Po rokoch s manipulátorom z vás doslova vyfučí osobnosť

Vezmime si napríklad človeka, ktorý má emočne nestabilnú poruchu osobnosti. Pri hraničnom type osoba vydiera partnera napríklad vyhrážaním sa, že spácha samovraždu alebo že sa bude sebapoškodzovať. Demonštratívne využíva tieto vyhrážky vtedy, keď partner nekoná podľa jej vôle. Ak je partner slabšia osobnosť, prípadne typ záchrancu či martýra, tak medzi nimi vzniká typický „toxický vzťahový tanec“.  
Impulzívny typ manipulátora je vo vzťahu veľmi nebezpečný, pretože je heteroagresívny. Manipuluje vás napríklad poznámkami typu: „Zase si to zle urobil/urobila“, „Pozri na seba, aký/aká si nemožný/nemožná.“ Keď ho odhalíte a začnete sa voči nemu vymedzovať, môže prejsť do impulzívnej reakcie. Kým hraničný typ je nebezpečný skôr sám pre seba, tak impulzívny typ je nebezpečnejší tým, že na vás môže fyzicky zaútočiť, pretože jeho agresia je obrátená navonok.

Existujú isté predisponované typy osobnosti so sklonom k manipulácii.
Existujú isté predisponované typy osobnosti so sklonom k manipulácii. Otázkou je, či je napríklad pri výbere kňaza dôležité zohľadňovať skôr svetský alebo spirituálny rozmer jeho osobnosti. Pretože psychologické testy nezachytávajú spirituálne parametre. Psychológ nie je schopný súčasnou psychodiagnostikou namerať spirituálnu dimenziu.
Nie je teda možné pomocou psychologických testov spoľahlivo zistiť, kto je a kto nie je vhodným kandidátom na kňazstvo?
Kňaz by mal byť najmä altruistický a empatický, ale tieto vlastnosti môžu predstierať aj psychopatické osobnosti. Budúci kňaz si môže vybrať toto povolanie preto, že ho priťahuje moc, ktorú má nad ľuďmi, keď im káže Božie slovo, alebo si ho môže vybrať úprimne s cieľom pomáhať ľuďom. Existuje aj možnosť, že si toto povolanie vybral, pretože sám potrebuje pozornosť veriacich. Túži byť počúvaný a vnímaný ako autorita.
Psychologický test dokáže overiť svetské príčiny porúch osobnosti, ktoré sú podmienené výchovou alebo genetickou dispozíciou. Ale spirituálne príčiny, pre ktoré si budúci kňaz vyberá svoju profesiu, nijaký psychologický nástroj nezachytí. No, samozrejme, tak ako pri bežných ľuďoch aj pri kňazoch existujú poruchy osobnosti, ktoré môžu byť kontraindikáciou pre toto povolanie.

So svojím príbehom sa so mnou podelila aj jedna mladá žena. Patrila do istého spoločenstva, ktoré viedol kňaz, ktorý ju zároveň duchovne sprevádzal. Časom si všimla, že akýkoľvek jej úspech začal dotyčný kňaz pripisovať sebe. Keby vraj nechodila do jeho spoločenstva a nečerpala myšlienky od neho, nebola by taká úspešná. Tento jeho postoj ju postupne začal vnútorne deptať, strácala pocity sebaistoty a hodnoty, až následne musela dané spoločenstvo opustiť.
Toto je typický prejav narcistickej osobnosti, ktorá má problém niekoho pochváliť. Ak sa pri nej závislý partner zlepšuje, narcis ho síce pochváli, ale vždy cez seba. „Vidíš, keby nebolo mňa, tak by si to nezvládol.“ Druhý človek nesmie narcisa prerásť. Len čo by narcis nadobudol tento dojem, začal by ho hneď „dávať dole“. Tam už hovoríme o manipulácii pocitu sebahodnoty.
Dobrým príkladom je aj to, keď kňaz nechá penitenta opakovane prichádzať na spoveď a nerieši skutočne jeho problém. Zdržiava spovedajúceho sa na jeho duchovnej ceste, pretože si tým sýti svoju narcistickú potrebu ovládať. Chcem však zdôrazniť, že nie všetci kňazi sú takí. Poznám dobrých kňazov, s ktorými som mal tú česť sa rozprávať o rôznych psychologických témach.
Môže to byť totiž aj naopak. Napríklad veriaci opakovane vyhľadáva kňaza, pretože potrebuje pozornosť. Ten mu dookola radí a vysvetľuje, čo má robiť, až je z toho nešťastný a vyčerpaný. Ten veriaci jeho radu neprijíma, ale opakovane prichádza na spoveď. Tá preňho totiž nie je cieľom, ale len prostriedkom, ako získať pozornosť.
Iná mladá žena mi napísala, že v ich spoločenstve sa okolo kňaza vytvorili dve skupiny ľudí. Tí privilegovaní a tí druhí, ktorí boli akoby na vedľajšej koľaji. Tento stav vraj vyvolával rivalitu, žiarlivosť, závisť či ohováranie. Každý sa chcel dostať do tej privilegovanej skupiny, čo podľa názoru danej ženy viedlo k tomu, že ľudia sa už nechceli páčiť Bohu, ale skôr spomínanému kňazovi.
Tento proces sa nazýva pozitívne podmieňovanie. Tí, ktorí manipulátorovi nevyhovujú, sa ocitnú na druhej koľaji, sú zavrhovaní. Neskôr začnú medzi sebou súperiť, žiarliť či ohovárať sa. Sociálna dynamika funguje napokon aj vo farskom či laickom spoločenstve a je stále príliš ľudská, nedokonalá, dokonca až animálna.
Ak ženy súperia o pozornosť kňaza, tak v tom môže byť súperenie o jeho priazeň, v čom môže byť v skutočnosti maskovaná potreba získať kňazovu maskulínnu energiu, ktorú odovzdáva ľuďom. Kňaz veriacich podmieňuje či už slovne, pochvalou, alebo zvýšenou pozornosťou, ktorú venuje len niektorým veriacim, kým iných môže napríklad ignorovať.
Ľudia v takomto spoločenstve sa ocitli v takzvanom úli, kde každý z nich má svoje určené miesto, rovnako ako včela robotnica. Je tam kráľovná, v tomto prípade kráľ, ktorý na základe viery združuje okolo seba ľudí. Sekty sú napríklad v tomto smere veľmi extrémistické a výslovne toxické.

Comments are closed.