Aj vám sa zdá, že ľudia sú dnes akýsi samoľúbejší? Že sú arogantnejší, povyšujú sa nad ostatných? Nuž, dnešná doba, s precízne vypracovanými profilmi na sociálnych sieťach, týmto vlastnostiam veľmi praje.
Mnohí sú dnes zameraní hlavne sami na seba, ego im silnie a nabádania súčasného sveta, ako napríklad „musíš uveriť tomu, že ty si ten najlepší“, ich v tom iba podporujú.
Chcete malý príklad? Všetci poznáme spevácku súťaž Superstar. Zakaždým sa do nej prihlási vyše 10.000 ľudí a väčšina verí, že sa z nich môžu stať profesionálni speváci. Komické odchody zo scény, keď vyradený „spevák“ vysvetľuje porote, že nič nepochopila. Takto sa narcizmus javí navonok.
Čo je však skutočná narcistická porucha osobnosti?
V čom spočíva jej podstata?
Skúsime si to vysvetliť.
Mýtus o Narkissovi
Pojem narcizmus vychádza z gréckej mytológie. Narkissos bol mládenec, ktorý disponoval telesnou krásou, no bol chladný, nejavil záujem o iných ľudí. Celý svoj záujem upriamoval na vlastný výzor.
Keď sa však zahľadel do svojho obrazu na hladine vody, pochopil, že jeho láska k vlastnému obrazu nikdy nebude opätovaná, a od žiaľu sa utopil. Následne sa premenil na jarný žltý kvet – narcis.
Narcizmus v histórii psychoterapie
Pojem narcizmus sa v psychológii začal používať v 19. storočí, keď bol definovaný ako strata sexuálnych emócií v dôsledku absolútnej sebalásky. Podľa SigmundaFreuda, narodené dieťa je vo svojej podstate narcistické, všetko vníma ako súčasť seba.
Vývinom sa narcizmus postupne mení v lásku k objektom vonkajšieho sveta. V určitej miere je ľudská bytosť stále zameraná na seba, no pri zdravom vývine sa od narcizmu oslobodí. V opačnom prípade ostáva akoby uväznená a nezrelá.
