V posledných rokoch sa čoraz viac v politickej psychológii hovorí, že mnoho psychopatických jedincov nemusí byť umiestnených len v inštitucionalizovaných zariadeniach. Môžu sa stať úspešnými lídrami, ktorí môžu viesť či už firmu, alebo celú krajinu. Predstava strašného zločinca alebo vraha je preto (obyčajne) mimoriadne vzdialená od reality.
Čo znamená psychopatia?
Termín psychopatia označuje skupinu porúch, ktorú psychológovia a psychiatri označujú termínom – porucha osobnosti. Napriek tomu, že rozlišujeme niekoľko typov porúch osobnosti, jestvuje viacero spoločných znakov. Typická je slabá schopnosť nadväzovať úprimné vzťahy s druhými ľuďmi, egocentrizmus, absentujúce pocity viny alebo nízka emočná inteligencia. Zaujímavosťou je, že na povrchu sa ich správanie môže javiť ako priateľské a dokonca až sympatické. Najmä pri prvom kontakte dokáže psychopatický jedinec neraz pôsobiť ako príjemná, až šarmantná osoba. Psychopati vedia byť očarujúci, charizmatickí a v kombinácii s chabým svedomím a empatiou sú schopní aj účinne manipulovať a ovplyvňovať ľudí.
Podľa Americkej psychiatrickej asociácie (1) môžeme rozlíšiť týchto 10 typov porúch osobnosti:
paranoidná porucha osobnosti – správanie a prežívanie sa vyznačuje nedôverou a podozrievavosťou, v rámci ktorej sú motívy druhých ľudí interpretované ako nepriateľské.
antisociálna porucha osobnosti – neschopnosť prispôsobiť sa sociálnym normám s ohľadom na zákony, zákernosť, impulzivita, podráždenosť a agresivita, bezohľadný nezáujem o ostatných.
schizoidná porucha osobnosti – blízke vzťahy prinášajú malú alebo žiadnu radosť. Osoba volí takmer vždy osamelú činnosť. Prejavuje emočný chlad a malý alebo žiadny záujem o sexuálne zážitky.
schizotypná porucha osobnosti – prejavuje sa akútnou nepohodou v blízkych vzťahoch, bizarnými presvedčeniami (paranoidné myšlienky, telepatia) a excentrickým správaním.
hraničná porucha osobnosti – nestabilné medziľudské vzťahy a pocity k nim. Typická je výrazná impulzivita, neprimeraný hnev či nestabilný sebaobraz.
histriónska porucha osobnosti – vyznačuje sa silnou tendenciou byť stredobodom pozornosti, sebadramatizáciou, teatrálnosťou a prehnaným vyjadrovaním emócií.
narcistická porucha osobnosti – pocity vlastnej grandiozity/dôležitosti a vyžadovanie nadmerného obdivu od ostatných. Typické je intenzívne zaoberanie sa predstavami bezhraničného úspechu a moci, využívanie ostatných a nedostatok empatie.
vyhýbavá porucha osobnosti – sociálne stiahnutie sa, pocity nedostatočnosti a precitlivenosti k negatívnemu hodnoteniu.
závislá porucha osobnosti – submisívne a silno závislé správanie vyplývajúce z nadmernej potreby byť objektom starostlivosti. Obťažne dáva najavo nesúhlas, pretože sa obáva straty podpory.
obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti – prejavuje sa posadnutosťou poriadkom, perfekcionizmom a potrebou kontrolovať.
