Štvrtým znakom pravého daru jazykov je, že sa nemá používať na zhromaždení cirkvi, pokiaľ nie je preložený a to buď prirodzenou cestou, alebo uplatnením daru výkladu. Aj vtedy musí ísť o jazyk, ktorým sa hovorí niekde na zemi, a o vyjadrenie vďaky Bohu. Jazyky nikdy nie sú prostriedkom, ktorým Boží Duch odovzdáva cirkvi posolstvo. Vždy je to vyjadrenie chvály Bohu prostredníctvom ľudskej hlasovej schránky v jazyku, ktorým sa hovorí niekde na zemi, ako predobraz dňa, keď sa odstránia následky zla v ľudskom rode a všetci ľudia si budú opäť rozumieť. To bol jasný účel daru jazykov.
Teraz, keď sa používa v cirkvi, nemajú hovoriť jazykmi viac ako dvaja alebo traja a každý hovoriaci jazykmi má byť preložený do zrozumiteľnej reči. Inak nemá nikto hovoriť jazykmi. Ak nie je prítomný prekladateľ alebo nikto s darom tlmočenia, nesmú sa používať jazyky. Z toho vyplýva, že každý, kto hovorí jazykmi, by mal najprv zistiť, či je prítomný niekto, kto vie prekladať a až potom uplatniť svoj dar. Ak by sa táto kontrola zaviedla do praxe pri súčasných prejavoch jazykov, rýchlo by sa vylúčili falošné jazyky od pravých.
Piatou podmienkou pravého daru je, že ženy nesmú v cirkvi používať dar jazykov. Pavol to výslovne hovorí.
33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých cirkvách u svätých 34 ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon. (Kor 14, 33-34)
A v tejto súvislosti tiež hovorí, čo je zaujímavé, že
37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem, je Pánov príkaz. 1Kor 14, 37
To znamená, že to nehovorí len starý mrzutý Pavol, starý mládenec, ktorý aj tak nikdy nerozumel ženám! Nie, toto je inšpirovaný apoštol, ktorý hovorí pod vplyvom Ducha Svätého a píše myšlienky Pána.
Toto je zákaz, ktorý je veľmi potrebné dodržiavať. Je príznačné, že väčšinu ľudí hovoriacich jazykmi dnes tvoria ženy.
Niekto sa ma spýtal, či nie je možné, aby ženy boli v skupine, ktorá hovorila v deň Letníc. Áno, je to možné. Nebolo to v cirkvi, nebolo to stretnutie cirkvi, ktorá sa zhromaždila v Pánovi a uctievala Boha. To bol verejný prejav a v ňom by bolo prípustné, aby ženy vykonávali tento dar, ale v cirkvi Pavol hovorí „nie“. Hovorí, že je to hanebné. Toto je jediné obmedzenie, ktoré poznám, ktoré zakazuje ženám hovoriť alebo vykonávať akýkoľvek dar v cirkvi. Môžu prorokovať, t. j. hovoriť, rozprávať, napomínať k budovaniu a úteche. Ženy nie sú v tomto ohľade obmedzované, ale v otázke používania jazykov sú v cirkvi rozhodne obmedzované.