Modlitba ponorenia do Kristovej krvi

Ježišu, ponáram do tvojej krvi celý deň, ktorý sa práve začína a ktorý je pre mňa darom tvojej nekonečnej lásky.

Ponáram do tvojej krvi seba a všetkých, ktorých dnes stretnem, na ktorých si spomeniem alebo sa o nich niečo dozviem. Ponáram do tvojej krvi všetkých svojich blízkych a tých, ktorí ma prosia o modlitbu. Pane, ponáram do tvojej krvi všetky situácie, ktoré dnes vzniknú, všetky záležitosti, ktoré budem vybavovať, rozhovory, ktoré budem viesť, prácu, ktorú budem vykonávať, ako aj svoj odpočinok. Ježišu, pozývam ťa k týmto situáciám, záležitostiam, rozhovorom, práci a odpočinku.

Prosím ťa, aby tvoja krv obmývala týchto ľudí a tieto situácie a prinášala im oslobodenie, očistenie, uzdravenie a posvätenie podľa tvojej vôle. Nech sa dnes prejaví sláva a moc tvojej krvi. Prijímam všetko, čo mi dnes zošleš, na slávu tvojej krvi, úžitok svätej Cirkvi a na zadosťučinenie za svoje hriechy. Na príhovor Panny Márie to všetko odovzdávam Bohu Otcovi. Celý sa odovzdávam k dispozícii Panne Márii. Bezvýhradne jej odovzdávam svoju minulosť, budúcnosť aj prítomnosť.
Amen.

Zdroj: https://modlitba.sk/?p=11967

Protestanci. Dlaczego boją się Maryi ?

Protestanti. Prečo sa boja Márie?

Vážne varovanie pre súčasnosť… vysvetľovanie Písma po svojom vedie k deštrukcií, falošným učeniam, falošným uzdraveniam, zázrakom, vyháňaniu démonov.

Protestanci. Dlaczego boją się Maryi ?

„Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?« Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!  A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.  Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.  A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku.  Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“ (Mt 7:22-27)

Prečo pokora nie je tým, za čo ju väčšina ľudí považuje?

Pokora sa mnohými vníma ako cnosť pochybnej hodnoty. Často má nesprávny výklad, že na to, aby človek bol pokorným, je potreba sa neustále podriaďovať alebo degradovať v prítomnosti iných.

Nepochopená pokora môže byť veľmi nebezpečná, ak sa chápe spôsobom, ktorý je v rozpore s jej pôvodným významom biblickej duchovnosti a židovsko-kresťanskej tradície. Ľudia s nízkou sebaúctou často interpretujú pokoru ako formu agresie a opovrhovania sebou samým. Táto „pokora“ môže byť dokonca aj formou pokrytectva alebo výhovorkou na lenivosť, keď sa úmyselne podceňujeme. Vyhýbame sa ťažkostiam súvisiacim s dosahovaním nášho plného potenciálu tým, že popierame, že sme ho vôbec schopní dosiahnuť.