Celé roky Brian zápasil s neistotou, úzkosťou, depresiou a pocitmi nedostatočnosti. Po neúspechu v podnikaní sa Brain rozhodol, že je čas prehodnotiť svoj život a rozhodol sa pre liečbu. Netrvalo príliš dlho, kým terapeut identifikoval narcistické charakteristiky jeho otca. Zrazu bolo všetko jasné, že práve problémy, ktoré sa snažil prekonať, boli priamym dôsledkom narcistického rodiča.
Rozpoznanie tejto informácie a uzdravenie z následkov narcistického správania sú v podstate dve rôzne veci. Medzi dospelými deťmi narcistov je bežná nedostatočná sebaúcta, obsedantné myslenie, minimalizácia zneužívania, nadmerná úzkosť, reakcie založené na strachu a zvýraznené inštinkty prežitia. Skreslené vnímanie reality, ktoré narcistický rodič ukladá v dieťati, má škodlivé následky na dospelého nielen práci ale i doma. Riešením následkov narcizmu jeho rodiča na jeho osobu sa dieťati uľaví. Uvádzam sedem krokov k uzdraveniu:
1. Rozlíšenie.
Prvým krokom v procese uzdravenia je priznanie si, že s chovaním jeho rodiča to nie je v poriadku. Človek sa nemôže zotaviť z niečoho, čo odmietne sám prijať. Väčšina narcistických rodičov si vyberie obľúbené dieťa, „zlaté dieťa“, s ktorým sa zaobchádza tak, ako keby s ním chodili po vode, v našom prípade ním bol Brianov starší brat. Pre porovnanie, s Brianom sa zaobchádzalo ako s podradným cez podceňovanie, porovnávanie, ignorovanie a dokonca zanedbávanie. Jeho otec občas zmenil svoju obľúbenosť k dieťaťu v závislosti od jeho výkonu. Keď Brian dostal futbalové štipendium, jeho otec s ním zaobchádzal, ako so zlatým dieťaťom; ale keď sa zranil, bol opäť druhoradý. Kľúčom k zapamätaniu je to, že narcistickí rodičia vidia svoje dieťa akoby rozšírením jeho osoby, takže si pripisujú jeho úspechy avšak odmietnu všetky jeho neúspechy.
2.Štúdium.
Po identifikácii narcizmuu rodiča, je nevyhnutné získať vedomosti o danej poruche a o tom, ako táto porucha ovplyvňuje celý rodinný systém. Narcizmus je súčasťou biológie (pravdepodobne majú túto poruchu aj iní členovia rodiny), súčasťou prostredia (trauma, zneužívanie, hanba a zanedbávanie môžu spustiť narcizmus) a výberu svojej pozície (ako dospievajúci si človek vyberie svoju totožnosť a to, čo je prijateľné správanie). Pretože v rodine môžu byť aj iní narcisti alebo môžu mať rôzne poruchy osobnosti, je ľahké odsledovať tento vzorec. Prostredie a výberové faktory môžu taktiež dokresliť narcizmus u dospievajúceho dieťaťa.
3.Podrobný popis.
Tento ďalší krok je spočiatku pohodlný, ale s realizáciou dopadu narcizmu na jeho osobu sa stáva náročnejším. Pre každý príznak a symptóm narcizmu si pripomeňte niekoľko príkladov z detstva a dospelosti, keď bolo dané správanie evidentne potvrdené. Pomáha to pri neskoršom popise a nastolenia terapie. Čím viac času strávite vykonaním tohto kroku, tým výraznejší bude vplyv na uzdravenie. Každá z týchto negatívnych spomienok musí byť prepísaná v mysli novým prehlásením: „Môj rodič je narcistický a preto sa ku mne správal týmto spôsobom.“ Je to výrazne odlišné od starého známeho tvrdenia „Nie som dosť dobrý“.