Novéna k preliatej krvi nášho Pána Ježiša Krista

Kto je Bartolomeo da Saluzzo?

Narodil sa v talianskom Casentine 3. apríla 1558, manželom Jakubovi a Kamile – roľníkom. Pri krste dostal meno Graziano. Svoje detstvo prežil v práci na poliach so svojimi rodičmi a ako pastier dobytka. Sused rodiny – Paolo, spolu s miestnym kňazom malého Graziana, ktorý vynikal inteligenciou a prirodzenou múdrosťou, pobádali k štúdiu náboženstva a on skoro pocítil svoje povolanie k zasvätenému životu. Po neúspešnom pokuse vstúpiť do dominikánskeho konventu bol prijatý do františkánskej rehole. Tu zložil svoje večné sľuby 28.4. 1575 a prijal rehoľné meno Bartolomej od Saluzza. Bartolomej sa vyznačoval mimoriadnym darom múdrosti, láskou k Božiemu slovu a cirkvi, no zároveň to bol impulzívny a radikálny človek, ktorý odmietal tolerovať akékoľvek zlo. Bojoval proti klamstvu, rozdeleniu cirkvi, korupcii. Počas svojej kazateľskej činnosti si na ramenách niesol drevený kríž a vyzýval cirkev k pokániu. Disciplína a prísne dodržiavanie Božieho zákona boli stredobodom jeho duchovnosti. Bol skutočne výnimočným kazateľom, ohlasovateľom neskreslenej Božej pravdy. Chodil po talianskych mestách Rím, Ravenna, Siena…atď. a vo svojich kázňach neváhal vyčítať prehrešky proti pravde svojim spolubratom kňazom, dokonca vysokým cirkevným i svetským predstaviteľom. Vďaka ohlasovanej pravde, bez ohľadu na postavenie počúvajúcich, si vytvoril mnohých nepriateľov, najmä medzi vtedajšími vplyvnými politickými, či náboženskými predstaviteľmi, ktorí žiadali tohto rehoľníka umlčať za každú cenu. Napriek nepriateľským úkladom sa stal jednou z hlavných postáv veľkej františkánskej reformy. Ľudia boli priťahovaní jeho múdrosťou a spôsobom vystupovania. Boh tohto muža obdaroval charizmou proroctva, poznania a zázrakov, ktoré sprevádzali jeho kázanie. V polovici roka 1650 sa Bartolomej utiahol do askézy v kláštore Ponte Colombo, neďaleko Ricti. Dlhší čas prežil v samote, na modlitbách, obdarený mnohými mystickými zážitkami. Postupne začal spisovať svoje duchovné odkazy, pričom jeho spisovateľská činnosť bola mimoriadne bohatá. Posledné dni svojho života Bartolomej strávil v kláštore S. Pietro in Monorio kde zomrel 15.novembra 1617 v chýre svätosti.
Prečo sa modliť túto novénu ?
Bartolomeo da Saluzzo sa po svojich víziách a mystických zážitkoch vyjadril, že všetko o čo budeme prosiť Boha s odvolaním sa na Kristovu krv, bude vypočuté. „Neexistuje nič, bratia, čo by vám všemohúci Boh nedaroval, ak Ho budete prosiť vytrvalo, v mene svätej Ježišovej krvi.“ „Keď prosíš o nejakú milosť modli sa nasledovne: „Ó, Otče, Ó, Synu, Ó, Duchu Svätý, Ó, najsvätejšia Trojica, Ó, prečistá Panna Mária, všetci svätí a sväté neba, prosím o túto milosť pre preliatu krv môjho Spasiteľa Ježiša Krista! “
Ježišova krv zaháňa démonov, ruší všetky kliatby a ničí každé pôsobenie zla. Táto svätá krv uzdravuje a oslobodzuje, pretvára a posväcuje. P. Bartolomej napísal novénu ku Krvi Kristovej po svojom silnom mystickom zážitku, v ktorom videl jej účinky a zázračnú moc. „Je zdrojom našej spásy, je základom života, je obranou proti každej temnote.“ Túto novénu v modernej dobe opäť „oživil“ práve otec Gabrielle Amorth, rímsky exorcista, ktorý ju sám z vlastných skúseností prezentuje ako mimoriadne účinný prostriedok v boji proti viditeľným i neviditeľným nepriateľom. Ako sa modliť‘ túto novénu? Denne sa odrieka sedem zvolaní k Panne Márii, s odvolaním na preliatu svätú krv jej Syna Ježiša Krista. Odporúča sa modliť za konkrétnu osobu.
Prvá novéna, t.j. prvých deväť po sebe nasledujúcich dní sa modlíme na úmysel: za dar spásy pre daného človeka. Druhá nadväzujúca novéna, ďalších deväť dní, sa modlíme na úmysel obrátenia danej osoby.
Práve takáto forma modlitby je mimoriadne účinná. Rovnako sa môžeme modliť za svojich nepriateľov, ako i najbližších členov rodiny, či zomierajúcich. Podstatné je však zachovať postupnosť odporúčaných úmyslov: 1. za dar spásy danej osoby, 2. za dar obrátenia danej osoby. Počas novény môžeme dať odslúžiť i svätú omšu na daný úmysel.