Home 2024

Rok: 2024

Psychopati v politike

V posledných rokoch sa čoraz viac v politickej psychológii hovorí, že mnoho psychopatických jedincov nemusí byť umiestnených len v inštitucionalizovaných zariadeniach. Môžu sa stať úspešnými lídrami, ktorí môžu viesť či už firmu, alebo celú krajinu. Predstava strašného zločinca alebo vraha je preto (obyčajne) mimoriadne vzdialená od reality.

Čo znamená psychopatia?

Termín psychopatia označuje skupinu porúch, ktorú psychológovia a psychiatri označujú termínom – porucha osobnosti. Napriek tomu, že rozlišujeme niekoľko typov porúch osobnosti, jestvuje viacero spoločných znakov. Typická je slabá schopnosť nadväzovať úprimné vzťahy s druhými ľuďmi, egocentrizmus, absentujúce pocity viny alebo nízka emočná inteligencia. Zaujímavosťou je, že na povrchu sa ich správanie môže javiť ako priateľské a dokonca až sympatické. Najmä pri prvom kontakte dokáže psychopatický jedinec neraz pôsobiť ako príjemná, až šarmantná osoba. Psychopati vedia byť očarujúci, charizmatickí a v kombinácii s chabým svedomím a empatiou sú schopní aj účinne manipulovať a ovplyvňovať ľudí.

Podľa Americkej psychiatrickej asociácie (1) môžeme rozlíšiť týchto 10 typov porúch osobnosti:

paranoidná porucha osobnosti – správanie a prežívanie sa vyznačuje nedôverou a podozrievavosťou, v rámci ktorej sú motívy druhých ľudí interpretované ako nepriateľské.

antisociálna porucha osobnosti – neschopnosť prispôsobiť sa sociálnym normám s ohľadom na zákony, zákernosť, impulzivita, podráždenosť a agresivita, bezohľadný nezáujem o ostatných.

schizoidná porucha osobnosti – blízke vzťahy prinášajú malú alebo žiadnu radosť. Osoba volí takmer vždy osamelú činnosť. Prejavuje emočný chlad a malý alebo žiadny záujem o sexuálne zážitky.

schizotypná porucha osobnosti – prejavuje sa akútnou nepohodou v blízkych vzťahoch, bizarnými presvedčeniami (paranoidné myšlienky, telepatia) a excentrickým správaním.

hraničná porucha osobnosti – nestabilné medziľudské vzťahy a pocity k nim. Typická je výrazná impulzivita, neprimeraný hnev či nestabilný sebaobraz.

histriónska porucha osobnosti – vyznačuje sa silnou tendenciou byť stredobodom pozornosti, sebadramatizáciou, teatrálnosťou a prehnaným vyjadrovaním emócií.

narcistická porucha osobnosti – pocity vlastnej grandiozity/dôležitosti a vyžadovanie nadmerného obdivu od ostatných. Typické je intenzívne zaoberanie sa predstavami bezhraničného úspechu a moci, využívanie ostatných a nedostatok empatie.

vyhýbavá porucha osobnosti – sociálne stiahnutie sa, pocity nedostatočnosti a precitlivenosti k negatívnemu hodnoteniu.

závislá porucha osobnosti – submisívne a silno závislé správanie vyplývajúce z nadmernej potreby byť objektom starostlivosti. Obťažne dáva najavo nesúhlas, pretože sa obáva straty podpory.

obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti – prejavuje sa posadnutosťou poriadkom, perfekcionizmom a potrebou kontrolovať.

Pages: 1 2 3

Psychopati nemajú súcit ani svedomie

Psychopati majú podľa odborníkov obmedzený rozsah emócií, no nie je pravda, že by im úplne chýbala empatia.

Odborníčka na neverbálnu komunikáciu Nora Lauková

Jedným z kritérií, ktorým podliehajú ľudia so sklonom k psychopatii, je kritérium ICD-10, t. j. absolútne ignorovanie pocitov iných ľudí. Znamená to, že psychopat nemá vôbec žiadnu empatiu?

Podľa psychiatra a neurológa Jamesa Fallona je najbližšia definícia psychopatie, ktorá sa nachádza vo väčšine učebníc, antisociálna porucha osobnosti. Vychádza zas z nerešpektovania spoločenských noriem, agresivity, ohrozovania seba a iných, nedostatku zodpovednosti a schopnosti odhadnúť dôsledky svojich činov a nízkej úrovne empatie.

Psychopati majú podľa odborníkov obmedzený rozsah emócií, no nie je pravda, že by im úplne chýbala empatia. Oblasti v mozgu, ktoré sú zodpovedné za vášnivú empatiu, sú buď nesprávne vyvinuté alebo poškodené počas vývoja.

Zdroj YouTube

Křesťanství a okultismus

Kněz Jacques Verlinde (nar. 1947), zakladatel společenství „Rodina sv. Josefa“, prožil hlubokou zkušenost se světem okultismu a jeho praktikami.

Zažil však také ještě mnohem hlubší uzdravující a osvobozující zkušenost s Ježíšem Kristem, o čemž vydává svědectví v následujícím textu, který jsme doplnili o malý slovník pojmů a krátký dodatek.

Nebezpečí okultismu

P. Jacques Verlinde jako velmi nadaný maturoval již v 15 letech, promoval ve 24, pracoval jako nukleární chemik. Když mu v roce 1968 překřížila cestu Maharishi Mahesh jóga, jeho život se od základu změnil.

Šel za svým guru nejdříve do Španělska, pak do Indie. V letech 1971-1974 dychtivě nasával jako houba učení velkých hinduistických mistrů, praktikoval jógu a jiné techniky, které slibují vstup do božství až k dokonalosti, trávil celé měsíce v me­ditaci téměř bez jídla a bez spánku. Prožil samadhi – úplné sjednocení sám se sebou – jako fascinaci, nikoliv však jako obšťastnění. Za tím vším cítil „nesmírnou prázdnotu. Nic. Zmizí v tom i vlastní já“, jak dnes dosvědčuje. V této osamocenosti se ozval hlas: „Jak dlouho mě ještě necháš čekat, mé dítě?“ Po­znal Kristův hlas a vrátil se do Bruselu. Od té doby se pokouší o nový život. Denní mše svatá, modlitby, ale stále ještě kyvadélko a jiné paranormální praktiky. Cítí se jako míč v rukou okultních sil, a to navzdory křesťanské náboženské praxi.

Ještě jednou se obrátí k Bohu, tentokrát radikálně. Ode­vzdává Bohu všechny paranormální schopnosti, a konečně je svobodný. Jeho postupné uzdravování však trvá léta. R. 1983 přijímá kněžské svěcení. Následuje život v tichu a v modlitbě, ale také s četnými svědectvími. V roce 1990 se k němu připo­juje skupina studentů. Zakládají společenství Rodina sv. Jo­sefa. Protože tak prožil, co znamená okultismus, nešetří ná­mahou, aby varoval před koketováním s různými nabídkami New Age. P. Jacques Verlinde píše:

„Není pochyb: z takových zkušeností vyjde člověk jako psychická troska. Nemyslete si, že se můj dnešní stav ustálil měsíc po skončení s esoterickými zkušenostmi. Denně potkávám bezpočet hluboce zra­něných mladých lidí. Musí pod­stoupit dlouhou cestu uzdravo­vání a osvobozování. Jen tak je možno je postupně vytrhnout z jejich závislostí. Kdo se vydá malými kroky na tuto cestu, začne tak trochu s jógou, tro­chu se spiritismem a pohrává si s okultismem, nechá se tro­chu zasvětit do esoteriky, kon­zumuje do sebe po kapkách jed.

Pages: 1 2 3

V čom je okultizmus a ezoterika nebezpečná pre deti

Čo hovoria odborníci na duchovný život na Harryho Pottera

Možno sa to ani nezdá pravdepodobné, ale tak isto deti, ako aj my všetci, okultizmus a ezoterika nás veľmi ohrozuje. Táto sa veľmi voľne a bez zábran propaguje. Tak škodí mnohým ľuďom, ktorí sú možno presvedčení, že jej užívaním robia správnu vec, ktorá by im mala pomôcť.

Opak je však pravdou, a preto chceme znovu napísať niečo o nebezpečenstve, ktoré deťom hrozí. Vojtech Kodet, O. Carm., súčasný generálny delegát Rádu karmelitánov v Čechách, kňaz, exercitátor a exorcista s bohatými skúsenosťami z tejto oblasti, uvádza nasledovné informácie.

Deti sa s okultizmom a ezoterikou stretávajú v škole, na výletoch, v táboroch atď. Dnes existuje veľa časopisov, kde sú podávané presné návody, ako prevádzať niektoré okultné praktiky: ako niekoho očarovať, prekliať, zlorečiť, snažiť sa niekoho čarami ovplyvniť, aby urobil toto alebo ono, aby sa do niekoho zaľúbil alebo aby sa niekomu niečo nepodarilo či prekazilo a podobne.

Ďalšou formou je takzvané vyvolávanie duchov – špiritizmus, ktoré deti v školách skúšajú, ako určitú formu zábavy. Tak isto si k tomu nachádzajú návody či už v časopisoch alebo na internete a medzi sebou si ich šíria, a potom následne skúšajú. Problém však nastáva v tom, že duše zomrelých nemožno vyvolať, nemožno s nimi komunikovať. Boh dáva za istých okolností možnosť, aby sa duše zomrelých istým spôsobom niekomu prejavili, ako to bolo napríklad v živote sv. Jána Bosca, ktorému duša zomrelého spolužiaka z kňazského seminára potvrdila existenciu života po smrti alebo ktorému sv. Dominik Sávio po smrti priniesol určité posolstvo o chlapcoch, ktorí mu boli zverení.

Iným prípadom je, keď sa duša, ktorá dostala pri osobnom súde po smrti rozsudok očistca, s Božím dovolením istým spôsobom pripomenie svojim blízkym, napríklad vo sne a pod., a tak im chce dať vedieť, že potrebuje, aby sa za ňu dali slúžiť sväté omše a aby sa za ňu blízki modlili, pretože sama si už pomôcť nemôže, ako nám to presne udáva katolícka vierouka. Tieto prípady poznáme zo spisov mystikov, napríklad sv. Jána Mária Vianneya, sv. Jána z Kríža alebo sv. Kataríny Janovskej.

Pri špiritizme si však zúčastnení myslia, že vyvolajú určitú dušu zomrelého, aby im povedala nejaké posolstvo. Omyl v tomto všetkom je ten, že dotyční ľudia nemajú do činenia s touto dušou zosnulého, ale majú do činenia so zlým duchom, démonom, s padnutým anjelom. Ako nám to uvádza katolícka vierouka, časť dogmatickej teológie nazývaná angeológia, teda náuka o anjeloch, anjeli majú vyššie poznanie a schopnosti ako človek. Nie sú viazaní na materiálne telo a poznávajú jediným úkonom poznania, teda nie diskurzívnym spôsobom, ako je to u človeka, ktorý sa musí prácne mnohé veci naučiť.

Preto padlí anjeli, démoni, poznajú napríklad tie veci, ktoré nikto iní nemá ako vedieť. Môžu to byť veci, ktoré sa týkajú duše, ktorú si dotyční ľudia myslia, že vyvolali. Majú však do činenia s démonom, ktorí napríklad túto dušu v minulosti pokúšal a pod. Preto špiritizmus vyzerá ako vyvolanie duše zosnulého, ale v skutočnosti ide o komunikáciu s démonom. Je to veľmi riskantné a škodlivé zahrávanie, ktoré vždy zanecháva dôsledky, pretože dotyční, ktorí sa takéhoto sedenia zúčastnia, dávajú svojou vôľou súhlas k tomu, aby na nich démon otvorene mohol pôsobiť. Preto sa nemožno diviť, keď sa neskôr dostavia negatívne následky. Ešte ťažšie môžu byť tieto následky pre deti, ktorých psychika je ešte krehká.

Pages: 1 2

4. Proces odpustenia

Uzdravujúca cesta života

Veľa ľudí nosí v sebe veľkú bolesť, spôsobenú zlyhaním iných alebo zraňujúcimi udalosťami, do ktorých sa v živote dostali.

4. – Proces odpustenia

Tento program má dopomôcť k pochopeniu a prežitiu uzdravujúcej cesty zo zármutku, rozhorčenia a zatrpknutia a tiež k zmiereniu sa s tým, čo sa už nedá zmeniť. Srdcom týchto duchovných cvičení je proces odpustenia: s Božou pomocou môže oslobodiť a uzdraviť zranené srdce. Duchovný pohľad je prepojený s modernými poznatkami psychológie, ktorá cez typické ľudské etapy žialenia vedie človeka postupne k opravdivému odovzdaniu zranení Pánovi v modlitbe a sviatostných sláveniach.

Zdroj YouTube kanál https://www.youtube.com/channel/UCrMsYJqB77GnEDPt4iDuB7A

Psychologička o manipulácii: Treba si zmapovať, v čom má iný človek nad nami moc (podcast Ľudskosť)

My ľudia máme prirodzenú túžbu ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás.

My ľudia máme prirodzenú túžbu ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás. A niekedy nás láka ovládať aj iných ľudí. Dôvodov je viacero, ale veľmi často to robíme preto, že cítime strach alebo diskomfort – a prostredníctvom manipulácie sa ho snažíme zbaviť.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Uherovou o tom, aké techniky manipulácie existujú a prečo sú účinné.

Hovorí aj, ako sa môžeme brániť, ak sme terčom manipulácie. Rozoberú manipuláciu vo vzťahoch s blízkymi, a rozprávajú sa aj o nebezpečnej manipulácii, ktorej čelia ľudia v práci. “Treba si zmapovať, akú má ten druhý človek nado mnou moc,” vraví Lenka v podcaste. “Vie ma vyhodiť? Vie ma v niečom obmedziť? Niečo mi zabrániť alebo limitovať ma v nejakých mojich potrebách? Lebo náš strach môže niekedy zväčšiť ten pocit, že sme bezmocní – a ono to tak nemusí celkom byť.”

Lenka vysvetľuje, ako vieme pri odhaľovaní manipulácie využiť kontakt s vlastným telom. Vysvetlí, čo funguje a čomu sa radšej vyvarovať. A povie tiež, v akých situáciách je lepšie zapojiť do riešenia aj niekoho zvonka.

Spomenuté v podcaste – Gaslight – film r. 1944
Hostka odporučila knihy:
– Nenásilná komunikace (Marshall B. Rosenberg)
– Nenechte sebou manipulovat (Isabelle Nazare – A

Prevzaté z YouTube