Jezabel – mužský pohľad

Ako prvé, položím otázku na všetky ženy, nositeľky ducha  Jezabel  – jedná sa o vašu pomstu mužom, čo im plánujete robiť v zamestnaní ? (Jedná sa svedectvo muža so  skúsenosťou s noiteľkami ducha Jezabel v práci, napísané pre web).

  •  Jezabel – manažérka

Na úvod použijem svoju vlastnú osobnú skúsenosť s mojou vedúcou, nositeľkou tohto ducha, z pracoviska, kde som  pracoval a potom skúsenosť z iného pracoviska, s podriadenou,  taktiež nositeľkou ducha Jezabel. Obe skúsenosti boli pre mňa najviac traumatizujúcim obdobím  počas  celého môjho života.

               Začnem najskôr so skúsenosťou, keď som bol zamestaný u manažérky, nositeľky ducha Jezabel. Bolo to obdobie, ktoré trvalo dva a pol roka. Bola riaditeľkou  a ja som bol jej zástupcom. Opíšem postupne to, čo sa dialo od začiatku s touto chorou, dementnou ženou. Nemal som samostatnú kanceláriu, bol som umiestnený na poschodí, spolu so všetkými pracovníkmi oddelenia. To bol jej spôsob, ako mi naznačiť, že som jej vo všetkom  podriadený a nikdy som nemal byť nikým viac, ako iba jeden zo zmluvných úradníkov. Nedala mi žiadne povinnosti z pohľadu dohľadu nad inými spolupracovníkmi. V skutočnosti som musel všetku prácu prekontrolovať  skôr, než som odišiel domov. Moje pracovné hodiny začali zvyčajne od 7:00 do neurčita. Počas môjho 1. mesiaca až do dňa, kedy som odišiel, táto úbohá duša mi volala počas choroby každučké ráno a oznámila mi, že  bude dostupná medzi 9:00 až 10:00, ak vôbec. Vždy bola „chorá“. V takejto zlej atmosfére, aká vládla na tomto pracovisku, mala spojencov na rôznych oddeleniach. Boli to najhoršie ženy v celej spoločnosti, na ktoré sa mohla spoľahnúť a ktoré s ňou spolupracovali. Vykonávala veci, ktoré jej pomohli vyzerať dobre, avšak na úkor iných. Chodila na služobné cesty kdekoľvek a z akéhokoľvek dôvodu, ale väčšinou bola v Delaware, kde žila jej mama a otec.

                Takto dostávala plat a naviac i preplatené náklady spojené s dopravou, pričom by však to isté nemohol robiť nikto iný. Raz, keď bola na jednej z takýchto „služobných ciest“, zavolala mi z domu jej rodičov  a dávala mi príkazy cez telefón, akoby bola stále v práci. Keď som jej pripomenul, že ju zastupujem počas jej neprítomnosti, dostala sa do stavu mimo kontroly, kričiac a plačúc, že ona je  VŽDY za všetko zodpovedná. To bolo v čase, keď som už začal hľadať spôsob, ako odtiaľ odísť. Vždy som zdokumentoval každú jednotlivú udalosť, ktorá sa stala každý deň a telefón som držal po ruke iba v prípade, kedy som ho musel použiť. Deň konfrontácie konečne nadišiel, mal som toho vtedy už plné zuby. Vošiel som do jej kancelárie pri uprenom pohľade všetkých jej zamestnancov, zabuchol som za sebou dvere a to, čo som jej povedal, bolo počuť zreteľne až  za dvere, slovo za slovom, po celý čas, čo som sa tam nachádzal. Všetci zamestnanci boli v úplnom šoku, ale v takom druhu šoku, ktorý by sa dal reálne pripísať iba tomuto démonovi. Dal som jej najhorší slovný výprask, aký kedy dostala. Stiahla sa za svojím stolom do rohu ku stene, akoby uväznené zviera s totálnym strachom v jej očiach. Skoro mi jej začalo už byť ľúto, ale cítil som sa oprávnený povedať jej, aby „sa schovala tam, kde slnko nesvieti“.
Potom som odišiel rovno do kancelárie generálneho riaditeľa. Musel som hovoriť s ním. Bol a je to veľmi silný alfa jedinec. Povedal som mu, že som sa dostal do sporu nositeľkou ducha Jezabel, a myslím si, že by mal byť informovaný, prečo. Odovzdal som mu všetky moje zaznamenané informácie, čo sa deje v kancelárii. Všetko, čo som od neho počul bolo iba, „dobre viem, že pracovať pre Jezabel nie je ľahké“.., ale týmto som už vedel, že som skončil s touto organizáciou. Chránil si jednu zo svojich vedúcich oddelení. Keď som sa vrátil, Jezabel už opustila pracovisko až do konca pracovného dňa … zostala chorá … znovu! Spolupracovníci mi povedali, že počuli každé slovo a chceli vedieť odo mňa, ako som sa cítil, keď už bolo po všetkom. Povedal som, lepšie … oveľa lepšie. Pracovníci mi povedali, že by si priali, aby jej aj oni mohli povedať tie isté veci, ktoré som urobil, avšak boli tak vystrašení, že jej nepovedali ani slovo. Bol som jediný, kto to urobil, jediný, bola to však chyba. Urobila mi následne z môjho života peklo. Nebol som dostatočne rýchly. Povedala mi, že nikdy nemôžem opustiť pracovisko z akéhokoľvek dôvodu, kedykoľvek, pokiaľ mi ona nedá súhlas. Volala mi aj o polnoci a povedala mi, aby som prišiel do jej kancelárie a urobil nejakú prácu, ktorú cítila, že je tak dôležitá, aby som ju urobil okamžite. Takto to pokračovalo, až dokým som odtiaľ natrvalo neodišiel. To bolo asi pred 3 rokmi a naposledy som o nej počul potom, ako som odtiaľ odišiel, že sa totálne zbláznila a tlačila jej osobnosťou celú organizáciu, akoby sama bola šéfom firmy. Došlo to až do takého  zlého stavu, že keď hlavný riaditeľ mal na ňu od svojich zamestnancov zo všetkých útvarov už príliš veľa e-mailov, tak jej zobral vedúcu pozíciu a priradil ju priamo na tú istú úroveň k nim. To však netrvalo dlho, odišla z firmy po 6 mesiacov. Vďaka Bohu! Ak som bol nejako pomocou, potom skvelé, ale ak nie, potom sa cítim zle za zamestnancov, ktorí tam zostali potom, ako som odtiaľ odišiel.

                Teraz objasním taktiku akú používala, keď bola na vedúcej pozícií. Klamala mi. Klamala manažérom. Klamala svojim zamestnancom. Necítila pocit ľútosti, ak zranila city niekoho. Rozplakala prakticky všetky ženy, naštvala všetkých mužov až tak, že raz jeden z nich skutočne zobral hárok papiera, ktorý mu dala s jednopercentným zvýšením platu,  roztrhal ho a hodil ho na podlahu pred ňu. Jediné, čoho bola schopná urobiť a čo i urobila, vydala zo seba taký ohavný smiech, ktorý znel tak chorobne, tak diabolsky a tak dementne, že to pretočilo môj žalúdok. Vždy sa správala, akoby bola poškodená a to tak, aby ju každý ľutoval. Prisvojila si 100% pochvalu za všetkých tvrdo pracujúcich zamestnancov, pričom svojím zamestnancom nikdy pochvalu nedala, iba ich zarmútila, vadila sa s nimi a stresovala ich.

Čím viac o tom teraz premýšľam, dospievam k záveru, že bola buď

  1.  duševne chorá, alebo
  2.  posadnutá démonom.

                Myslím to vážne. Cítim sa ťažko až do dnešného dňa, keď premýšľam o tom všetkom, čo som zažil s týmto nositeľom ducha Jezabel. Ako som už povedal skôr, odpustil som jej, ale moje telo stále skrýva nejakú hlbokú nenávisť k nej, ktorú iba Boh môže odstrániť z môjho srdca.

  •   Záver- Jezabel „šéf“ rysy:

Jezabel nadriadená: Posadnutá silou. Berie všetku pochvalu. Nemá žiadne pocity ľútosti alebo empatie. Vždy hovorí pravdu, všetci ostatní sú hlupáci. Arogantná. Zadržiava dôležité informácie pre podriadených a potom vyskakuje na nich s prekvapením, hovoriac im,  že to by to mali predsa vedieť. Nikdy nikomu nepovie, že sú ocenení. Robí opak všetkého, čo je navrhnuté a to iba  preto, že to môže urobiť. Vyžaduje absolútnu kontrolu. Roznáša nepravdy na ostatných. Má rada chaos. Nezvláda svoje vlastne preťaženie. Je chaotická, neusporiadaná a obviňuje podriadených za všetky jej nedostatky. Ohovára alebo hanobí niečí charakter. Klame VŽDY. Je neschopná hovoriť vždy celú pravdu. Hľadá súcit, pretože je vždy „chorá“. Očakáva, že sa ľudia budú starať o ňu. Má tajnostkárske telefónne rozhovory s inými sprisahancami. Vyzerá a správa sa mužsky a hneď nato žensky. Cíti sa ohrozená nejakou inou ženou, ktorá má normálne vlastnosti napr. úprimnosť, myslí jej to a ďalšie iné vlastnosti, ktoré sú spojené s tými, ktorí sú v „hlavnom prúde“. Nie je spokojná, pokiaľ iných neutrápi. Neustále chodí za svojim šéfom a doslova plače, pretože je tak veľmi zaplavená prácou, pričom všetci pracovníci na jej  oddelení sú na vine. Falošne obviňuje každého za  zlyhanie a za to, čo urobia.

  •     Jezabel  – „podriadený“

                Teraz k nositeľke Jezabel, ktorá pracovala pre mňa. Táto konkrétna nositeľka Jezabel bola záľudná a  robila malé zlé skutky poza mojím chrbtom. To, čo však nevedela bolo, že som o tom vedel. Predstieral som, že som si nebol vedomý niektorých vecí, jednoducho chcel som vidieť, ako ďaleko sa ma bude snažiť dotlačiť, aby som zareagoval. No to netrvalo príliš dlho. Povedal som jej raz, aby napísala „oficiálnu správu“ na generálneho riaditeľa s jej menom, ako autorka, aby mohla dostať pochvalu za dobrú prácu. Táto konkrétna nositeľka Jezabel bola ostrá, pôvabná, inteligentná žena a chcela byť vždy jednou z tých, ktoré mohli mať „osobný čas “ so šéfmi. Takže, pomyslel som si, čo do kelu, nech napíše správu. Myslel som si, že keď zvládne všetko, čo jej príde do cesty, tak prečo nie aj toto. Povedal som jej, aby mi dala na stôl vypracovanú kópiu „oficiálnej správy“ v určitý deň.

                Keď nadišiel určený deň, správa nebola na mojom stole. Ako som odchádzal z práce, videl som ju ísť do mojej kancelárie a vyjsť z nej  von v priebehu niekoľkých sekúnd. Takže som predstieral, že som ju nevidel a keď som nasledujúce ráno prišiel, na mojom stole bol ručne napísaný odkaz od nej, asi v takom zmysle, že si nemyslela, že bolo niečo dôležité, čo by mohla odovzdať generálnemu riaditeľovi. Nechal som tento papier na stole a hneď potom, ako som sa vrátil z porady, zavolal som ju do mojej kancelárie. Zavolal som svojho šéfa, muža, či by neprišiel do mojej kancelárie. Nechcel som byť nikdy sám s osobou opačného pohlavia, bez niekoho na tom mieste a v rovnakom čase. Tak som sa jej spýtal, prečo neurobila „správu“, ktorú som požadoval. Zopakovala mi, že si nemyslela, že tam bolo niečo významné, čo bolo treba odovzdať generálnemu riaditeľovi. Povedal som jej, že správa nebol môj nápad, ale nápad generálneho riaditeľa, pričom som chcel, aby mala šancu vyniknúť a podpísať uvedenú správu s jej menom, ako autora. Len sa na mňa pozrela spolu s mojím šéfom sediacim stranou. Nastalo nepríjemné ticho. Povedal som jej, že by som sa s ňou rád chcel porozprávať neskôr. Opustila kanceláriu. Môj šéf mi povedal, že nemám na výber. Musel som ju skritizovať. Vedel som to a mal pravdu. Nemohol som to nechať tak. Takže, môj šéf a ja sme ju opäť zavolali do kancelárie o niečo neskôr a dal som jej písomné pokarhanie. Prečítala si ho, pozrela sa na mňa, usmiala sa a podpísala ho. Povedala, že pôjde  na personálne. Povedal som že v poriadku. Odišla. Na personálnom jej povedali, že bola požiadaná o to už veľmi dlhú dobu (zrejme mala už niečo v minulosti, predtým ako som tam začal pracovať).

                Od tej doby už nikdy ku mne neprehovorila. A od toho času som ju v priebežnom hodnotení označoval za „uspokojivú“ a nie ako vynikajúco hodnotenú. Nikdy sa mi nepriznala, že sa mýlila a nikdy som ju s tým už ani neobťažoval. Odišla z práce kvôli mne. Cítil som sa z toho veľmi zle, až dokým som nezistil, že mala pomer s iným chlapom v našej kancelárii a dala kopačky svojmu manželovi, obrala ho o všetko, pričom takto okradnutý chudobný bývalý manžel zomrel o 3 mesiace neskôr. Nový chlap dostal všetko. Nový dom k  životu, nové auto a ľahko použiteľnú novú ženu.

  •       Záver – črty „podriadeného“  nositeľa Jezabel

                Jej charakteristiky boli tieto: Bola záľudná. Milovala klebety. Mala rada pozornosť. Vzbúrila sa proti svojej autorite a to najmä mužskej autorite. Nemrhala spánkom až dovtedy, kým jej „exmanžel“ nezomrel hroznou a osamotenou smrťou. Bola vysoká, štíhla, atraktívna a rada získavala pozornosť mužov tým, že bola veľmi „horúca“ a očarujúca pre tých okolo nej, ktorí boli v pozícii, v ktorej jej mohli pomôcť. Bolo mi povedané, že používala jej sexuálnu príťažlivosť k svojmu prospechu, aby získala to, čo chce, ale v skutočnosti som to nikdy nepostrehol aby som mal dôkaz. Ostatné vlastnosti: tajnostkárka. Snažila sa sabotovať šéfa. Neobyčajne manipulatívna vo svoj vlastný prospech. Sťažuje sa na ostatných. Vždy sa snaží odmietnuť autoritu. Nenávidí mužského šéfa. Nenávidí mužov, ale ich zneužíva; niekedy tým, že ich láka na sexuálne služby. Použije akýkoľvek spôsob, aby sa dostala pred svoju konkurenciu. Má iba jeden program: stať sa primárna (alfa) samica.

  •     Jezabel 1 a 2- spoločné črty

                Spoločnými črtami oboch predstaviteliek Jezabel je ich schopnosť používať buď ich ženský šarm, alebo schopnosť zastrašiť tých okolo nej, aby dostali to, čo chcú. Nerešpektujú žiadneho muža. Nerešpektujú žiadnu podriadenú ženu. Vždy sú bojovné, ctižiadostivé, panovačné, mysliace duchovne, sprisahajúce sa s ďalšími nositeľkami Jezabel. Vždy berú, ale nikdy nedávajú. Nemyslia na nikoho, iba samy na seba. Pravdepodobne boli zranené nejakým mužom a teraz sú dychtivé po pomste.

  •    Záverečné myšlienky – správa pre ženy

                Z pohľadu mužskej perspektívy, musím priznať niečo, čo môže byť ťažko pochopiteľné pre ženy, ale pokúsim sa to vysvetliť. Po prvé, obľubujem ženy. Páčia sa mi rozdiely medzi oboma pohlaviami. Mám rád  spôsob, akým myslia a všetko okolo nich. Pre mňa sú ženy jemné, nežné, milujúce a teším sa z ich prítomnosti. Obdivujem ich výzor. Vnímam ich vôňu. Je tu však jeden háčik, ako som už spomenul. Zvyčajne tak vchádzam ako prvý do niečoho, pričom však nevidím, ako ďaleko daná osoba jemného pohlavia kráča k Jezabel.

                Zvyčajne vidím všetky ženy iba ako moje kamarátky a som potešený ich prítomnosťou. Ale je na tom zlá vec, čo sa mi už niekedy stalo, že nezasiahnem ihneď ale až vtedy, keď už je príliš neskoro. Existujú rôzne stupne zla v nositeľoch Jezabel. Niektoré nositeľky ducha Jezabel sú ťažko rozlíšiteľné a nikdy by ste to nezistili, až pokým sa s ňou nestretnete,  ako som sa s ňou stretol pred 3 rokmi a dospel som ihneď k správnemu záveru. Takže môj názor je, muži sú vo veľmi oslabenej situácii, pokiaľ sa týka žien. Milujeme ich, ale tiež by sme mali byť veľmi opatrní a to najmä v tejto dobe. Najmä na pracovisku, kde jedno jediné povedané slovo použité zlým spôsobom môže zničiť v sekunde mužskú kariéru.


Spracované podľa:  https://heavenawaits.wordpress.com/jezebel-a-mans-view/

Comments are closed.