Krížová cesta podľa bl. Anny Kataríny Emmerichovej

SIEDME ZASTAVENIE 
„Pán Ježiš opäť padá pod krížom“
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. 
Sprievod bol ešte stále ďaleko od veľkej juhozápadnej brány, ktorá bola súčasťou opevnenia. Cesta bola nerovná a strmá. Najskôr sa prechádzalo popod klenutý oblúk, potom cez most a napokon popod ďalší oblúk. Keď sa sprievod priblížil k bráne, surové stráže sotili Ježiša do mláky, okolo ktorej prechádzal. Šimon v snahe vyhnúť sa mláke pootočil sa aj s krížom, čim Ježišovi nechtiac spôsobil pád. Ježiš padol do blata a Šimon len s ťažkosťami znovu dvíhal kríž. Ježiš vtedy zvolal jasným, ale dojímavým a z hĺbky duše smutným hlasom: „Jeruzalem, Jeruzalem, koľkokrát som sa snažil zhromaždiť tvoje deti, tak ako sliepka zhromažďuje pod krídla svoje kuriatka, ale oni to nechceli?“ Keď farizeji začuli tieto slová, ešte viac ich to rozzúrilo a na Ježiša sa zosypala lavína vulgárností. Urážali nášho Pána a tak sa ho snažili prinútiť vstať z blata. Ich kruté správanie Šimona z Cyrény pobúrilo natoľko, že napokon vyhŕkol: „Keď neprestanete s tým brutálnym zaobchádzaním, položím kríž a ďalej ho nebudem niesť! Aj keby ste ma zato mali zabiť!“
Ježišu, padajúci pod krížom, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci! 

ÔSME ZASTAVENIE 
„Pán Ježiš hovorí s jeruzalemskými ženami“
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. 
Sotva sprievod prešiel bránou, cesta sa zmenila na úzky a kamenistý chodník, ktorý pokračoval smerom na sever a viedol na Kalváriu. Hlavná cesta, z ktorej sa chodník vychyľoval, sa rozdelila na tri cesty. Z brány, ktorou viedli Ježiša, bolo dobre vidieť bránu Betlehema. Stráže pripevnili na stĺp, ktorý stál na začiatku cesty na Kalváriu, oznam, že Ježiš a dvaja zlodeji boli odsúdení na smrť. Pri stĺpe sa vytvorila skupinka žien, ktoré plakali a bedákali, niektoré z nich držali na rukách malé deti. Väčšiu časť skupiny tvorili mladé panny a ženy z Jeruzalema, bolo tam však aj niekoľko žien, ktoré prišli z Betlehema, Hebronu a blízkeho okolia sláviť Paschu. Ježiš už takmer znovu padal, ale Šimon, ktorý šiel za ním, to zbadal a zachytil ho, a tak Ježiša zachránil pred ďalším pádom. Keď plačúce ženy videli, v akom zúboženom stave je náš Pán, začali plakať a nariekať‘ ešte hlasnejšie, a podľa židovskej tradície sa mu usilovali ponúknuť svoje šatky, aby si nimi mohol poutierať tvár.
Ježiš sa k nim otočil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi, lebo hľa, prichádzajú dni, pre ktoré bude platiť: Blahoslavené loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali. Ľudia budú vrchy prosiť: ,Padnite na nás!“ a kopce: ,Prikryte nás! Lebo ak si so zeleným stromom takto ľudia počínajú, čo sa stane so suchým?“ Potom Ježiš povedal ženám ešte pár slov láskyplným tónom. Sprievod opäť na chvíľu zastal. Kati, ktorí išli na čele sprievodu so všetkým náčiním, potrebným na vykonanie popravy, dosiahli cieľ cesty na Kalváriu. Za nimi stúpalo približne sto rímskych vojakov, ktorí vykročili na cestu s Pilátom. Ten sa  však pred spomínanou bránou odpojil a vrátil sa do mesta.
Ježišu, preukazujúci lásku napriek vyčerpaniu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci! 

DEVIATE ZASTAVENIE 
„Pán Ježiš padá pod krížom posledný raz“
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. 
Sprievod pokračoval, cesta medzi bránami mesta a Kalváriou bola hrboľatá a strmá. Ježiš len s veľkými ťažkosťami kráčal s ťažkým bremenom na pleciach. Nemilosrdní sprievodcovia ho bez akéhokoľvek prejavu ľútosti či pomoci poháňali a neprestávali ho biť a urážať. Keď sa dostali k miestu, kde cesta zabáčala na juh, Ježiš sa potkol a znova padol pod krížom. Bol to strašný pád, no strážcovia ho opäť iba udreli a súrili ho, aby, vstal. Šimon z Cyrény bol pobúrený a veľmi Ježiša ľutoval, a napriek vyčerpaniu bol odhodlaný niesť kríž až do cieľa cesty. Ježišovi nepriatelia ho však odohnali a on sa onedlho pripojil k Ježišovým apoštolom. Kati potom prikázali tým, čo niesli náradie na popravu, aby odišli. Z vrcholu Kalvárie bol veľkolepý výhľad na celý Jeruzalem. Približne stovka vojakov postávala na rôznych miestach vrchu a keďže tam už nebolo dosť miesta, zlodeji a náš Pán museli zastať a ľahnúť si na zem s rukami priviazanými ku krížu. Vojaci stáli okolo nich a strážili ich, kým húfy ľudí, ktorí sa nebáli poškvrnenia, postávali obďaleč. Títo ľudia boli prevažne z nižších vrstiev cudzinci, otroci, pohania a väčšinou to boli ženy.
Bolo približne štvrť na dvanásť, keď sa Ježiš zosunul pod váhou kríža na mieste, kde mal byť ukrižovaný. Barbarskí kati ho vytiahli za povrazy, ktoré mal priviazané k pásu, odviazali ramená kríža a zhodili ich na zem. Pohľad na nášho Pána by v tej chvíli priviedol k súcitu aj srdce z kameňa. Ježiš stál, alebo skôr skláňal sa pod váhou kríža, sotva schopný uniesť váhu vlastného tela, jeho nebeská tvár bola bledá a niesla stopy smrteľného vyčerpania, krvácajúce rany dodávali jeho zjavu strašidelný výzor. Srdcia katov však boli tvrdšie ako najtvrdší kameň, surovo do Ježiša strčili s posmešným výkrikom: „Najmocnejší kráľ, ideme pripraviť tvoj trón!“ Ježiš si ľahol na kríž, oni ho odmerali a na dreve označili miesta na ruky a nohy. Farizeji neprestávali v urážaní.
Miesto, kde mal byť Ježiš s dvoma zločincami ukrižovaný, bolo najvyššie položeným miestom na Kalvárii. Pripomínalo okrúhle pódium vysoké asi dve stopy, a bolo potrebné na neho vystúpiť asi dvoma alebo troma krokmi. Kati vykopali tri jamy pre tri kríže a tie, ktoré boli určené zlodejom, umiestnili po ľavej a po pravej strane kríža nášho Pána. Obidva boli nižšie a hrubšie opracované. Potom priniesli kríž, na ktorom mal byť ukrižovaný Ježiš, a položili ho na miesto, odkiaľ ho mohli ľahko vsunúť do vyhĺbenej jamy. Mocne pripevnili ramená kríža k telu kríža a na spodnú časť priklincovali dosku, ktorá mala podložiť Ježišove chodidlá; vyhĺbili diery na klince a vydlabali niekoľko priehlbín na hlavu a chrbát nášho Pána, aby jeho telo na kríži pevnejšie držalo. Cieľom týchto opatrení bolo predĺžiť Ježišove muky, pretože ak by telo pod svojou váhou kleslo, rany by sa natrhli a mohli by privodiť smrť skôr, ako bolo žiaduce. Potom do zeme okolo kríža osadili niekoľko kusov dreva, ktoré mali udržať kríž v zvislej polohe a urobili ešte niekoľko iných zabezpečení.
Ježišu, padajúci poslednýkrát na Kalvárii, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci!