Rok: 2017

Ježiš v Nazarete – ¹ Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. ² Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! ³ Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. ⁴ Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ ⁵ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. ⁶ A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Vyslanie Dvanástich – ⁷ Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi ⁸ a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ⁹ ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. ¹⁰ A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. ¹¹ Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ ¹² Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. ¹³ Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Herodes a Ján Krstiteľ – ¹⁴ Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ ¹⁵ Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ ²⁶ Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“
¹⁷ Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. ¹⁸ A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ ¹⁹ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, ²⁰ lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. ²¹ Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. ²² Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolu stolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ ²³ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ ²⁴ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ ²⁵ Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ ²⁶ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolu stolujúcim ju nechcel sklamať. ²⁷ Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, ²⁸ priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. ²⁹ Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.