Bol som posadnutý … (svedectvo)

Michel Chiron bol jednoduchý učiteľ v inštitúte pre mentálne postihnuté osoby v strednom Francúzsku a žil svoj bezúhonný život. V 80. rokoch ho nuda a sklamanie z lásky priviedli k účasti na špiritistických stretnutiach s niektorými kolegami.

Katolícke vzdelanie, ktoré prijal v detstve, prešlo kultúrnou revolúciou v máji 1968 a hrdo sa považoval za ateistu. Avšak, akonáhle začal tieto praktiky, aby sa „pobavil“, bez toho, že by veril ich účinkom, dokázal zrazu s veľkým úžasom otočiť stôl a duchovia mu podávali jasné správy prostredníctvom písmen z hry Scrabble. O desať rokov neskôr v temnejšom stave svojej mysle vyzval znova tých istých duchov sám, pretože hľadal odpovede týkajúce sa jeho romantického života. Bol to krok, ktorý ho vtedy vyšiel draho, pretože tak umožnil démonickým duchom zmocniť sa jeho tela a trápiť ho dňom i nocou viac ako deväť mesiacov.

Vo svojom rozhovore podáva hrozivý príbeh o tejto autentickej ceste do pekla, z ktorej sa dostal vďaka návratu k viere. Svoj príbeh rozpráva i v novo vydanej knihe J´étais Possédé (Bol som posadnutý.)

Kniha s predslovom od otca Jeana Golfiera, významného odborníka v oblasti exorcizmu a démonického posadnutia, poskytuje varovanie pred škodlivými a neznámymi účinkami okultných praktík, ktoré sú v západných spoločnostiach stále populárnejšie.

Tvrdíte, že pred 25 rokmi ste boli posadnutý viacerými démonmi. Ako sa všetko začalo?

Bolo to v roku 1993. Vtedy som sa rozviedol. Žil som slobodný život, ale cítil som sa veľmi osamelý. Dúfal som, že začnem znova. Nechcel som takto zostarnúť, takže jedného dňa som sa rozhodol položiť kyvadlu otázky s použitím písmenok zo Scrabble.

Keď som tak robil so svojimi kolegami pred 10 rokmi, nedokázali sme získať vhodné odpovede. Ale cítil som, že tentokrát to bude iné. Bral som to oveľa vážnejšie a hľadal som odpovede na vlastné otázky a utrpenie. Písal som slová, ktoré boli zmysluplné, ale neodpovedali mi na moje hlboké otázky týkajúce sa emocionálneho života. Zúfalo som potreboval pomoc. Po 10 dní každý deň po práci som sa snažil získať nejaké odpovede. Bol som ohromený myšlienkou otvorenosti posmrtnému životu.

Jedného dňa však písmena prehovorili: „Teraz už kyvadlo nepotrebujeme. Budeme s tebou hovoriť priamo zvnútra.“ A okamžite som počul čudné hlasy vychádzajúce z mojej hlavy, z hrude a krku. Chceli mi ukázať, že ma dokážu úplne ovládať. V určitom okamihu povedali: „To diabol rozpráva.“ Bál som sa. Ihneď som zahodil kyvadlo a okamžite som šiel spať. Spal som ako zabitý. Keď som sa prebudil, začali sa so mnou pohrávať. “Včera sme ťa vystrašili, ale teraz ti povieme pravdu,” povedali mi.

Koľko ich bolo? A čo to bola za „pravda“, ktorú vám chceli povedať?

Neviem, koľko duchov vo mne bolo, ale určite to bolo úchvatné číslo. Povedali, že ich poslal ich „kráľ“ a opísali sa ako súčasť „prvého kráľovstva“. Bola tam akási hierarchia. Na začiatku sa opisovali ako duchovia prvých životov a nie ako démoni, samozrejme. Pýtal som sa ich veľa otázok, najmä ako sa utvárali. Rozprávali sme sa. Povedali mi: „Možno nevieš, ale my sme z iónov, z častíc.“ Tiež mi povedali veci o mojom živote a detstve, veci, na ktoré som úplne zabudol. Mali úplný prístup k môjmu mozgu a pamäti.

Nemyslíte si, že vaša úzkosť mohla prispieť k tomu, aby ste sa stali náchylnejší na posadnutie alebo dokonca halucinácie? Boli tie hlasy dosť zreteľné? Nemysleli ste si, že by ste mohli mať nejakú formu rozštiepenej osobnosti?

Nie, rozhodne nie. Moja myseľ bola jasná, ale je zrejmé, že v nej už boli démoni. Diabol sa zaujíma o každého človeka, najmä o toho najzraniteľnejšieho; o tých, ktorí prechádzajú ťažkými obdobiami. Môže sa to stať aj ľuďom, ktorí majú aj vieru, ako vidíme v prípade pedofílie. Je tu démonický aspekt. Títo ľudia sú však zodpovední za svoje činy, pretože sa nedokázali chopiť zbrane proti týmto démonickým útokom, akými je napríklad modlitba a cnosť. Rovnako to bolo so mnou, keď som sa v 70. rokoch vzdal svojej viery. 

Ako znel ich hlas?

Ich hlasy zneli veľmi jasne. Ale všimol som si, že vôbec nemajú zmysel pre humor. Zneli ako prísny učiteľ, pretože tvrdili, že majú vedomosti a hovoria s autoritou. 

Vysvetlili, čo s vami chceli?

Povedali, že ich program ma mal premeniť, aby som mohol mať „potenciál“. Takéto možnosti boli zjavne diabolské, ale v tom čase som to nevedel. Povedali, že na to som bol vybraný. Bolo to šialené. Povedali, že takéto možnosti mi mali pomôcť priviesť viac ľudí k ich kráľovi.

Ako vám ukázali svoju moc?

Napríklad ma požiadali, aby som podržal balíček kariet, a vždy uhádli, ktorú kartu som si vybral. Potom, po asi 10 dňoch, sa to zhoršilo. Skutočná nočná mora sa len začala. Začali tým, že ma nútili vyplaziť jazyk a nemohol som urobiť nič. Prvýkrát to trvalo viac ako 30 minút. A cítil som brnenie v hlave, rovnako ako tisíce mravcov, ktorí sa ma snažili uhryznúť. Skutočne ma trápili. Jedného dňa, keď som jedol, moje podnebie začalo krvácať. Nemohol som ani jesť, bolo to také bolestivé. Nemohol som jesť ani nič tvrdé. Asi týždeň som nemohol jesť nič iné ako mäkké jedlo.

V niektoré noci som sa prebudil s hroznými bolesťami chrbtice – akoby mi v nej horel veľký plameň. Povedali, že týmito skúškami ma chceli očistiť a posilniť.

Potom ma donútili piť vodu. Veľa vody. Možno viac ako 15 litrov denne. Povedali, že takto mi to umožní získať „potenciál“. Povedali mi neskôr, že pre telo môže byť veľmi nebezpečné piť príliš veľa vody, ale moje telo odolávalo. Voda im dala silu, akýsi druh elektrickej sily. Vodou som im akoby dodával silu, vodík im dával moc. Verím, že za tým je niečo vedecké.

Tiež mi povedali, že zmenia moju tvár a že znovu objavím svoju mladosť. Dokonca sa ma pokúsili presvedčiť, aby som uveril, že sa stanem nesmrteľným. Jedného dňa mi povedali, aby som si položil prsty na tvár a zrazu mi zmäkli kosti, hlavne moja brada. Bolo to neuveriteľne desivé. Nasledujúce ráno sa všetko vrátilo do normálu.

Dokázali ste pracovať počas týchto deviatich mesiacov? Ako ste riešili svoje vzťahy s ostatnými?

Celú dobu som pracoval. Keď som bol v prítomnosti iných ľudí, väčšinu času mlčali. 

Hovorili niekedy o Ježišovi?

Áno, áno. Povedali mi, že v minulosti existoval, ale že by mal byť zabudnutý, pretože ľudia ho už dnes nepotrebujú. Dokonca povedali, že teraz je s kráľom. Na Ježiša útočili aj tak, že ho umiestnili do toho istého koša ako Buddhu alebo Alaha, atď. A hovorili, že sú len časťou histórie, ktorá je neodvolateľne za nami. Často však hovorili o Panne Márii a pomenovali ju „Žena“, ale až neskôr som pochopil, na koho sa odvolávajú. Veľmi sa jej báli. 

Vo svojej knihe hovoríte, že ste mali po celý čas slobodnú vôľu, aj keď diabol ovládol vaše telo. Ako si to vysvetľujete?

Skutočnosť, že som počas tejto nočnej mory nespáchal samovraždu, bola ovocím mojej vlastnej vôle, pretože démoni v určitom okamihu chceli, aby som to urobil. Ale moje telo bolo počas celého posadnutia väzňom. Moja myseľ bola trochu slobodná, ale mali prístup k mojim myšlienkam a snažili sa s nimi manipulovať. Tiež ma nútili opustiť svoje vlastné telo … ale zlyhali. Nedokázali so mnou robiť, čo chceli. Nemohli mať moju dušu. Je zrejmé, že im boli dané nejaké obmedzenia, ale ja som nevedel, odkiaľ takáto ochrana pochádzala. Neskôr som po svojom obrátení pochopil, že to boli Panna Mária a moja matka, ktorá zomrela roky pred týmto démonickým útokom. 

Pocítili ste niekedy, že by vás dokázali zabiť?

Démoni nemôžu zabíjať ľudí priamo. Ale môžu vás prinútiť zomrieť. A stalo sa mi to. V určitom okamihu pochopili, že ma nemôžu skutočne zneužiť na plnenie svojich úloh. Chcel som ich prinútiť, aby prestali. Pamätám si, že som si dokonca udrel hlavu o stenu, aby so mnou prestali hovoriť.

Môžete povedať niečo viac o bode zlomu, ktorý vás prinútil bojovať proti týmto démonom?

Čoraz viac som sa hneval. Trikrát som sa ocitol na kraji železničného nástupišťa. Nechcel som naozaj zomrieť, bol to skôr spôsob, ako ich otestovať. Napodiv prestali so mnou hovoriť, keď som tak robil. Jedného dňa sa však stalo niečo veľké. Bolo to na Silvestra. Bol som tak zúfalý, že som vzal fľašu chirurgického alkoholu a pustil som plyn v kuchyni. Ale rýchlo som pocítil akési trhnutie. Povedal som si: „Nie, ty nechceš zomrieť. Máš deti a musíš odolať.“ Okamžite som sa rozhodol ísť za lekárom, aby som požiadal o PN v práci. Uvažoval som, že musím navštíviť kňaza. Skutočne som nevedel, prečo som premýšľal o tom, že zájdem za kňazom, ale bol som hlboko presvedčený, že tak mám robiť. Nevedel som o tom, že som posadnutý, ale vedel som, že mám hlboké ťažkosti. Najneuveriteľnejšou skutočnosťou je, že démoni počuli moje myšlienky a zrazu mi povedali, že mi klamali a že Boh existuje.

Ako ste reagovali?

Nie veľmi dobre. Spočiatku sa mi to veľmi nepáčilo, že som to počul, pretože som sa ocitol tak ďaleko v hriechu. Bol to taký šok. Takže som si myslel, že ak Boh existuje, potom entity vo mne nevyhnutne patria diablovi. Takto som pochopil, že musím zájsť za exorcistom. A začal som sa modliť. Na začiatku to bolo veľmi ťažké, lebo som na to nebol zvyknutý. Dokonca aj v mojom detstve, keď som študoval na katolíckej škole, vôbec sme sa neučili, ako sa modliť. Rýchlo som však našiel modlitby a uvedomil som si, že to nie je až také ťažké. V skutočnosti som sa nemohol prestať modliť. Bolo to ako tečúca voda. Vďaka Duchu Svätému som mal akýsi výron ducha. Démonom to ukázalo Božiu moc a Jeho milosrdenstvo! Takže ich umlčal. Bola to taká úľava, také odhalenie. Nasledujúci deň som zavolal exorcistovi z mojej diecézy v regióne Loir-et-Cher (oblasť Centre-Val de Loire), otcovi Andrému Farcetovi. 

Cítili ste nejaké známky vnútorného odporu, keď kňaz vykonával exorcizmus?

Vôbec nie. Zvyčajne existuje odpor, keď je duša väzňom, čo nebol môj prípad. Ich sila bola spôsobená ich počtom. 

Všimli ste si nejakú reakciu démonov počas exorcizmu?

Stále hovorili, že ich celý ten čas okrádali. A opakovali, že to bola všetko chyba „Ženy“. Pochopil som, že tou „Ženou“ bola Panna Mária, lebo som sa každý deň modlil ruženec, bolo to mnoho Zdravasov. Bola ich utrpením. Báli sa jej ako “kotla”. Toto slovo som považoval za veľmi zábavné. Nespomínali peklo, ale nazývali ho kotlom. Démoni prevzali moc nado mnou, ale situácia sa zmenila, a nakoniec som nad nimi prevzal moc ja.

Vymietol exorcista všetkých naraz?

Odstránil len tých najväčších démonov. Zmizli. Niekoľko démonov však zostalo a úplné odstránenie ich hlasu vo mne trvalo dosť dlho. Jedného dňa, ako som sa tak holil vo svojej kúpeľni, dostal som akoby záblesk od Panny Márie. Objavila sa vo mne. Nevedel som ani myslieť. Obraz zachytil celé moje telo. Bola nekonečne krásna. Mala peknú tmavú pokožku a mala pestrofarebné závoje. Potom sa objavil ďalší obrázok bez toho, aby došlo k pretrhnutiu toho pôvodného – bolo to ako prelínanie. Druhý obrázok bola moja matka. Bola oblečená celá v bielom. Vyzerala veľmi mlado a bola usmiata. Vtedy som pochopil, že som bol zachránený. Zostávajúci démoni neodišli hneď, ale o to viac sa obávali „Ženy“, bez toho, aby vyslovili jej skutočné meno. K úplnému a definitívnemu oslobodeniu došlo v Lurdoch o niekoľko rokov neskôr, keď som hlboko pocítil, že ma Mária, moja nebeská matka, privítala s otvorenou náručou.

Knihu ste dokončili citovaním modlitby k sv. Jozefovi. Prečo on?

Jednoducho preto, že modlitba sv. Jozefa je jednou z mojich obľúbených modlitieb. Dnes sa veľmi modlím k svätým. Zobudím sa každé ráno o 4:30 a začnem sa modliť k svätým, ktorí sú mi nablízku. Začnem Duchom Svätým a pokračujem Pannou Máriou, potom sv. Jozefom, sv. Pátrom Piom a sv. Michalom Archanjelom. Cítim veľmi blízko aj k sv. Margite Márii Alacoque a sv. Andrejovi z Montrealu.

Dnes sa cítim plne chránený a nemôžem byť šťastnejší. Preto som súhlasil so zdieľaním svojho svedectva. Nikdy som nemal nápad napísať nejakú knihu, ale mám blog, v ktorom publikujem príbehy o svojich skúsenostiach. Istý katolícky novinár si to však všimol a prejavil záujem. Takto sa zrodila myšlienka knihy. Som rád, že môžem zdieľať poklad, ktorý som dostal, s čo najväčším počtom ľudí a dúfam, že im môže pomôcť.

Prevzaté z: https://www.verim.sk/bol-som-posadnuty-svedectvo/

Comments are closed.