Mnohí čitatelia (časopis ROZMER) poznajú divadelnú drámu českého spisovateľa Karla Čapka R.U.R. Je to vízia na úrovni fantázie, ako sa roboty postupne stávajú plnohodnotnými ľuďmi. Divadelní návštevníci aj čitatelia tohto Čapkovho diela dobre vedeli, o čo ide: o niečo, čo je neuskutočniteľné, o autorovu skrytú túžbu – kiež by sa niečo také mohlo stať – avšak s jasným vedomím, že je to nereálne. Dnes sa však táto Čapkova fantastika berie úplne vážne, ba dokonca má nádych akéhosi nového náboženstva. Áno, hovoríme o takzvanom transhumanizme, ako ste už mnohí určite uhádli.
Oficiálna definícia transhumanizmu znie, že ide o „medzinárodné intelektuálne a kultúrne hnutie, ktoré podporuje použitie nových vedeckých objavov a technológií na vylepšenie ľudských mentálnych i fyzických schopností a na druhej strane tiež zlepšenie, čo sa týka nežiaducich a nepotrebných aspektov ľudskej schránky, ako sú hlúposť, utrpenie, choroby, starnutie a nedobrovoľná smrť“.1 Transhumanisti naozaj veria v umelé…
Viac sa dočítate v tlačovej verzii časopisu, ktorú si môžete objednať tu.