Ezoterika

Je dôležité, aby mal kresťan správny a presný postoj k ezoterike a neveriaci človek aby spoznal jej nebezpečenstvá.
Bohužiaľ je veľmi málo kresťanov, ktorí dobre poznajú všetky nebezpečenstvá ezoteriky. Väčšina kresťanov to nemá s ezoterickými smermi dosť jasné vo svojom svetonázore.

Človek, ktorý nie je kresťan, v ezoterike nevidí vôbec žiadne nebezpečenstvo.
Niekto sa možno rozhodne, že nebude vyznávať to preňho všedné kresťanstvo, ale naopak, nájde niečo odlišné od kresťanstva. Z nevedomosti i zvedavosti človek očakáva od ezoteriky alebo od ázijských náuk, že bude šťastnejší, ale vždy nastanú len väčšie a väčšie duchovné problémy. Z nevinného vyznávania nejakého, možno lákavého smeru, si niekedy človek môže narobiť obrovské problémy.

Alternatívna medicína: Prečo tu niečo nie je s kostolným poriadkom?

Pod slovné spojenie „alternatívna medicína“ zjednodušene zaraďujeme všetko, čo nespadá pod klasickú medicínu. Niektoré jej skutočnosti a praktiky môžu byť skutočne zdraviu prospešné a pomáhať (napríklad prírodná liečba). Avšak niektoré viac škodia, ako pomáhajú (napríklad tie, ktoré sú spojené s okultizmom) – najmä našej duši. Ako to však rozoznať?

Jean-Régis Fropo, francúzsky exorcista, povedal o alternatívnej medicíne: „Používanie týchto terapií nie je neutrálne. Ako exorcista som bol nútený to často konštatovať… Povedal by som, že je v nich šesťdesiat percent šarlatánstva, dvadsať percent placebo efektu, ale aj dvadsať percent okultizmu, pretože tam, kde panuje omyl a lož, sa ľahko vkradne démon.“ Opisuje, že sa neraz modlil modlitbu oslobodenia za tých, ktorí postúpili nejakú takúto „liečbu“ u takýchto terapeutov.

Mocne świadectwo okultyzmu

Svedectvo profesionálneho čitateľa tarotu a okultistu Jána Suligu, ktorý v istom období svojho života dostal milosť vedieť, čo, alebo skôr kto, stojí za tým, čo pán Jan nazýva „energia“ alebo „sprievodcovia“. Bohužiaľ, napriek pozitívnemu posolstvu tohto príbehu sa o pána Suligu účinne prihlásilo zlo a po čase v relácii Jana Pospieszalského odvolal všetko, o čom hovoril.

Mocne świadectwo okultyzmu


Świadectwo zawodowego tarocisty i okultysty Jana Suligi , który w pewnym momencie swojego życia otrzymał łaskę poznania co , a raczej kto stoi za tym co pan Jan nazywa „energią“ lub „przewodnikami“. Niestety pomimo pozytywnego przesłania tej historii zło skutecznie upomniało się o pana Suligę i po pewnym czasie w programie Jana Pospieszalskiego odwołał wszystko to o czym mówił.

Je počúvanie metalu zlé?

Otázka:
Zdravím mám na vás otázku počúvam metal. Z rôznych strán počúvam, že to je zlé. Ale tak ja na tom nevidím nič zlé pokiaľ človek nepočúva pesničky v ktorých sa vzýva satan počúvam konkrétne kapelu Rammstein, ktorá vôbec nevzýva satana ani peklo nespomína, sú to ateisti. Tak sa chcem spýtať či sa aj tak dopúšťam hriechu a  tak isto ako to je pesničky v ktorých sú vulgarizmy. V tomto prípade mám na mysli také pesničky, ktoré fakt majú normálny text povzbudzujú ma keď sa mi nič nechce a  ale ten človek tam zanadáva. Ďakujem

Odpoveď:
Ježiš nám v evanjeliu hovorí: „„Dávajte pozor na to, čo počúvate!“ (Mk 4, 24). 
Hudba je vyššia širokospektrálna forma komunikácie, ktorá pôsobí predovšetkým na emócie a podvedomie človeka. Niektoré formy hudby dokonca potláčajú kritické myslenie. Hudba je odrazom vnútra jej tvorcu. Ak ju nekriticky prijímam, v mojom vnútri sa sprítomňujú stavy autora skladby. Pieseň ma doslova naladí na jeho stavy. V hudbe sa okrem slov používa najmä veľa symbolov a metafor.

Metalová hudba je agresívna, vyjadruje vzburu, rebéliu, bezbrehú slobodu, telesnosť, živelnosť, v prípade Rammsteinu aj sexizmus, ktorý vidno z giest hudobníkov, ktorí sa pri niektorých koncertoch chytajú za prirodzenie alebo z priložených aparátov na prirodzenie vytryskuje oheň. Nesledujem túto kapelu sytematicky, ale viem, že raz na Helloween, čo je sviatok satanistov, vystúpili na koncerte nahí. Hoci vystupujú ako neveriaci, predsa sa v ich symbolike objavujú aj náboženské symboly – mýtický vták so šľahajúcim ohňom z krídel ale aj horiaci kríž na zadnej strane CD albumu Live in Berlin. Napokon aj ich názov majú umelecky napísaný v tvare kríža.

V ich tvorbe sa objavujú aj témy propagujúce kanibalizmus a iné, ktoré majú od krásy, harmónie, dobra, lásky, pokoja a ďalších, ktoré sú vlastné kresťanstvu, veľmi ďaleko. Poznám osobne viacero satanistov a viem, že tí praví satanisti sa na verejnosti predstavujú ako neveriaci. To len na margo toho, že ich vystupovanie ako ateistov neznamená, že s diablom nemajú nič. Ich vystupovanie a štýl sú v kontraste s prejavmi Ducha Svätého a ľudí, ktorí sú ním vedení a inšpirovaní. V kontraste znamená v protiklade. A to nemôže byť dobré. Otázkou nemá byť či ja alebo vy na tom niečo vidíte zlé… Ani človek, ktorý nie je odborníkom automechanikom nemusí podľa zvuku motora poznať nejakú chybu. Ale odborník to začuje. Alebo hudobník počuje aj nejmenšie falošnosti alebo vybočenia z rytmu… Hlavné je, ako to vidí Boh a ako to ladí s prejavmi Ducha Svätého. Keby ste poznali vyjadrenia samotných metalových hudobníkov, vedeli by ste ako to chodí. Že hudba má len dve možnosti – Buď vás vedie k Bohu alebo tam dole… Že hudba nie je ateistická, ale že je určitou formou náboženského vyjadrenia.

Ale ak niekto nemá osobný vzťah s Bohom a nie je naplnený jeho Duchom, vieru žije iba povrchne a v skutočnosti žije telesne, ten nepochopí, čo je na metale zlé, prečo ho nepočúvať a aké prejavy má hudba inšpirovaná Duchom Svätým a aké hudba inšpirovaná diablom. Kapelu Rammstein propagujú na svojich stránkach aj tie najsatanistickejšie webové stránky. Asi to o niečom svedčí. A piesne, kde sú nadávky? Ak je nadávka – kliatie hriechom a ja milujem Boha, prečo by som mal počúvať to, čo Boh nemiluje, keď si môžem vybrať pieseň bez nadávok?!
Prajem Vám, aby ste spoznali skutočnú Božiu lásku a moc jeho Ducha, aby ste boli vnímavý na jeho vnuknutia a vôľu.
Pán Vám žehnaj!
Pavol Hucík

Zdroj: https://modlitba.sk/?p=14723&fbclid=IwAR3IP1yiW_9J3Z4AnGdjzYM-4Ev_etHqaG9LaHi3s121GIzQl2v1QH5s2hE
 

Príbeh – Nicky Cruz -Vyslobodený z moci okultizmu

Nicky Cruz sa obrátil na základe služby pastora Davida Wilkersona. Ich spoločný príbeh je popísaný v knihe Dýka a kríž. Ich príbeh s Pánom bol aj filmovo spracovaný.

Mal som 22 rokov, keď som dostal správu, že moja matka zomiera. Nebol som pripravený na zmiešané pocity, ktoré táto informácia vo mne vyvolá.
V tom čase som býval v New Yorku. Stále som bol relatívne nováčikom vo viere, a pracoval som ako vedúci Teen Challenge Ministries. Moja mama ležala na smrteľnej posteli v malom štukatúrovom dome, kde som aj ja vyrástol, v meste Las Piedras v Portoriku. Väčšina z mojich sedemnástich bratov a jedna sestra tam v čase, keď som sa to dozvedel, už boli.
Kiež by som v tom čase mohol povedať, že som ľúbil moju mamu, no nemohol som. Moje pocity voči nej oscilovali od nenávisti k ľahostajnosti. Väčšinu svojho detstva som sa pred ňou schovával, čoho výsledkom bolo, že som sa jej snažil vyhýbať. Teraz symbolizovala pre mňa všetko, čím som vo svojej minulosti opovrhoval.

Tak veľmi som chcel zabudnúť na tie časy, keď ma bila a preklínala. Už aj ako malý chlapec som cítil, že ma neznáša. Pamätám si, že raz, keď som stál pred ňou, nazvala ma pred svojimi kamarátkami „dieťaťom diabla“. Kvôli nej som sa cítil ako nula, čo zbytočne zaberá priestor na zemeguli, omylom, škaredým deckom, ktoré sa nemalo nikdy narodiť.
Dlhé roky som sa túžil priblížiť k matke, chytiť sa jej, cítiť na líci jej bozk. No satan jej tak zovrel srdce, že nevedela, ako má milovať, a ja som nevedel, ako ju mám milovať na oplátku. Zlo ovládlo jej ducha a nechcelo ju pustiť. Nedovolil jej byť tou matkou, ktorú som tak zúfalo chcel a potreboval.
A teraz zomierala. Mal som byť smutný? Mal som plakať? Mal som predstierať, že ju ľúbim, a bežať za ňou, ako by to urobil každý dobrý syn? Pravdu povediac, nevedel som. No hlboko v srdci som vedel, čo by urobil Ježiš. On by za svojou umierajúcou matkou šiel. Tak som si zarezervoval letenku do Portorika.
Zabudol som už, aké krásne je Portoriko. Keďže som vyrastal v takej temnote a hrôze, nikdy som sa nenaučil vážiť si malebné okolie nášho malého ostrova v Atlantickom oceáne. Las Piedras je dokonale zasadené v údolí s bujnou zeleňou, zarámované nevýslovnou krásou. Máte pocit, že by ste mohli vystrieť ruku a objať veľkolepé hory El Yunque, a druhou rukou plávať v modrých vodách oceánu. Zvykli sme toto miesto nazývať „Lejak“. Je to jedno z najskvostnejších miest na svete.
Vidieť rodičovský dom prvýkrát po siedmich rokoch bolo pre mňa šokom. Zdal sa byť taký malý a bezvýznamný, ako každý iný dom v tej ulici. No v srdci som vedel, že to nie je pravda. Tento dom bol v celej svojej hĺbke diabolský, plný hrozných spomienok a neopísateľnej bolesti. V každej štrbine sa skrývali démoni zneužívania a zanedbávania – démoni, ktorí tam stále prebývali, potulovali sa v noci po chodbách a strašili ako nočné mory. Cítil som ich v kostiach.

Sestra Emmanuela z Medžugoria: „Stretla som Ježiša, keď som bojovala s hriechom okultizmu“

Moja posledná chvíľa na tejto zemi prišla. Zabijem samú seba. A potom som si pomyslela, že by bolo dobré ísť na  jedno posledné stretnutie. A tam, nečakane …
Okultizmus a veštenie ju odvrátili od viery do takej miery, že sa dostala do depresie a bojovala so samovražednými myšlienkami čoraz častejšie. A potom v najväčšej temnote života prišla do kontaktu s charizmatickou modlitbovou skupinou. A práve tam sa neočakávane stretla s objímajúcou láskou Ježiša.
Od toho dňa sa život Emmanuely Maillard, dnes známej skôr ako sestra Emmanuela z Medžugoria, rehoľníčky Komunity Blahoslavenstiev navždy zmenil.

Katolíčka a veštenie
Sestra Emmanuela je tiež známa na sociálnych médiách. Jej profil na Facebooku je veľmi populárny a samotná sestra, keď je to možné, jazdí po celom svete a zdieľa svoju horko-sladkú minulosť.
Pochádza z veľmi náboženskej parížskej rodiny. Avšak aj v školských rokoch, keď navštevovala školu riadenú rehoľnými sestrami, bola priťahovaná k veštectvu. Jedného dňa sa jej spolužiaci snažili naučiť, ako pripraviť špiritistickú seansu, čo samo o sebe bol pre ňu veľmi desivý zážitok.
Neskôr počas štúdií v Paríži začala navštevovať veštcov, akoby jej ostala nejaká fascinácia týmto duchovným svetom“ a zároveň si ním kompenzovala“ strach, ktorý spôsobila jej prvá skúsenosť zo školy. Tieto návštevy veštcov pokračovali neskôr aj počas služobných ciest.