Manipulácia v partnerskom vzťahu

Profil osobnosti partnera ako manipulátora
Podľa Bernsteina [8] manipulátor dokáže u druhého vyvolať pocity viny za pomyslené pochybenie. Používa zdanlivo logické zdôvodnenia a morálne zásady, ktorými sa oháňa podľa toho, aký cieľ si vytýčil. Vie podivuhodne prekrútiť skutočnosť a celkom zmiasť partnera, s ktorým komunikuje. Ak má manipulovaný partners klon brať na seba zodpovednosť alebo vinu, stáva sa okamžite cieľom manipulácie.
Manipulátor je majstrom takzvanej „dvojitej väzby“ (double bind). „Dvojitá väzba“ je paradoxná komunikácia, pri ktorej sú dve navzájom odporujúce správy vyslovené tak, že keď vyhoviete jednej, odmietnete tým druhú. [9]
Manipulátor vo vzťahu dennodenne kritizuje. Nepriamo alebo celkom otvorene. Obracia sa priamo na svojho partnera alebo na to využíva prostredníkov. Všetci okolo manipulátora, nech sa akokoľvek snažia, predstavujú terče jeho útoku. Najmä jeho partner. Pretože dokonalosť neexistuje, je tu on, aby na to upozorňoval druhých. Jeho psychický život sa zrejme úzko spája so „znižovaním hodnoty druhých“, akoby si tak budoval vlastné „sebavedomie“. [10] Pre jedinca s manipulatívnymi rysmi je vzťah k partnerovi len večný boj. Aby dosiahol svoje ciele, neváha použiť ani lichôtky a pochvaly. Niektoré jeho pochvaly sú úprimné, no môžu sa obrátiť proti partnerovi. Snaží sa zmocniť toho, čo nemôže mať – dobrých vlastností svojich blížnych, nadania, úspechov i materiálnych statkov. Manipulátor sa s obľubou stavia do role obete. Ak ochorie, preháňa so svojimi ťažkosťami. Z jeho pohľadu za to môže jeho partner, lekár, alebo mu skrátka život nepraje. Pokiaľ ochorie jeho životný partner, nijakú pomoc mu neposkytne. Verí tomu, že druhý svoje ochorenie len predstiera. [11]
Manipulátor sa snaží zbaviť zodpovednosti, ak stráca kontrolu nad riešením nejakého problému. Zvaľuje zodpovednosť na druhých alebo na systém. Pokiaľ sa však záležitosť „obráti k dobrému“, stále zdôrazňuje, že na tom má nehynúce zásluhy. Niekedy sa stiahne do pozadia, ak je nevyhnutné rozhodnúť sa, no bude prvý, kto bude partnerovi vyčítať, že nedospel k očakávaným výsledkom. [12]
Pospíšil [13] píše, že manipulátívna osoba rozpráva, no nekomunikuje autenticky. Nanajvýš vyjadrí svoje oznámenie ironicky a nepripustí dialóg. Prekrúca a interpretuje slová druhých bez toho, aby sa ich na ne opýtala overil si ich zámery a úmysly.
Jedinec s manipulatívnym konaním uniká z diskusií, ktoré ho nudia. Buď odíde, alebo odvedie reč inam. Neformuluje svoju žiadosť jasne, ale radšej položí otázku okľukou, aby mohol na základe odpovede druhého dôjsť k záveru sám. Pri diskusii dokáže dokonale  vytvárať hmlistú atmosféru a k diskusii privolí len vtedy, ak vie, že v nej zvíťazí. Neznáša akékoľvek poznámky na svoj účet, ani kritiku, dokonca ani odmietnutie. Ak mlčí, znamená to, že v sebe niečo dusí a obracia to sprava doľava, alebo kalkuluje. Aj najmiernejšia kritika v ňom vyvoláva silnú úzkosť, ktorú sa pokúša zakryť jedovatými poznámkami na partnerovu adresu. Ak sa cíti ohrozený a bojí sa, že k svojmu cieľu nedospeje, siahne niekedy k vyhrážaniu. V rodine alebo v partnerských vzťahoch sa manipulátor uchyľuje k vydieraniu alebo vyhráža samovraždou, dokonca len preto, aby z partnera vymámil vyznanie lásky. [14]
Manipulátor dokáže meniť správanie, postoje, spôsoby reči, názory a dokonca i rozhodnutia podľa toho, s akým človekom prichádza do interakcie. Náhle mení mimiku, úsmev i intonáciu, no jeho podivnú metamorfózu sú schopní rozoznať len jeho najbližší. Akoby pocity a emócie v pozadí jeho neverbálnych reakcií nemali nijaký reálny základ. Manipulátor jeden deň niečo povie, na druhý deň to poprie. Ak ho na rozpor partner upozorní, je možné očakávať, že kategoricky poprie, že zmenil názor a pridá výčitku, že ho predtým nepochopili alebo prepočuli. Ak partner nemá svedkov, môže sa stať, že začne pochybovať o svojom vnímaní. Manipulátor je dokonalý majster v umení klamať. Zdá sa, že si to ani neuvedomuje, v čom a ako často klame a predstiera. Neznamená to však, že si to neuvedomuje nikdy. [15]
Väčšina ľudí manipuluje skôr situačne, občas a prechodne. No sú aj ľudia, ktorí si manipulatívne techniky priveľmi osvojili. Manipulujú s partnerom, v práci, vo výchove detí, v komunikácii s priateľmi aj s neznámymi ľuďmi. Manipulácia sa stala charakteristickým rysom ich povahy. Odhaduje sa, že týchto ľudí je okolo 3 % populácie. Manipulujú sústavne, pretože inak žiť nevedia. Ide tu o systém obrany, ktorý potrebujú k udržaniu vlastného sebavedomia. Tým, ako znehodnocujú druhých a spúšťajú u nich pocity nedostatočnosti alebo viny, sami získavajú na hodnote a svoju prípadnú zodpovednosť prehadzujú na partnerov. Manipuláciu používajú celoživotne, veľmi často od detstva a ich manipulácia sa stala automatizmom. Bývajú dobrými pozorovateľmi slabín a chýb druhých, pretože tie môžu kedykoľvek využiť. Vedome manipuluje zhruba okolo 20 % manipulátorov, ďalších 80 % o tom vôbec nevie. Tí sa skôr tešia zo svojej moci a považujú sa za „dobrých psychológov“ s vysokou „sociálnou inteligenciou“. Samozrejme, opak je pravdou. Spravidla nerozumejú ani svojmu správaniu, ktoré im prináša krátkodobé zisky. Neuvedomujú si dôsledky manipulácie na partnera: pokles sebavedomia, vysoká hladina stresu, depresie, rozvrat vzťahu. Zameranie manipulátora na seba je také silné, že druhých vníma iba z hľadiska možnej výhry alebo zisku. [16]

Comments are closed.