Narcizmus vzniká z nedostatku lásky

Aj v Biblii sa píše: „Miluj svojho blíŽneho ako seba samého.“ Zdravá láska k sebe a k okoliu prináša plnohodnotný a vyrovnaný Život. Ak je však potreba lásky, obdivu a uznania prehnaná, s naším zdravým vnímaním reality nie je niečo v poriadku

Patologický narcizmus (narcistická porucha osobnosti) patrí k mimoriadne rozšíreným formám psychických ťažkostí v dnešnej dobe.

Pod pojmom patologický narcizmus v prvom rade chápeme zreteľnú poruchu pocitu vlastnej hodnoty. Takmer každý človek má prinajmenšom prechodné problémy so svojím pocitom vlastnej hodnoty. Narcistická porucha osobnosti však musí ako patologická diagnostická jednotka spĺňať isté kritériá. Medzi ne patrí nedostatok schopnosti vcítenia sa, ďalej vedomie veľkoleposti, precitlivenosť na hodnotenie iných, najmä na ich kritiku. Človek s narcistickou poruchou reaguje na kritiku hnevom, prezentuje prehnaný pocit svojej hodnoty. Takýto človek potrebuje dosiahnuť pozornosť u iných tým, že do popredia stavia svoje schopnosti a nadanie alebo svoje problémy charakterizuje ako jedinečné. Človek s narcizmom prejavuje veľké nároky a očakávanie na konanie iných ľudí voči nemu a často využíva medziľudské vzťahy nato, aby dosiahol vlastné ciele.

Mnohokrát takíto ľudia prežívajú pocity závisti a nenávisti. Keďže citový život u nich pracuje plocho, prázdnota a nuda sú častými sprievodcami ich života. Ak nedostávajú sebapotvrdzovanie, dochádza k ich rozladeniu, depresívnym reakciám alebo agresívnemu správaniu.

Patologický narcizmus vzniká obvykle v ranom veku alebo v ranej dospelosti, keď jedincovi bolo poskytované príliš málo skutočnej lásky. Tento deficit sa potom pokúša rôznym spôsobom vyrovnať.

Je potrebné vyzdvihnúť význam normálneho narcizmu. Narcizmus znamená „sebaláska“. Každý človek potrebuje narcizmus. Narcizmom sa myslí náklonnosť k sebe, každý človek potrebuje zdravú mieru sebalásky. Schopnosť byť k sebe pozitívny a pristupovať k sebe s láskou je predpokladom šťastného a naplneného života. Toto je vyjad­rené aj v biblickej vete: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Se­ba­dôvera, sebaúcta a sebavedomie sú podstatnými súčasťami stabilnej osobnosti. Je dobré a dôležité, aby sa človek vedel radovať z toho, čo dokáže, aby mohol prijímať chválu, obdiv a uznanie.

nar­cis­tic­­kej poruche osobnosti hovoríme vtedy, ak je potreba lás­ky, obdi­vu a uznania chorobne vystupňovaná. Nar­cistická porucha osobnosti má mnoho spôsobov prejavu s najrôznejšími symptómami od ľahkých foriem až po chorobné zmeny charakteru. Porucha vždy znamená utrpenie seba samého, výskyt rôznych telesných a duševných symptómov a veľké problémy v oblasti medziľudských vzťahov.

Aj keď ľudia s narcistickou poru­chou navonok pôsobia normálne, sú väznení v sebe samých a veľmi často trpí aj ich okolie.

Terapia narcistickej poruchy je zdĺhavý proces, pacienti dosiahnu úľavu predovšetkým tým, že poruche začínajú rozumieť. V terapii je potrebné vrátiť sa k zraneniu z raného detstva. Rozhodujúcim pre terapeuta aj pacienta je znášanie narcistickej zlosti, zúfalstva a nudy v priebehu terapeutického procesu.

Je potrebné sa vyzbrojiť trpezlivosťou v prípade terapeuta aj pacienta. Terapia sa končí, keď pacient dokáže udržať dobré medziľudské vzťahy a dokáže integrovať aj svoje negatívne stránky.

Pokora je duchovný prostriedok liečby narcizmu.

Comments are closed.