Psychická manipulácia v sektách

Vážená redakcia, po rozpade totalitného ateistického režimu sme zaznamenali rozmach rozličných, u nás dosiaľ netradičných náboženských spoločenstiev. Orientovať sa na súčasnej duchovnej scéne je pre mnohých z nás zo dňa na deň ťažšie. V súvislosti s presadzovaním mnohých siekt sa čoraz častejšie hovorí o psychickej manipulácii, ktorú na svojich obetiach praktizujú. O čo vlastne ide?

Priznajme si, že istej manipulácii sme vystavení každý deň. Médiá, reklamy, politické „prekáračky”, to všetko na nás pôsobí s cieľom, aby niekto ovplyvnil verejnú mienku, získal pozornosť ľudí či vymámil z našej čoraz tenšej peňaženky neľahko nasporené peniaze. Manipulácia s ľudskou psychikou, ako sa praktizuje v náboženských sektách, je však oveľa závažnejším fenoménom. Nevyžaduje od nás iba jednorazový akt, ako pri kúpe tovaru alebo vhodení volebného hlasu do urny, ale vytvára v človeku bezhraničnú a otrockú závislosť oberajúcu ho o vlastnú identitu. Avšak nebezpečné na tom je práve to, že ten, kto je manipulovaný, to ani nespozoruje, ba naopak, má pocit, že našiel drahocennú „perlu”, bez ktorej jeho ďalší život nemá zmysel. Zmanipulovaný človek pri vstupe do sekty zažíva pocity šťastia a naplnenia, preto je ochotný s absolútnou oddanosťou robiť to, čo sa od neho vyžaduje. A o to tam v podstate ide.

Kam až môže človeka priviesť manipulácia a ako z neho postupne urobí bábku v rukách manipulátora, zbaviac ho jeho vôle a dôstojnosti, hovoria mnohé svedectvá tých, ktorí nabrali odvahu vymaniť sa z područia siekt. Aby človek prijal deštruktívnu autoritu guru a bol od neho čoraz závislejší, používajú sa v sektách rozličné techniky psychickej manipulácie. Netreba zdôrazňovať, že s vývojom psychológie, jej poznatkov a praktických skúseností sú tieto formy čoraz prepracovanejšie a tým aj rafinovanejšie a nebezpečnejšie.

Známy americký psychológ Leon Festinger tvrdí, že úspech psychickej manipulácie závisí od zvládnutia riadenia jej troch základných zložiek: správania, myslenia a emócií.

Riadenie správania v praxi znamená kontrolu individuálnej fyzickej reality. V podstate ide o kontrolu prostredia (miesta, kde človek žije, čo si oblieka, ako sa stravuje, ako dlho spí, ale najmä čo a ako koná, ako uskutočňuje rituály, čo číta a mnoho ďalších praktických vecí). Steven Hassan, jeden z najznámejších amerických poradcov zaoberajúci sa pomocou ľuďom, ktorí prepadli zhubnému vplyvu siekt, hovorí, že „potreba ovládať ľudské správanie je dôvodom, prečo väčšina kultov predpisuje svojim členom veľmi prísny režim. Každý deň sa venuje značný čas kultovým rituálom a školeniu. Členovia dostávajú špecifické úlohy, čím sa obmedzuje ich voľný čas a slobodná činnosť”. A ironicky k tomu dodáva: „V zhubných kultoch je ustavične čo robiť.”

Riadenie myslenia zahrnuje dôkladnú indoktrináciu, to znamená precízne vštepenie náuky, ale i osvojenie si nových spôsobov vyjadrovania. S tým, samozrejme, súvisí aj utvorenie si obranných mechanizmov voči všetkému cudzorodému, čo sa prieči ideológii a praktikám sekty. S. Hassan k tomu opäť duchaplne poznamenáva, že „dobrý člen sekty musí vedieť manipulovať sebou”. Podľa francúzskeho psychiatra a kriminológa Jeana-Marie Abgralla cieľom indoktrinácie je odstránenie posledných zvyškov kritického myslenia človeka tak, aby smeroval k čoraz silnejšej integrácii do štruktúry sekty. Zdeněk Vojtíšek, hovorca českej Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov, to vyjadril ešte názornejšie, keď napísal: „Sekty často vedú svojich členov k tomu, aby si vraj vyčistili myseľ od všetkého, čím bola pred príchodom do skupiny zanesená, a zavrhli tak dovtedy používané spôsoby myslenia.”

Pre mnohé sekty je typické používanie špecifického jazyka a kultových fráz. Príznačné je, že do nich zhusťujú mnohé zložité životné situácie až natoľko, že ovládajú myslenie členov takmer v každej situácii. Navyše, základné prvky viery môžu byť v sekte fixované v extatických či hypnotických stavoch. Podobne slúžia i zmenené stavy vedomia spôsobené napríklad meditáciou, spoločným spevom, hlbokým dýchaním, rytmickou hudbou a pod. Členovia siekt pestujú v sebe obranné mechanizmy eliminujúce všetky informácie, ktoré sú pre skupinu nepriaznivé. Obhajujú novú, kultovú identitu. Kedykoľvek sa pristihnú pri „kacírskej” myšlienke, odvrhnú ju ako negatívnu a tak sa postupne naučia strániť sa všetkého, čo by len v náznakoch mohlo narušiť ich iluzórny svet. V kultoch sa na to používa niekoľko metód: napr. extatické recitovanie mantry, rôzne rituály a pod., ktoré sa ako návyková droga samovoľne uvedú do činnosti a potlačia každú „zlú” myšlienku, ktorá stúpencovi kultu prebehla mysľou. Hassan vraví, že „takíto ľudia získavajú dojem rastu, pričom v skutočnosti klesajú do určitého druhu narkománie”.

Tretia zložka psychickej manipulácie – riadenie emócií – sa usiluje ovládnuť a potlačiť ľudské city. V mnohých sektách sú emócie považované za niečo negatívne a ich prejavovanie za znak slabošstva a duchovnej lability. V niektorých z nich dokonca vodcovia stanovujú, kto si koho má vziať za svojho životného partnera vrátane kontroly ich sexuálneho života. Známy je príklad sekty Hare Krišna, kde by si ani manželia nemali navzájom prejavovať citovú náklonnosť a frustrácia zapríčinená ich nespolužitím sa neraz končí rozvodom.
Aj keď sekty deklarujú slobodu a z úst ich predstaviteľov počuť slová o tom, že nikoho tam nedržia proti jeho vôli, v skutočnosti sa ich členovia stávajú ich vazalmi už aj preto, lebo trpia vypestovanou fóbiou – strachom pred vonkajším svetom. Ľuďom v sektách sa totiž vštepuje, že keď ju opustia, budú bez milosti vydaní napospas temným silám. Viackrát v rozhovoroch s bývalými členmi siekt som sa mal možnosť presvedčiť, že toto puto strachu je mnohonásobne pevnejšie a zákernejšie než fyzické násilie či iný psychický teror.

Upozornenie: Podrobnejšie sa o danej téme dočítate v príspevkoch P. Janaszeka o Zásadách psychickej manipulácie a B. Rakovského Otrokmi falošnej nádeje uverejnených v časopise Rozmer č. 3-4/2001 a 1/2002. Oba, ako aj mnohé iné, tematicky blízke články, sú k dispozícii aj na internetovej adrese www.rozmer.sk.
BORIS RAKOVSKÝ, riaditeľ Centra pre štúdium siekt pri Ekumenickej rade cirkví v SR

Comments are closed.