• Tematické bloky

Päť zákazov pre vydatú ženu, pokiaľ chce žiť v požehnanom manželstve

1. Žena má zakázané vadiť sa so svojím mužom Hádky a zvady sú v rozpore s podriadenosťou.
Hádky a zvady vyháňajú muža z domu.
2. Žena má zakázané manipulovať so svojím mužom (plačom , krikom, vždy má posledné slovo )
3. Žena má zakázané sekírovať svojho muža a zahrňať ho výčitkami.
4. Žena má zakázané znevažovať a zhadzovať autoritu muža pred deťmi a inými ľuďmi. Znevažovanie a zosmiešňovanie muža prináša to,  že muž si túto autoritu vydobíja  inými prostriedkami, napr. násilím, znevažovanie žene vracia späť a podobne .
5. Žena má zakázané vymeniť si svoju úlohu s mužom. Keď je žena inteligentnejšia, zručnejšia a múdrejšia ako muž – začína preberať úlohu muža. Ak žena dodržuje biblický princíp prináša to požehnanie – pretože nikdy jej  nebude robiť problém byť podriadená svojmu mužovi.

Žena nemá problém počúvať svojho muža, pokiaľ cíti, že ju muž miluje.
Nezabudni, že Boh má s tvojím manželstvom veľký a krásny plán, tak mu ho neprekaz .

https://grkatsp.estranky.sk/clanky/rodina-manzelstvo/pat-zakazov-pre-vydatu-zenu—pokial-chce-zit-v-pozehnanom-manzelstve.html

Desať pomôcok pre muža, aby jeho manželka prijímala jeho autoritu

1. Muž má preukazovať uznanie svojej manželke Žena potrebuje počuť , ako ju manžel uznáva, kto je , čo je? Muž má poukazovať na  hodnotu svojej manželky a nie ju  znevažovať .

2. Muž má chváliť a povzbudzovať svoju manželku. Muž by nemal byť  skúpy na pochvalu svojej manželky. Pochvala a povzbudenie od manžela je balzam na dušu pre manželku.

3. Muž má preukazovať manželke nežnosť. Nežnosť neznamená sex.
Koža je citlivejšia ako sluch, žena  potrebuje dotyky. Muži
nezanedbávajte nežnosť manželke,  buďte nežní k manželkám vždy a všade,  žena to potrebuje. (Pohladenia, bozky, objatia.)

Konverzia srdca

V istom zmysle možno povedať, že hlavnou témou Biblie je hriech a odpustenie. Hriech a odpustenie je tiež obsahom Eucharistickej modlitby. “Večný a všemohúci Bože, tvoja moc sa prejavuje práve v milosrdenstve a odpustení…” A skutočne, mať skúsenosť Božej lásky znamená  toto poznanie – viem, že som hriešnik, ktorému bolo odpustené. Odpustenie je znakom Božej lásky.
Naše prílišné zdôrazňovanie zákonníckej stránky hriechu vedie k tomu, že chceme mať “čistý štít”, “ísť na spoveď”, mať pocit, že sme pripravení začať odznova. Dôvodom, prečo sú naše nové začiatky tak často neúspešné je to, že sme neprenikli k podstate hriechu a odpustenia.

Krušná výchova

„Chceme-li být někým jiným, než po nás chce Bůh, to nám opravdu nepřinese štěstí. Skutečně šťastní budeme jen tehdy, když nám nic nebude bránit v přijetí Jeho lásky, když budeme na 100% přesvědčeni, ať se stane cokoli, že Bůh mě miluje a já na tu lásku mohu odpovídat.Proč je Jeho láska náročná? Protože chce skutečné dobro a ne jenom zdání dobra. Kdybychom po Bohu chtěli to, tak jak se někdy chovají rodiče, a spokojil se s tím, jací jsme, a nechtěl by, abychom rostli, tak bychom chtěli, aby nebyl Bohem. takoví jsou někdy rodiče-extrémně spokojení s tím, jaké jejich děti jsou, že na ně nikdy nevloží sebemenší nárok a nakonec vychovají zločince. To ale po Pánubohu nemůžeme přece chtít! On nás přijímá, jací jsme, ale chce, abychom rostli.“

http://www.vojtechkodet.cz/

Vnitřní zranění a uzdravení

„Každý člověk potřebuje lásku, potřebuje, aby ho lidé přijímali takového, jaký je. My se vlastním hříchem stáváme neschopnými lásky a zraňujeme druhé, a obráceně-druzí zraňují nás. A tak se stane, že člověk pro svůj vlastní hřích, i pro hříchy druhých, je neschopný žít i s Bohem. Když uvažujeme nad překážkami života s Bohem, musíme mnohdy sestoupit hluboko do minulosti, protože nás ovlivnily už události, které jsme my sami změnit nemohli. Pro život člověka je moc důležité, jestli byl od samého začátku dítětem očekávaným a chtěným. Když se maminka netěší na své dítě, tak to dítě to negativně poznamená.. Každá chvíle, ve které se postavíme proti Bohu, nás vzdaluje od lidí i od Boha,způsobuje nám vnitřní zranění. Když uvažujeme o následcích hříchu, mluvíme o tom, že člověk sám se stává neschopným lásky, propadá se do duchovní hluchoty, přestává rozpoznávat, co je dobré a co zlé.“ www.vojtechkodet.cz

8 krokov ako jednať s nepríjemnými ľuďmi, ktorým sa nedá vyhnúť

Sú medzi nami ľudia, ktorí, bohužiaľ, prinášajú do našich životov iba negatíva – niekedy úmyselne a niekedy aj nie. A aj keď by sme mali pracovať na svojej trpezlivosti a skúšať týmto ľuďom pomôcť zmeniť ich prístup na taký, ktorý bude prinášať im a ľuďom okolo nich viac dobrého, niekedy – hoci sa snažíme koľko sa len dá – sa to nestane. Dokonca sa nám môže stať, že sa od nich nakazíme a sami sa staneme „škodlivými“. 
Čo by sme teda mali robiť? Jednoduchou odpoveďou by bolo vzdialiť sa od toho človeka a modliť sa za neho. Avšak, niekedy ide o ľudí, ktorých nemôžeme odstrániť zo svojho okolia, napríklad príbuzní, obchodní partneri alebo kolegovia. Tu je niekoľko návrhov, ako sa takáto situácia dá zvládnuť.

Milosrdná láska – agapé

Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia… (Lk 6, 27) Ktosi sa ma opýtal, či môžeme dôverovať tomu, že evanjeliá zachytávajú skutočné Kristove slová. Odpoveď na túto otázku bude dôležitá aj v súvislosti s Lukášovým evanjeliom o láske k všetkým, teda aj k nepriateľom (Lk 6, 20 – 38). Nie je totiž jednoduché žiť podľa zásad milosrdnej lásky k všetkým, a dobre robiť aj k tým, čo nás nenávidia. Z histórii vieme o diskusii rozpútanej v čase osvietenstva o tom, kedy jednotlivé evanjeliá vznikli. Táto diskusia akoby bola spočiatku kresťanstvu zasadila veľký úder. Keby totiž boli evanjeliá vznikli v druhom až treťom storočí, ako sa vtedy predpokladalo, bol by medzi Ježišovým životom a napísaním evanjelií dosť dlhý čas na vznik rozličných mýtov a na zmytologizovanie celej Ježišovej osobnosti. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že Ježiš skutočne žil a zomrel ako človek. Datovanie evanjelií sa posunulo do prvého storočia – teda do čias krátko po Kristovi. A čo bolo medzi tým? Ústne podanie. Až keď postupne zomierali apoštoli a prví učeníci, teda priami svedkovia, a hlásanie Ježišovho učenia sa značne rozširovalo, začali ho zapisovať. Evanjelisti „strihali“ a „zošívali“, aby jeho slová každý podľa svojho vedomia čo najviac priblížil skupine, pre ktorú písali a aby z prameňa (ústneho podania), z ktorého čerpali, zachytili slová čo najbližšie Ježišovým slovám. V tomto príspevku budeme uvažovať o tej časti Lukášovho evanjelia, ktorá sa začína blahoslavenstvami s následným beda, pokračuje slovami o láske aj k nepriateľom, o láske v cirkevnej obci, prechádza do slov o skutkoch a končí sa podobenstvom o stavbe na skale či na piesku, a to z dvoch pohľadov: smerom von – to sú slová o láske k nepriateľom a smerom dnu – to sú slová o nesúdení a neodsudzovaní.

  • Preložiť – Translate