Exorcizmus Nicole Aubrey, ktorý potvrdil skutočnú prítomnosť Pána v Eucharisti

Všetci prítomní boli naplnení úžasom a hrôzou. Nemecký nekatolík Voske padol na kolená, rozplakal sa a v tom momente sa obrátil hovoriac: “Ach, teraz pevne verím, že diabol naozaj posadol toto úbohé stvorenie. Verím, že toto je skutočne Telo a Krv Ježiša Krista, ktorý ho z nej vyhnal. Pevne verím, že už viac nezostanem nekatolíkom.” Po omši začal exorcizmus ako obvykle.
Biskup povedal: “Teraz musíš odísť. Preč s tebou, zlý duch!”
“Áno,” povedal Satan, “je pravda, že musím odísť, ale ešte nie. Neodídem až kým nenastane tá hodina, v ktorej som prvýkrát posadol toto úbohé stvorenie.”
Nakoniec biskup vzal do ruky Najsvätejšiu Sviatosť a povedal: “V mene Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna a Ducha Svätého – v mene Najsvätejšieho Tela Ježiša Krista tu prítomného, ti prikazujem, zlý duch, odíď!”
“Áno, áno, je to pravda!” vykrikoval divoko. “Je to pravda, je to Božie telo, musím to priznať, pretože to som nútený! Mučí ma, že musím toto priznať, musím … Hovorím pravdu len keď som nútený. Pravda nie je zo mňa. Pochádza od môjho Pána a Majstra. Vstúpil som do tohto tela na základe Božieho povolenia.”
Biskup teraz držal sviatosť v blízkosti tváre posadnutej ženy. Démon sa skrúcal v strašnej agónii. Snažil sa rôznymi spôsobmi uniknúť z prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti. Po dlhšej dobe vyšiel z úst Nicoly čierny dym. Padla do mdlôb a opäť sa prebrala iba skrze Najsvätejšiu Sviatosť. 8. februára nastal deň určený Bohom, keď mal Satan opustiť Nicolu navždy. Konečne teda nadišiel. Po slávnostnom sprievode začal biskup posledný exorcizmus.
“Nebudem sa ťa viac vypytovať,” povedal biskup Satanovi. “Keď plánuješ odísť, okamžite ťa vyháňam silou živého Boha a vzácnym Telom a Krvou Ježiša Krista, jeho milovaného Syna, prítomného vo Sviatosti oltárnej.”
“Ha, áno!” zavrčal démon. “Vyznávam, že Boží Syn je tu skutočne prítomný, je to môj Pán a Majster. A mučí ma, keď to musím priznať, ale som nútený.” Potom niekoľkokrát divoko a nadpozemska zavrčal: “Áno, je to pravda, musím to priznať, som nútený odísť silou Božieho Tela tu prítomného. Musím – musím odísť. Musím ísť tak skoro a musím priznať túto pravdu, ale táto pravda nie je odo mňa, pochádza od môjho Pána a Majstra, ktorý ma sem poslal a ktorý mi prikazuje a núti verejne vyznávať pravdu.”
Biskup potom vzal do rúk Najsvätejšiu Sviatosť a držal ju vysoko. Povedal s vážnosťou v hlase: “Zlý a nečistý duch, Belzebub, ty nepriateľ večného Boha! Pozri na drahocenné Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista, svojho Pána a Majstra. Žiadam ťa v mene a v moci nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka, ktorý je tu prítomný, odíď okamžite a navždy z tohto Božieho stvorenia. Vráť sa do najhlbších hlbín pekla a tam buď trýznený na veky. Odíď, nečistý duch, choď preč – hľa, tu je Tvoj Pán a Majster!”
Po týchto oslavných slovách a pri pohľade na nášho sviatostného Pána sa úbohá posadnutá žena zmietala. Jej končatiny pukali, akoby sa v nej kosti lámali. Pätnásti silní muži ju sotva udržali, tiekol z nich pot. Satan sa pokúsil ujsť z prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti. Ústa Nicoly bola doširoka otvorené, jazyk jej visel ku brade, tvár mala strašne napuchnutú a pokrútenú a farba sa zmenila zo žltej na zelenú až šedú a modrú, takže už nevyzerala ako ľudská bytosť. Bola to skôr tvár zahanbeného vteleného démona. Všetci prítomní sa triasli hrôzou, zvlášť keď počuli divoký výkrik démona, ktorý znel ako hlasné bučanie divokého býka. Padli na kolená a so slzami v očiach začali kričať: “Ježišu, zmiluj sa!”
Biskup naďalej naliehal na Satana. Zlý duch konečne odišiel a Nicola spadla bezmocne do náručia svojich ochrancov. Stále však zostala šokovaná. V takomto stave ju videli sudcovia a všetci prítomní ľudia. Bola skrútená do klbka. Biskup teraz padol na kolená, aby jej ako zvyčajne podal sviatosť. Ale náhle sa démon vrátil v divokej zúrivosti, snažil sa chytiť ruku biskupa a dokonca sa pokúšal uchopiť samotnú Najsvätejšiu Sviatosť. Biskup ustúpil a Nicolu opäť vynieslo do vzduchu. Biskup padol na kolená trasúc sa hrôzou bledý na smrť.
Znova však nabral odvahu. Pustil sa do démona držiac v ruke Najsvätejšiu Sviatosť a až po dlhej chvíli sa démon prekonaný silou Najsvätejšieho Tela nášho Pána vzdal a ušiel v podobe dymu, blesku a hromu. Takto bol démon napokon vyhnaný v piatok popoludní o tretej hodine, teda v ten istý deň a hodinu, keď náš Náš Pán triumfoval nad peklom svojou svätou smrťou.
Nicola bola teraz úplne vyliečená. Mohla ľahko pohybovať ľavou rukou. Padla na kolená a ďakovala Bohu rovnako ako dobrému biskupovi za všetko, čo pre ňu urobil. Ľudia plakali radosťou a spievali hymny chvál a vďakyvzdania na počesť nášho drahého Pána v Najsvätejšej Sviatosti. Zo všetkých strán bolo počuť výkriky: “Ach, aký veľký zázrak! Ach, vďaka Bohu, že som bol toho svedkom! Kto teraz môže pochybovať o skutočnej prítomnosti nášho Pána Ježiša Krista vo Sviatosti oltárnej?! Mnohí prítomní nekatolíci tiež hovorili: “Teraz veríme v prítomnosť Nášho Pána v Najsvätejšej sviatosti, videli sme ho na vlastné oči, už nezostanem nekatolíkom. Sú prekliati tí, vďaka ktorým sme poblúdili! Teraz rozumieme a chápeme, aké dobro sa nachádza v Svätej obeti omše!”
Zaintonovali slávnostné Te Deum, organ zazvučal a zvony veselo vyzváňali. Celé mesto bolo naplnené radosťou.
Tento veľký triumf Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti nad satanom sa uskutočnil v prítomnosti viac ako 150 000 ľudí – v prítomnosti cirkevných a občianskych orgánov mesta, nekatolíkov i katolíkov.
 
Zdroj: Tento príbeh bol prevzatý z kapitoly 5 knihy The Holy Sacrifice of the Mass (Svätá obeť omše) od otca Michaela Mullera, C.Ss.R. (Imprimatur: arcibiskup McClosky, New York – 1884). Publikované spoločnosťou TAN Books, preklad: verím.sk

https://modlitba.sk/?p=16257