Sociálne siete sú ako kasíno

MUDr. Martin Jan Stránský (neurológ, Yale University)

V rozhovore opisuje, prečo sú digitálne technológie toxické pre náš mozog, či duševné zdravie a prečo je ich nadmerné používanie cesta, ktorá vedie do pekla. Zároveň vysvetľuje, ako sa zbaviť novodobých online závislostí a budovať si naopak pozitívne návyky.

Martin Jan Stránský je popredný neurológ, vysokoškolský pedagóg pôsobiaci aj na významnej Yale University.

V epizóde sa dozvieš:
→Čo viedlo rodáka z New Yorku, aby prišiel do Prahy a čo ho najviac fascinuje na neurológii
→Ako sa mení náš mozog pri nadmernom používaní digitálnych technológií a či nám hrozí digitálna demencia.
→Ako novodobé závislosti od sociálnych sietí, online nakupovania, gamblingu, či sledovania seriálov ovplyvňujú našu spokojnosť a kognitívne funkcie.
→Čo je to kasíno efekt a čo sa odohráva v mozgu pri látkových a nelátkových závislostiach.
→Prečo sú aplikácie ako TikTok pre tých najhlúpejších a čo je najväčšie nebezpečenstvo v digitálnom svete.
→Ako môžu rodičia chrániť deti pred závislosťou od sociálnych sietí.
→Prečo sa mozog potrebuje občas nudiť a prečo sa vo všetkých vyspelých krajinách zakazujú mobily v školách, či firmách.
→Ako sa zbaviť závislostí a budovať si naopak pozitívne návyky.

Duchovný obchvat a ako sa mu vyhnúť

Čo je duchovný obchvat?
Definícia, úrovne a príklady

Väčšina ľudí sa obracia k meditácii a duchovnejšiemu životu, pretože sa chcú cítiť lepšie. Túžia po živote s menším stresom, nepohodlím a bolesťou a chcú sa napojiť na väčšiu ľahkosť, pohodu, radosť a hojnosť. To je veľmi dobrý dôvod na meditáciu. Niekedy je však život jednoducho bolestivý. Definícia duchovného obchvatu je, keď využívame svoju meditačnú prax na to, aby sme unikli tejto pravde, namiesto toho sa pripútame k toxickej pozitivite a vyhýbame sa tak skutočnému rastu.

Duchovný obchvat je definovaný ako používanie vlastnej spirituality na to, aby sme sa vyhli konfrontácii s nevyriešenými problémami buď na osobnej, medziľudskej, alebo systémovej úrovni. Tento termín spopularizoval v 80. rokoch minulého storočia John Welwood, budhistický učiteľ a psychoterapeut, ktorý tento jav pozoroval vo svojej vlastnej duchovnej komunite.
Duchovný obchvat je pokus využiť svoju spiritualitu alebo meditačnú prax nie na vyrovnanie sa s realitou aká je, ale na únik, vyhnutie sa danej realite alebo jej potlačenie. Príklady duchovného obchvatu môžu zahŕňať nasledujúce:
– Odpútanie sa bez súcitu. Napríklad zámena ľahostajnosti za vyrovnanosť.
– Vyhýbanie sa nepríjemným pocitom.
– Snaha používať meditáciu ako prostriedok na vyhýbanie sa emóciám alebo ich potláčanie namiesto súcitného svedectva o všetkom, čo sa objaví.
– Nadraďovanie meditačnej praxe. Vyhlasovanie nadradenosti alebo spravodlivosti nad tými, ktorí nezdieľajú vašu prax.

Čo hovorí Biblia o feminizme?

Moderný koncept feminizmu v čase, keď bola napísaná Biblia, neexistoval. To však neznamená, že Biblia nemá čo povedať k základným otázkam feminizmu. Aj keď sa zdá, že Písmo mlčí o niečom, čo sa nás týka dnes, existujú večné princípy, ktoré hovoria o základnom probléme.

Najprv by sme mali definovať feminizmus, pretože tento pojem môže mať pre rôznych ľudí rôzny význam. Feminizmus je v podstate filozofia, ktorá presadzuje rovnaké práva pre ženy a mužov – sociálne, politické, ekonomické a iné. Prvé feministky bojovali za volebné právo pre ženy a získali ho.

Dnešný feminizmus však ide ďalej ako len k požiadavke rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Moderné feministky bojujú za interrupcie na požiadanie, jazykovú rovnosť (napríklad trvajú na tom, aby sa namiesto „predseda“ hovorilo „predsedníčka“) a stieranie rodových hraníc. Radikálnejšie feministky sa aktívne snažia zvrhnúť akýkoľvek zvyšok mužskej dominancie v spoločnosti, vystupujú proti biblickým úlohám manželov a manželiek a podporujú lesbizmus. Radikálne feministky popierajú, že by existoval akýkoľvek rozdiel medzi mužmi a ženami, a učia, že akékoľvek vnímané rozdiely medzi pohlaviami sú spôsobené výlučne spoločenskou podmienenosťo

Žehnajte a nepreklínajte

Dobro aj zlo pôsobia v ľudskom živote skrze nás.

Dobro aj zlo pôsobia v ľudskom živote skrze nás.

00:18 Čo dostáva požehnaný človek?
02:32 Požehnanie v bežnom živote
06:44 Ako si človek sám môže privodiť kliatbu?
08:31 Negatívne výroky voči našim najbližším a ich účinky

Hostia: karmelitán Vojtěch Kodet, biblista Jozef Jančovič a členovia skupiny Modlitby otcov z Bratislavy

Poruchy príjmu potravy – S jedlom v násilníckom vzťahu

Najznámejšími diagnózami v rámci tohto ochorenia sú mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatové prejedanie. Vo všetkých prípadoch ide o závislosť na manipulácii s jedlom, nie na jedle samotnom. Porucha často vzniká ako dôsledok výrazne stresujúcich udalostí v živote mladých. Aké „benefity“ ponúka a prečo je ťažké sa ich vzdať vysvetlí Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť.

Vo videopodcaste sa dozviete:
– Prečo majú poruchy príjmu potravy najvyššiu úmrtnosť spomedzi duševných chorôb?
– Je hmotnosť ukazovateľom prítomnosti poruchy?
– Ako ochorenie manipuluje psychiku človeka?
– Vzorce správania v rodine môžu podporiť vznik ochorenia alebo jeho udržiavanie. Ktoré to sú?
– Kto všetko by sa mal podieľať na liečbe?

Zdroj YouTube

Toxická pozitivita: Biblický pohľad na škodlivý trend

Vo svete, ktorý si nadovšetko cení šťastie a úspech, sa toxická pozitivita stáva čoraz rozšírenejším problémom.
Termín – toxická pozitivita – je trendom na sociálnych sieťach medzi poradcami, psychológmi a koučmi. To vedie ľudí k tomu, aby spochybnili svoj prístup k pozitívnemu naladeniu.

Toxická pozitivita sa vzťahuje na myšlienku, že človek by si mal vždy zachovať pozitívne myslenie bez ohľadu na okolnosti. Tento prístup k životu naznačuje, že negatívnym emóciám sa treba vyhýbať alebo ich potláčať a že pozitívnosť a optimizmus sú kľúčom k šťastnému a úspešnému životu.
Táto problematika síce nie je nová, ale v poslednom čase dostala tento termín.
Všetci sme počuli ľudí hovoriť: „Pozeraj sa na to z tej lepšej stránky“, „Mohlo to byť oveľa horšie“ a „Dôveruj Bohu a všetko bude v poriadku“. Tieto pohŕdavé frázy tvárou v tvár utrpeniu sú príkladom toxickej pozitivity.
S najväčšou pravdepodobnosťou odrážajú dobré úmysly druhých, ale tie isté vety, ktoré sa zdajú byť povzbudivé, môžu mať na jednotlivcov negatívny vplyv a v skutočnosti škodia tým, ktorí prežívajú utrpenie.