Modlitba za vnútorné uzdravenie od počatia – kratšia forma

Pane Ježišu Kriste, ty si viac než otec a mama, ty si môj stvoriteľ a pôvodca. Z tvojej lásky som vznikol, po tebe žíznim. Daj, aby som zakúsil(a) tvoju náklonnosť, nežnosť a lásku.
Vyplň vo mne všetku prázdnotu a daruj mi teraz tu lásku, ktorú som vtedy nedostal(a). Odpúšťam mame, že ma chcela k sebe viazať. Odpúšťam otcovi, že mal pre mňa tak málo času. Odpúšťam rodičom hádky, ktoré som musel(a) vypočuť.
Očisť moje srdce od výčitiek a skloň: sa k mojim rodičom. Odovzdávam ich tvojmu milosrdenstvu. Zober odo mňa všetok strach, strach z temnôt, z pádov, ktoré som zažil i tých, ktoré ešte môžu prísť, strach, že sa stratím …
Ďakujem ti, že ma uzdravíš, môj Pane. Predkladám ti i môj vzťah k súrodencom. Ak boli medzi nami .spory o prvenstvo, závisť, odmietanie alebo odstrkovanie …, príď, prosím, so svojou uzdravujúcou mocou a obnov naše rozbité spoločenstvo. Daj, nech medzi nami vyrastie odpúšťajúca láska. Odpúšťam im to, čím mi ublížili. Prosím, odpustil mi to, čím som zase ja ublížil im.
Prosím, Pane, kráčaj so mnou mojimi školskými rokmi. Býval(a) som úzkostlivý(á) a plachý(á) a netrúfal(a) som si čeliť novým situáciám. Zraňovalo ma často správanie ostatných … vysmievali sa zo mňa, odstrkovali ma … Boli chvíle, keď som si pripadal(a) ako niekto, kto absolútne zlyhal. Odpúšťam spolužiakom všetko to, čím mi ubližovali. Prosím ťa, Pane, uzdrav všetky tieto zranenia i spomienky. Verím ti Pane, že to môžeš urobiť a ďakujem ti za to.
Pane Ježišu Kriste, predkladám ti čas môjho dospievania. Ty vieš, do akých okolnosti som vrastal(a) a aké predstavy o živote vtedy prevládali: ctižiadosť, chtivosť po majetku, autoritarstvo, konzumné postoje, konformizmus, snaha udržať sa nad vodou i za cenu straty charakteru.
Spomínam si na prvú stratu mojej dôvery i na sklamanie s tím spojené … Spomínam na prvú nedôveru k ľuďom, i k tebe, lebo si často konal inak, než som chcel(a) a tým si v mojom živote dopustil bolestnú situáciu.
Môj Pane, zriekam sa všetkej nedôvery voči tebe. Myslím na svoju neuzdravenú sexuálnu skúsenosť, ktorá ma urobila neistým(ou) a plným(ou) zábran i voči všetkému ostatnému. Môj Bože, daj, nech dokážem na to všetko myslieť bez výčitky voči tebe. Daj mi silu pripustiť si pred tebou všetky pocity, ktoré ešte vo mne vyvstanú. Pane Ježišu, osamostatnil(a) som sa už od svojich rodičov? Prosím ťa o uzdravenie všetkých rán a bolesti z doby môjho zrenia a o silu odpustiť tým, ktorí ich spôsobili …
Z celého srdce odpúšťam svojim bratom a sestrám. Odpúšťam i predstaviteľom cirkvi všetko to, čo ma niekedy zranilo … A aj k ním dnes hovorím svoje „áno“, hovorím „áno“ i k tomu, akí sú. Môj nebeský Otče, vstup svojim Duchom do každého môjho vzťahu, uzdrav všetky rany a daruj mi novú radosť zo života v tomto spoločenstve cirkvi so všetkou jej slabosťou i ohraničenosťou.
Ti, ktorí hľadajú svoje povolanie:
Ďakujem ti, Pane, za tvoju túžbu, aby som ti patril(a) celým, nerozdeleným srdcom. Ty sám si sa mi takto daroval a i ja ti chcem povedať svoje „áno“. Uzdrav vo mne všetky falošné predstavy, že nejaká forma života je pre teba menejcenná a iná zase lepšia. Ty sám ma voláš a pomaly vo mne nechávaš dozrievať taký spôsob života a také povolanie, v ktorom ti budem môcť celým srdcom patriť. Verím, že práve tam nájdem naplnenie všetkých mojich túžob.
Zbav ma strachu z manželstva, z mužov, zo žien. Uzdrav všetky spomienky a skúsenosti, ktoré tento strach spôsobili. Zbav ma strachu zo života bez manželstva, uzdrav vo mne všetky obavy, že to nevyjde. Uzdrav vo mne strach urobiť akýkoľvek ďalší krok, aby som sa nepopálil(a).
Ty sám, Pane, si mojím povolaním. Chcem povedať „áno“ voči dozrievaniu tohto povolania vo mne, dozrievaniu do jasnej podoby.
Ti, ktorí sa pripravujú na manželstvo či celibát:
Som vďačný(á) môj Pane, že mi dávaš tento čas dozrievania nášho vzájomného vzťahu a prípravy na život v manželstve (bez manželstva – v seminári, rehoľnej komunite, vo svete).
Uzdrav vo mne spomienky a skúsenosti, ktoré mi zatiaľ bránia urobiť rozhodujúci krok alebo zmeniť smer. Osloboď ma od pohľadov, názorov, postojov a prianí ľudí okolo mňa. Ty sám, Pane, si mojím povolaním; chcem vysloviť svoje „áno“ k dozrievaniu tohto povolania vo mne. Daj, nech dozreje do jasne podoby.
Ti, ktorí žijú v manželstve:
Ďakujem ti, Pane Ježišu, že si bol prítomný, keď začalo moje manželstvo. Zahrň, prosím, i moju manželku (môjho manžela) svojou láskou a zahoj všetky rany, ktoré v našom manželstve vznikli. Vyslovujem dnes znovu svoje „áno“ voči nej (nemu). Hovorím „áno“ aj k tomu, aká (aký) je, a odpúšťam jej (jemu). Daj, prosím, nech nečakám od nej (neho) nič, čo mi nemôže dať.
Ty jediný si mojim šťastím na Zemi. Ukáž nám, ako ti môžeme spoločne celí patriť. Dotkni sa svojim uzdravujúcim pohľadom všetkých našich strachov – z budúcnosti, z detí, z vlastnej slabosti … Lebo ty si tým prvým uprostred nášho manželstva.
Ti, ktorí žijú záväzný celibát:
Ďakujem ti, Pane Ježišu, že si ma povolal ku kňazstvu (k rehoľnému životu). Ty vieš, s akou radosťou i obavami som ti povedal(a) svoje „áno“. Poznáš aj všetky moje sklamania, ktoré som po tomto svojom rozhodnutí prežil. Daruj mi, Pane, nový pohľad. Pohľad otvorený pre všetko, čo prichádza od teba. Uzdrav vo mne akúkoľvek formu povýšenosti, nadradenosti, sebaistoty či spoliehania sa na vlastný výkon. Uzdrav vo mne strach zo sklamania, strach zo vzťahov, strach z vlastnej sexuality, strach z opačného pohlavia, strach zo zlého rozhodnutia. Uzdrav ma zo všetkej zatrpknutosti a nedôvery voči spolubratom (spolusestrám). Uveď ma, môj Pane, do slobody svojho milovaného dieťaťa.
Ti, ktorí žijú nedobrovoľne sami:
Pane, ty vieš, ako na mňa dolieha samota, pocit premárneného života, strach, že som už všetko zmeškal(a). Dávam ti svoje výčitky voči tebe, svoje pocity, že si na mňa zabudol. Zriekam sa ich.
Môj Pane, ty si ma povolal do svojho spoločenstva lásky. Daruj mi otvorenosť pre prítomný okamžik a zober zo mňa strach z budúcnosti, strach z akéhokoľvek závažnejšieho kroku, strach z voľby, strach z mužov, zo žien. Uzdrav spomienky a zranenia, ktoré tieto strachy spôsobili a uveď ma do radostnej otvorenosti voči tebe. Daj mi silu zvoliť si tento súčasný stav ako šancu, ako dar – či už to bude stav trvalý alebo len dočasný. Ty si moja budúcnosť, v tebe mám svoju istotu.
Teba, Pane, velebím, teba chválim a tebe túžim spievať novú pieseň. Lebo ty jediný si pre mňa prameňom lásky, radosti a pokoja. Svoj život mám z tvojej ruky a túžim ti ho nanovo odovzdať. Verím, že si teraz nanovo začal uzdravovať môj život. Chcem ti znovu povedať svoje „áno“: áno voči tebe ako Bohu mojej minulosti, prítomnosti i budúcnosti.
AMEN.