových obludností, ktoré snaživí liberáli importovali do stredoeurópskeho regiónu z hamburgerovej kultúrnej oblasti, sa u nás úspešne aklimatizovalo aj „oslavovanie“ „sviatku“ Halloween.
Tety učiteľky a vychovávateľky každý rok poskytnú deťom nepreberné množstvo radovánok spojených s Halloweenom, vrátane maľovaniek, samolepiek, hračiek, karnevalov, svietiacich tekvíc a bosoriek, seba nevynímajúc.
Našli sa dokonca aj pokrokoví a osvietení kňazi, ktorí popreli pohanský charakter tejto oslavy. Netušili, že sa svojím tvrdením dopustili neekumenického správania, pretože sa tým nešetrne dotkli cítenia bratov druidov. Bývalý, našťastie, najvyšší kňaz Keltskej tradície, Tom Sanguinet, totiž povedal, že: „Moderný sviatok, ktorý voláme Halloween, má svoj pôvod v splne mesiaca, ktorý je najbližší 1.novembru, ktorý je novým rokom bosoriek. Bol to čas, kedy sa „duchovia (démoni) dostali na vrchol svojej moci a vracali sa na planétu zem.“ Vo svojom výroku pokračuje: „Halloween je čisto a absolútne zlej podstaty a nie je tu niečo, čo by niekedy malo alebo bude mať spoločné alebo prijateľné s Pánom Ježišom.“ Domnievame sa, že by o tom ako bývalý funkcionár pohanského kultu mal niečo vedieť. Preto sa zo strany liberálnych kňazov jedná o spochybňovanie druidského kultúrneho dedičstva, čo je jasný prejav netolerancie.
Oblasti pôsobenia diabla podľa kľúčových ľudských motívov. Takýmito motívmi sú napríklad túžba po poznaní budúcnosti (veštenie a jasnovidectvo), túžba po uzdravení (liečiteľstvo a biela mágia) a túžba po radosti, pokoji a harmónii (alkohol a drogy).
Zdroj: https://www.youtube.com/channel/UCNSY_2AURUk_IzaY8VHfcVw
Čo je to hypnóza?
Hypnóza je proces, ktorým sa tlmí kritické myslenie a výrazne sa zvyšuje vnútorná vizualizácia. Používa sa na zníženie pocitu bolesti, túžby po závislosti, ako aj podvedomej reakcie, ktorá vedie k strachu.
Typy hypnózy:
Tradičná hypnóza – človek otvorený príkazom v alternatívnom stave
Hypnoterapia – na prekonanie problémov
Autohypnóza – je podobná meditácii. Osoba je trénovaná hypnotizérom, aby sa dostala do alternatívneho stavu a posilnila určité myšlienky na prekonanie problému.
Skrytá hypnóza – používa konverzáciu na hypnotizáciu niekoho bez toho, aby o tom daná osoba vedela
Ako funguje hypnóza?:
–riadený hypnotizmus je najčastejšie vykonávaný v pokojnom prostredí
–presmeruje sa pozornosť mozgu mimo prepojenia s vonkajším myslením (napr. nuda, prípadne činnosti, kde je potrebná vizualizácia, fantázia)
-hypnotizér nasmeruje mozgovú silu do oblastí, ktoré sa zameriavajú na mentálnu predstavivosť. Podnet prekĺzne fázou kritického myslenia – ktorá ju mohla odmietnuť – a prejde priamo do mentálneho obrazu.
Východné bojové umenia nie sú iba šport. Karate, kung fu a aikido sú filozoficko-duchovné systémy, cudzie kresťanskej kultúre…
Moderné bojové umenia
Dominik Chmielewski začal trénovať východné bojové umenia v polovici 80. rokov minulého storočia. Mal vtedy 14-15 rokov. Keďže bol drobný, slabý chlapec, spočiatku hľadal spôsob sebaobrany na ulici. Ale už po prvých tréningoch zistil, že karate môže byť preň všetkým. Začal sa venovať aj ďalším bojovým umeniam: aikidu a jiu-jitsu. Trénoval u najlepších majstrov v Poľsku a nadviazal kontakt aj s majstrami z USA. Rýchlo získal prvý dan a rozhodol sa, že bojové umenia použije pri výchove mládeže.
Záujem o východné bojové umenia sa začal v Európe prejavovať v 70. rokoch minulého storočia ako dôsledok filmov s Bruce Leem, ktorý sa stal idolom mladej generácie. Ale narastajúca popularita bojových umení mala aj pragmatickejšiu príčinu: časté správy o agresívnych prepadoch a útokoch. „Dnes sú útočníci na ulici veľmi agresívni a brutálni, takže aj formy sebaobrany a bojové umenia nabrali agresívny charakter. Každodenný tréning spočíva v nácviku úkonov ako vypichovanie očí, lámanie rúk, údery do tepny, vykrúcanie krku, kopnutie do trieslovej oblasti, spôsobovanie veľmi bolestivých vykĺbenín. Čiže je to veľmi brutálny a bezohľadný boj,“ hovorí Chmielewski.
Takýto boj si však vyžaduje určitú psychickú prípravu. Potrebný je „mentálny tréning, pri ktorom si predstavujem, ako vypichujem oči, lámem ruky, vytrhávam genitálie. Nácvik techník zastavenia útočníka spôsobí po niekoľkých rokoch aj zmenu v psychike karatistu“. Počas tréningu si cvičenec musí čo najrealistickejšie predstaviť, že sa nachádza na bojisku, obkľúčený nepriateľmi, ktorí ho chcú zabiť. Tento postoj môže so sebou priniesť negatívne zmeny v psychike ľudí, ktorí cvičia východné bojové umenia. Keďže si „zvykli“ na násilie, pozerajú sa na každého okoloidúceho ako na možného útočníka. Niektorí z nich sa už nedokážu ani pokojne rozprávať, pretože stále očakávajú útok.