Falošný dar jazykov

Fenomén glosolálie je dnes veľmi rozšírený a je dôležité, aby sme zistili, či je pravdivý alebo falošný, či pochádza skutočne z Božieho Ducha, alebo pochádza z iného zdroja a je falošným darom. Jediný spôsob, ako to môžeme zistiť, je položiť ho vedľa toho, čo je nepochybne pravdivé. Preto sme v štúdii skúmali pravý dar jazykov a postavili sme ho voči každej zmienke o jazykoch v Novej zmluve, pretože ak máte kdekoľvek pravý prejav jazykov, tak to bude isto Písmo. Preto všetko, čo sa dnes vyhlasuje za jazyky, ale nie je to také, ako je to predstavené v Písme, je zjavne falošné, bez ohľadu na to, ako úprimne je to ponúkané alebo ako užitočné sa to môže zdať v živote jednotlivca, ktorý to vyznáva. Ak budete brať toto tvrdenie vážne a pozorne si ho preštudujete, pochybujem, že s ním môžete nesúhlasiť. Musí slúžiť ako základ pre meranie v tejto otázke jazykov. Musia sa podobať tomu, čo objavujeme v Písme.

Teraz si zopakujme skutočný dar jazykov, aby sme ho mohli postaviť vedľa toho, čo vidíme dnes: Po prvé, skutočný dar jazykov je normálny jazyk, ktorým sa hovorí niekde na zemi, ale ktorý sa neučíme jazykovými postupmi, ktorými sa bežne učíme jazyky; napriek tomu je jasne zrozumiteľný pre každého, kto by náhodou hovoril týmto jazykom. Nie je to nejaký neznámy jazyk v tom zmysle, že by sa líšil od akéhokoľvek jazyka, ktorým sa hovorí na zemi. Hovorí sa ním niekde na zemi, ak je to skutočný dar jazykov. To vylučuje akúkoľvek hatlaninu, koktanie, zajakávanie alebo opakujúce sa zvuky. A práve v tomto bode zlyháva veľká časť toho, čo sa dnes vydáva za jazyky.

Zúčastnil som sa desiatok stretnutí, kde sa takzvané jazyky vyskytovali, a veľmi často išlo o extatické, takmer hysterické opakovanie slabík stále dokola. Niekedy je to tá istá slabika opakovaná donekonečna v nepretržitom bľabotaní. Toto zjavne nie je biblický dar jazykov. Bezvýznamná spleť nesúvislých slabík nie je pravým darom jazykov, pretože biblický dar jazykov je darom jazykov, známych jazykov. Teraz uznávam, že pre niekoho, kto nepozná nejaký jazyk, je niekedy ťažké rozlíšiť bľabotanie od jazyka. Ale žiadny známy jazyk sa neskladá z tých istých slabík, ktoré sa opakujú stále dokola. A ak berieme Bibliu za to, čo hovorí, niet pochýb o tom, že biblický dar bol jazykom.

Druhým aspektom pravého daru bolo, že aj keby to bol známy jazyk, musí pozostávať z chvály a vďaky Bohu. Je adresovaný Bohu, a nie človeku, pretože Pavol výslovne hovorí: „Kto hovorí jazykom, nehovorí človeku, ale Bohu,“ (1 Kor 14, 2). V Písme sa nikdy nevyskytujú iné jazyky ako tento. Jazyky sa v Písme nikdy nepoužívajú na kázanie, napomínanie alebo predpovedanie. Vždy ide o chválu a vzdávanie vďaky Bohu.

Aj tu sa ukazuje, že súčasný prejav je do značnej miery falošný, pretože všade, kde sa podáva výklad, je to zvyčajne nejaké napomenutie adresované prítomným. Tí z vás, ktorí počuli nedávne televízne vysielanie na tému glosolálie, videli, že program bol uvedený niečím, čo bolo zrejme filmom zo stretnutia, na ktorom sa údajne hovorilo jazykmi. Veľmi pozorne som počúval tento prejav a údajný výklad, ktorý nasledoval, a výklad bol výzvou prítomným ľuďom, aby prijali dar hovorenia jazykmi a opisom požehnania, ktoré by ich čakalo, keby tak urobili. Keď som počul výklad, vedel som, že toto nie je pravý dar jazykov, pretože pravý dar nikdy nie je adresovaný človeku, je adresovaný Bohu a Boh sám seba nenabáda, aby hovoril jazykmi. Pravý dar jazykov je chvála a poďakovanie za úžasné Božie skutky, adresované Bohu. Každý prejav jazykov v Biblii, v ktorom sa nám podáva jeho charakteristika, je vždy tohto typu.

Tretím znakom pravého daru je, že sa musí verejne používať ako znamenie pre neveriacich, pretože Pavol opäť výslovne hovorí, že jazyky nie sú znamením pre veriacich, ale pre neveriacich. V deň Letníc splnili práve tento účel. Hoci boli adresované Bohu, upútali pozornosť neveriacich, ktorí boli prítomní na verejnom mieste, a stali sa pre nich znamením. Domnievam sa, že sa to odohralo na chrámových nádvoriach. Dav to považoval za veľmi nezvyčajné a za dôkaz, že Boh koná.

Je veľmi pozoruhodné, že v Novom zákone nie je ani jeden prípad alebo náznak súkromného používania jazykov. Každý prípad sa odohráva na verejnom mieste alebo na otvorenom zhromaždení. Dnes počúvame, že jazyky sa primárne používajú na súkromnú modlitbu. V už spomínanom televíznom programe zaznelo takéto vyhlásenie, a ak je to pravda, potom to okamžite označuje prejavy jazykov v dnešnej dobe za falošné. Bolo nám povedané, že všetky dary Ducha (vrátane jazykov) boli dané pre spoločné dobro. Toto tvrdenie nájdete v Pavlovom prvom liste Korinťanom v 12. kapitole. Žiadny z nich sa nemá používať súkromne. V skutočnosti, ak si prejdete dary Ducha, ktoré sú tam vymenované, uvidíte, že ich samotná povaha vyžaduje, aby sa vykonávali určitým verejným spôsobom a nemali sa používať súkromne. Preto keď počujem niekoho hovoriť, že sa modlí v súkromí jazykmi, hoci to môže byť úplne úprimné a verí, že prijíma úžasné požehnanie od Ducha Svätého, z Písma viem, že neprijíma pravý dar jazykov, pretože pravý dar jazykov nikdy nebol určený na súkromné používanie. Ten, kto chce argumentovať v tomto smere, nech predloží jediný príklad z Písma o takomto súkromnom používaní daru jazykov. Skúškou musí byť Písmo.