• Tematické bloky

Vnitřní zranění a uzdravení

„Každý člověk potřebuje lásku, potřebuje, aby ho lidé přijímali takového, jaký je. My se vlastním hříchem stáváme neschopnými lásky a zraňujeme druhé, a obráceně-druzí zraňují nás. A tak se stane, že člověk pro svůj vlastní hřích, i pro hříchy druhých, je neschopný žít i s Bohem. Když uvažujeme nad překážkami života s Bohem, musíme mnohdy sestoupit hluboko do minulosti, protože nás ovlivnily už události, které jsme my sami změnit nemohli. Pro život člověka je moc důležité, jestli byl od samého začátku dítětem očekávaným a chtěným. Když se maminka netěší na své dítě, tak to dítě to negativně poznamená.. Každá chvíle, ve které se postavíme proti Bohu, nás vzdaluje od lidí i od Boha,způsobuje nám vnitřní zranění. Když uvažujeme o následcích hříchu, mluvíme o tom, že člověk sám se stává neschopným lásky, propadá se do duchovní hluchoty, přestává rozpoznávat, co je dobré a co zlé.“ www.vojtechkodet.cz

8 krokov ako jednať s nepríjemnými ľuďmi, ktorým sa nedá vyhnúť

Sú medzi nami ľudia, ktorí, bohužiaľ, prinášajú do našich životov iba negatíva – niekedy úmyselne a niekedy aj nie. A aj keď by sme mali pracovať na svojej trpezlivosti a skúšať týmto ľuďom pomôcť zmeniť ich prístup na taký, ktorý bude prinášať im a ľuďom okolo nich viac dobrého, niekedy – hoci sa snažíme koľko sa len dá – sa to nestane. Dokonca sa nám môže stať, že sa od nich nakazíme a sami sa staneme „škodlivými“. 
Čo by sme teda mali robiť? Jednoduchou odpoveďou by bolo vzdialiť sa od toho človeka a modliť sa za neho. Avšak, niekedy ide o ľudí, ktorých nemôžeme odstrániť zo svojho okolia, napríklad príbuzní, obchodní partneri alebo kolegovia. Tu je niekoľko návrhov, ako sa takáto situácia dá zvládnuť.

Milosrdná láska – agapé

Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia… (Lk 6, 27) Ktosi sa ma opýtal, či môžeme dôverovať tomu, že evanjeliá zachytávajú skutočné Kristove slová. Odpoveď na túto otázku bude dôležitá aj v súvislosti s Lukášovým evanjeliom o láske k všetkým, teda aj k nepriateľom (Lk 6, 20 – 38). Nie je totiž jednoduché žiť podľa zásad milosrdnej lásky k všetkým, a dobre robiť aj k tým, čo nás nenávidia. Z histórii vieme o diskusii rozpútanej v čase osvietenstva o tom, kedy jednotlivé evanjeliá vznikli. Táto diskusia akoby bola spočiatku kresťanstvu zasadila veľký úder. Keby totiž boli evanjeliá vznikli v druhom až treťom storočí, ako sa vtedy predpokladalo, bol by medzi Ježišovým životom a napísaním evanjelií dosť dlhý čas na vznik rozličných mýtov a na zmytologizovanie celej Ježišovej osobnosti. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že Ježiš skutočne žil a zomrel ako človek. Datovanie evanjelií sa posunulo do prvého storočia – teda do čias krátko po Kristovi. A čo bolo medzi tým? Ústne podanie. Až keď postupne zomierali apoštoli a prví učeníci, teda priami svedkovia, a hlásanie Ježišovho učenia sa značne rozširovalo, začali ho zapisovať. Evanjelisti „strihali“ a „zošívali“, aby jeho slová každý podľa svojho vedomia čo najviac priblížil skupine, pre ktorú písali a aby z prameňa (ústneho podania), z ktorého čerpali, zachytili slová čo najbližšie Ježišovým slovám. V tomto príspevku budeme uvažovať o tej časti Lukášovho evanjelia, ktorá sa začína blahoslavenstvami s následným beda, pokračuje slovami o láske aj k nepriateľom, o láske v cirkevnej obci, prechádza do slov o skutkoch a končí sa podobenstvom o stavbe na skale či na piesku, a to z dvoch pohľadov: smerom von – to sú slová o láske k nepriateľom a smerom dnu – to sú slová o nesúdení a neodsudzovaní.

  • Preložiť – Translate