Prekliate predmety v našich domoch

Netreba zabudnúť takisto na nebezpečenstvo užívania vonných tyčiniek a kadidielok, ktoré už tiež ľudia u nás používajú, a ku ktorým majú prístup cez predajne s dekoratívnym, orientálnym sortimentom, či odkryto ponúkajucimi ezotérický tovar. Netreba byť naivnými. Tak, ako my svätíme ladan do kadidla, ktorý používame v chráme s patričnými modlitbami, ktoré na neho zvolávajú Božie požehnanie, takisto výroba týchto tyčiniek a kadidiel, ktorých pôvod je v hinduistických, budhistických krajinách samozrejme prechádza s „požehnaním“ tamojších predstaviteľov týchto náboženstiev.
 
Ako príklad uvediem rodinu z východného Slovenska, ktorej krížová cesta začala práve v Indii po návšteve hinduistického chrámu. Ako mi neskôr povedali: „Len tak, … ako všetci“, – zapálili vonné kadidlo pred sochou božstva. „Požehnanie“ tohto padlého anjela (sv. otcovia v pohanských božstvách videli práve padlých anjelov) na seba nenechali dlho čakať. Hneď po príchode domov, 18-ročný šikovný chlapec, ktorý mal maturovať a pripravoval sa ďalej na štúdia, začal mať hrôzostrašné sny, neskôr stavy pripomínajúce epileptické záchvaty, celkovo sa stratila chuť žiť…; lekári sa pokúšali určiť diagnózu, prišli psychiatrické liečenia bez akéhokoľvek úspechu. Žiaľ v čase, kedy spolu s medikamentóznou a terapeutickou liečbou, bolo potrebné započať aj Christoterapiu celej rodiny, rodina sa vybrala cestou liečiteľov, zariekávačov, šarlatánov… Navštívili aj chrám, kde chlapec prejavoval známky posadnutosti, ale žiaľ chýbala snaha začať žiť s Christom. A tak bol tento chlapec prvým z tejto rodiny, ktorý doplatil na ľahostajnosť toho, ako ľahko dokážeme namiesto jediného Boha, uveriť v hocičo, alebo len tak „zo srandy“, „zvedavosti“ sa pokloníme, zapálime sviečku, či hodíme trochu kadidla hocičomu, či hocikomu, kto sa božsky tvári… Za krátky čas táto rodina do jedného skončila mimo zdravý rozum. Aj takéto smutné príbehy prináša život.
 
Preto, drahí moji, po konzumácii, hoci výbornej praženice, ale z jedovatých húb, nás nezachráni argument, že sme ich nepoznali… Preto je na mieste zdravá opatrnosť aj pri tom, čo všetko vnášame do svojho príbytku(či už sami, alebo neraz skrze dary iných),aby sme sami nevytlačili milosť Božiu, Jeho požehnanie zo svojho života a nenasťahovali (hoc nevedomky) démonskú ohavnosť, ktorá býva veľmi majetnícka, a ktorá sa veľmi nerada vzdáva toho, čo zabrala.
Pamätajme na Božie prikázanie –„Ja som Hospodin, tvoj Boh, … nebudeš mať iných bohov okrem mňa! … Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!“ Pre Boha totiž modloslužba znamená len jedno – že Ho nenávidíme a za boha sme si zvolil „kohosi-čosi“ iné. Keď však cítime, že Božie slovo je skutočne pravdivé, pamätajme, že Boh si žarty nerobí a je verný Svojmu slovu: Lebo ja, Hospodin, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, – hovorí, –ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy“ (por. Ex 20, 2 – 6).



Viac tu: http://m.novyklokocov.webnode.sk/news/prekliate-predmety-v-nasich-domoch/?fbclid=IwAR329O86RoFYEBo-vURh2TF3NpppLqvych4D_GwD5YSX_BZtrJiYNoGoM7Y