Duchovné korene alternatívnej medicíny

Málokto pochybuje o tom, že zdravotníctvo v Spojených štátoch patrí k najvyspelejším na našej planéte.

Napriek tomu v tejto krajine, kde sú k dispozícii najmodernejšie technológie, sú dnes metódy tzv. alternatívnej (alebo komplementárnej) medicíny veľmi populárne. Vedec z prestížnej Harvardskej univerzity David Eisenberg a jeho spolupracovníci vykonali roku 1997 výskum a v rámci neho sa v telefonických rozhovoroch trvajúcich 25–30 minút spytovali 2055 dospelých ľudí, či sa v poslednom roku nechali liečiť niektorou z foriem terapie, napríklad relaxačnými technikami, komerčnými technikami na znižovanie nadváhy, rastlinnými produktmi, liečbou energiami či akupunktúrou.  
 
 Celosvetový boom alternatívnej medicíny
Tento prieskum viedol k odhadom, že Američania ročne navštívia 629 miliónkrát poskytovateľov nekonvenčnej medicíny, čo je viac než návštevy svojich obvodných lekárov v rovnakom roku. Ďalej sa odhaduje, že za tieto služby zaplatili asi 21,2 miliárd dolárov. Táto čiastka prekračuje náklady spojené so všetkými hospitalizáciami v USA za ročné obdobie. Pri porovnaní výsledkov tohto výskumu s výsledkami podobného podujatia z roku 1990 autori zistili, že došlo k 47% nárastu návštev u poskytovateľov alternatívnych liečebných metód a výdavky, ktoré klienti za tieto služby zaplatili, stúpli za rovnaké obdobie o 45 %. Nesmierny boom metód alternatívnej medicíny v poslednom desaťročí nie je teda len náš fenomén, ale skôr fenomén celosvetový. Musíme sa preto pýtať, čo sa stalo so súčasnou oficiálnou medicínou, že neuspokojuje súčasného moderného človeka.
 
Problémy súčasnej oficiálnej medicíny
Jedným z negatívnych javov súčasnej medicíny, ktoré môžu čiastočne vysvetľovať príklon k alternatívnej medicíne v populácii, je určité odosobnenie vzťahu medzi lekárom a pacientom. Chorý sa stáva skôr zaujímavým prípadom zaradeným do niektorej diagnózy, je súhrnom rôznych laboratórnych výsledkov a pomocných vyšetrení, číslom v operačnom programe a nie konkrétnym človekom s telesnými, duševnými a duchovnými problémami. Mnohí chorí sa v takom systéme poskytovania starostlivosti cítia stratení. Moderné prístroje často vzbudzujú v nezasvätenom človeku obavy a niektoré náročné vyšetrenia sa spájajú so strachom, zvlášť, keď pacient nedostane primerané vysvetlenie a poučenie o ich prínose na stanovenie správnej diagnózy a liečby.

Chorý človek musí hľadať určitú cestu vnútorného zmierenia sa s chorobou

Svedectvo – Reiki a Kristus

Po nežnej revolúcii, keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby, som začal vedome hľadať Boha. On ma pritom „našiel“ už skôr, čo som pociťoval aj počas tých dvoch strastiplných rokov vojenčiny v cudzej krajine.

Po roku 1989 začali znova fungovať tzv. „laické rády“, a ja som sa rozhodol zaradiť sa k františkánom. Prvýkrát som sa v tomto spoločenstve stretol s modlitbami, čítaním Biblie a s rozhovormi o duchovnom živote. Chodili tam zväčšia dôchodcovia, ale už tu som zažil ľudí ktorý mali niečo, čo som ja vtedy nevedel zadefinovať, ale veľmi ma to priťahovalo. Teraz už viem, že to bola živá viera a Kristova láska.
Po nejakom čase som dostal ponuku ísť robiť do sveta biznisu, a stal som sa obchodníkom. Tá robota ma bavila a navyše sa v nej dalo aj slušne zarobiť.
Časom ma začala ovládať moc peňazí a túžba po bohatstve a uznaní. Vďaka týmto túžbam začali do môjho života vstupovať kompromisy vo vzťahu k Bohu, k vlastnému svedomiu a voči viere. Jedného dňa som si uvedomil, že sedím na dvoch stoličkách a že mám dvoch pánov, ktorí sa vzájomne nemajú radi.
 
Boh ma usvedčil aj skrze kamarátov, ktorí sa ma pýtali, načo chodím do kresťanského spoločenstva, keď to aj tak nežijem. Hovorili, že aj tak mi to nepomôže a že som pokrytec.
Zvolil som si jednoduchšiu a pohodlnejšiu cestu: prestal som tam chodiť a začal som umlčovať svoje svedomie. Nakoniec sa v spoločenstve skladali „sľuby“ a s takým spôsobom života, ako som žil, som tak či tak nedokázal pred Bohom a spolubratmi prisahať „chudobu a čistotu“.
Po dlhšom čase som začal mať duchovný smäd a vedel som, že so svojím neusporiadaním životom, a najmä s neochotou ho usporiadať, nemôžem prísť k Bohu. A tak som začal hľadať iný zdroj na uhasenie tohto smädu vo forme rôznych ezoterických a okultných náuk.

Môžem čítať horoskopy alebo nie? Môžu mi škodiť ?

Pred niekoľkými dňami som mal zaujímavý rozhovor s osobami, ktoré sa pýtali na veľa vecí ohľadom ezoteriky a okultizmu.

Myslím, že bude potrebné alebo lepšie povedané osožné, napísať niekoľko riadkov aj na tomto mieste, aby sme spoznali viac z týchto tém. Bohužiaľ sú dnes veľmi rozšírené, nepoznané, a tak veselo pôsobia na kresťanov bez toho, že by o tom vedeli. Nasledujúce informácie som získal od bývalého exorcistu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy vdp. Antona Solčianskeho, bývalého exorcistu v Čechách Vojtecha Kodeta a na Slovensku známeho exorcistu a prednášateľa Eliasa Vellu.
Teraz niekoľko slov k horoskopom. Je potrebné povedať, že horoskopy nepochádzajú od Ducha Svätého, ale nášho nepriateľa – nečistého ducha, Satana. Je ich veľa, nachádzajú sa v novinách a časopisoch a množstvo ľudí ich číta, aby sa dozvedeli aká bude ich budúcnosť. Háčik je v tom, že našu budúcnosť pozná iba Boh a z časti anjeli, nakoľko im to Boh umožní (sv. Tomáš Akvinský spracoval veľký traktát o anjeloch v Teologickej summe). Horoskop hovorí, že dnes ma čaká toto alebo ono. Ak by to však bola pravda, potom by som nemohol mať slobodnú vôľu, pretože všetko by bolo predurčené a ja by som bol iba figúrkou, s ktorou niekto iný pohybuje. V skutočnosti to tak nie je. Boh mi dal slobodnú vôľu a ja sa môžem slobodne rozhodovať v každej situácii. Môžem sa rozhodnúť či urobím to alebo ono.
 

Príbeh – Katarína Kolčárová – Cesta z ezoteriky

Natrafila som na vašu stránku v čase, keď som sa cítila veľmi zle, hlavne po psychickej stránke.

Vaše články tiež prispeli k tomu, aby som z odbočenej cesty vrátila späť tam kam patrím k Ježišovi.
Pochádzam z priemernej rómskej rodiny Síce som vyrastala bez otca. Dostala som však veľa lásky od svojej rodiny. Boha som spoznala už ako malá. Pamätám si od svojich dvoch, troch rokov takmer všetko. Ako malé dieťa som bola veľmi vnímavá a hlavne veľmi citlivá. V našej rodine sa vždy niečo riešilo. Či už problémy s mamou a medzi starkou, so strýkom, ktorý bol často kriminálne trestaný, alebo problémy s peniazmi.
Moja starká si v živote veľa vytrpela a taktiež aj moja mama. Ja som bola toho svedkom odmalička a som dodnes. Je to veľmi ťažké vidieť trpieť svojich blízkych hoci si za veľkú časť svojich chýb môžu aj sami. No ja som ich nikdy za to neodsudzovala, práve naopak o to viac ich milovala.
Starká vo mne od malička videla nádhernú princeznú, obliekala má do krásnych šiat a ja som v tej ilúzií vlastne celé detstvo prežila. Verila som, že som nádherná, videla som sa taká a tým som si vytvorila vlastne aj svoje vlastné ružové okuliare. Keďže som bola veľmi citlivá, vďaka ružovým okuliarom sa mi žilo oveľa ľahšie a krajšie.

Špiritizmus a channeling

Tradícia komunikovania s mŕtvymi (nekromantia) je veľmi stará.

Už od predhistórie naši predkovia verili, že duša, duch (spiritus) zomretých žije po smrti v inom svete ďalej, a preto dávali mŕtvym do hrobov dary a potraviny. Egypťania v období Starej ríše písali na nádoby s potravinami aj odkazy pre mŕtvych a snažili sa tak spojiť sa s nimi.

Avšak až v polovici 19. storočia sa na základe tejto jednoduchej predstavy vynorilo masové hnutie. Je takmer neuveriteľné, že vzniklo z obyčajného žartu dvoch dievčat, 14-ročnej Margaret (1833 – 1893) a 11-ročnej Kate (1836 – 1892) Foxových z Hydesvillu v USA, ktoré sa rozhodli strašiť svoju rodinu. Bolo to v marci roku 1848, keď „počuli“ čudesné kroky a klopanie v dome. „Objavili“, že sú to duchovia zomretých osôb. Vypracovali si i zvláštny spôsob, ako s duchmi komunikovať a ako sa od nich dozvedať správy zo záhrobného sveta. Stačilo odriekavať abecedu a pri správnom písmene sa ozvalo klopkanie.

Čoskoro, keď sa v ich dome našli ľudské kosti, získali ich historky vierohodnosť. Sestry prednášali svoje skúsenosti po celých USA a stali sa slávne. Možnosť spájať sa s duchmi zomretých sa stala rýchlo populárna a čoraz viac ľudí sa pokúšalo sestry napodobniť. Takmer po celý život trvali sestry na pravdivosti svojich tvrdení, a až na konci svojho života, v roku 1888, sa Margaret k podvodu priznala. Špagátom si vraj k palcu na nohe priväzovala rôzne predmety a klopkala nimi o podlahu. Podľa vyjadrenia troch lekárov, ktorí tvrdenia sestier overovali, išlo však o praskanie, pukanie v kolenných kĺboch.
Pre nový spôsob komunikácie s duchmi sa začal používať termín špiritizmus (angl. spiritualism). Čoskoro sa z neho stala módna záležitosť, ktorá zachvátila celú spoločnosť. Obzvlášť rýchlo sa špiritistické hnutie rozšírilo vo vnútri protestantských siekt. Už roku 1855 bolo v USA viac než milión a roku 1890 už 15 miliónov organizovaných špiritistov a 30 000 médií. K špiritizmu sa prihlásilo i mnoho vysoko vážených osôb, umelcov, univerzitných profesorov a politikov.