Manipulácia v partnerskom vzťahu

Láska a vzťah s manipulujúcim jedincom
Jeroným Klimeš [17] tvrdí, že lásku u manipulátorov tvorí disjunktná štruktúra „buď – alebo“, ktorá rozdelí svet na dve nerovné časti: na jednu milovanú bytosť a na zvyšok sveta, ktorým manipulátor z hĺbky duše opovrhuje. Od milovanej bytosti je úplne závislý. Voči ostatnému svetu sa správa s dešpektom a celkom egoisticky ho využíva vo svoj prospech. V manipulátorom svete vyčnieva jedna bytosť, ktorá je úplne zidealizovaná na pozadí sivého sveta. Táto bytosť, ak je dlhodobo nedostupná, môže byť relatívne nestabilná. Láska manipulátora je extrémne silná a rovnako extrémne vrtkavá. Reálna milovaná bytosť musí aktivovať apetenciu manipulátora, no zároveň musí byť nedostupná – vo veľkej psychickej vzdialenosti. Len čo sa nedostupná bytosť priblíži a začne opätovať lásku manipulátora, uspokoja sa jeho príťažlivé sily a na povrch vyplávajú odpudivé sily. Objaví sa prepad a ten, kto bol pred chvíľou neskonale milovaný, je teraz vnímaný s najväčším opovrhnutím. Manipulátor zaregistruje tieto svoje rýchle premeny nálady, no nechápe ich skrytý mechanizmus. Domnieva sa, že týmito stratami záujmu o druhých trpí každý. Nechápe, prečo môže milovať len tých, ktorí oňho neprejavujú záujem.
Manipulovaný partner je čiastočne zodpovedný za to, že sebou dovolí manipulovať. Jeho naivita pramení z neschopnosti vidieť situáciu jasne a z jeho domnelej potreby úsudku druhého k vlastnému rozvoju. Mnohí z nich akoby túžili žiť len prostredníctvom náhľadu a úsudku druhých. Musia sa naučiť existovať sami a pritom včleniť ostatných do svojho života. [18]
Manipulujúcim partnerom rastie sebadôvera a cítia sa byť „tými lepšími“, no manipulatívnemu partnerovi sebadôvera klesá, začína pochybovať o vlastných schopnostiach i ľudských kvalitách. Môže získať dojem, že ako človek má len veľmi nízku hodnotu, že zlyháva vo väčšine vecí, kde sa manipulujúcemu partnerovi darí naopak dobre. Neskôr sa uňho môžu objaviť psychické i telesné problémy. Najčastejšie ich sprevádza depresívna alebo úzkostlivá nálada, nespavosť, sexuálne zlyhávanie, bolesti hlavy, brucha, nadmerná únava, búšenie srdca, závraty a podobne. Ak je pre partnera manipulácia samozrejmosťou, tak všetky príznaky vníma ako partnerove problémy vyplývajúce z jeho slabosti, z nízkeho úsilia, častého zlyhávania. Manipulovaného partnera si váži stále menej a seba si cení stále viac. [19]
Partner manipulátora má často „spasiteľský syndróm“. Spasiteľ chce pomáhať druhým a najmä svojmu partnerovi na úkor seba. Vzťah je od začiatku nevyvážený. Manipulovaný partner sa angažuje psychicky a citovo. Podľa klinickej psychologičky Josette Stanké [20] je silná láska citová porucha, prejavujúca sa prehnanou starostlivosťou, oddanosťou, pozornosťou k druhému, no zároveň aj zanedbávaním a popieraním vlastných potrieb. Ak sa naplno sústredíme na druhého a činíme z neho zmysel vlastného života, svoju každodennú náplň, potom ho tým utláčame, sme mu každodenne „v pätách“ a vnucujeme sa mu do života. Je to láska, pri ktorej nemožno mať istotu, že je opätovaná. [21]
Návrhy riešenia manipulatívneho vzťahu
Na manipulácii sa vždy podieľajú obidve strany, manipulátor i manipulovaný. Niekedy sa dokonca role striedajú. Obaja majú možnosť svoju stratégiu zmeniť. Pri dlhodobých vzťahoch je to relatívne ťažké, pretože spôsob komunikácie je spevnený častým opakovaním a často je celkom zautomatizovaný. [22]
V manipulatívnych situáciách sa treba zamerať na manipulujúceho partnera a pokúsiť sa identifikovať jeho jednotlivé taktiky, ktoré pri komunikácii s partnerom používa. Dôležité je odhaliť jeho slabé miesta a práve na tieto nedostatky sa zamerať a znemožniť mu jeho zámery. Cieľom je rozpoznať, čo manipulátor práve zamýšľa. Ak manipuláciu odhalíme, môžeme na ňu už istým spôsobom reagovať a brániť sa. [23]
Manipulovaný partner často aj naďalej prechováva nádej, že príjme svojho partnera, aby sa zmenil. Nádej im dáva trpezlivosť a opätovne sa pokúšajú vzťah nasmerovať pozitívnejšie. Ich úsilie im neraz prinesie ešte väčšie trápenie a tak sa pre nich ich vzťah stane nezvládnuteľným stresorom. Prvá vec, s ktorou môžu partneri – obete pracovať – je neočakávať zmenu a prestať dúfať v zázračný obrat v manipulátorovom správaní. Premeny manipulatívnych osobností sú nesmierne vzácnym javom. Obete ďalej na vzťahu pracujú. Ostávajú však v tom úsilí osamote. Strácajú spontánnosť, autenticitu a slobodu. Ak manipulovaný partner príjme fakt, že vzťah nezachráni, prestane byť citlivý na partnerove slová a činy. Nakoniec sa začne jeho manévrom smiať. Znamená to, že sa ho celá situácia už nedotýka rovnako, ako sa nedotýka ľudí ľahostajných voči manipulátorom. Už neočakáva, že sa partner uzdraví. Je to doposiaľ jediný spôsob, ako vo vzťahu s manipulátorom neprežívať emocionálnu bolesť. [24]