Falošný dar jazykov

Šiesta a posledná odlišnosť pravého daru spočíva v tom, že dar jazykov sa rozdáva na základe zvrchovaného rozhodnutia Ducha a rozhodne nie je určený pre každého. „Hovoria všetci jazykmi?“ Pavol hovorí: (1 Kor 12, 30b). A implicitná odpoveď znie: „Nie,“ pretože prejavy Ducha dáva Duch, ako on chce. O tom, kto bude hovoriť jazykmi a kto nie, rozhoduje Duch.
To okamžite dáva za pravdu všetkým tvrdeniam o jazykoch ako jedinečnom znaku prítomnosti Ducha Svätého alebo o tom, že tí, ktorí nehovorili jazykmi, neboli pokrstení alebo naplnení Duchom. Dnes to počúvame veľmi často a v tejto veci je veľa nebiblického zmätku. Hovorí sa nám, že krst Duchom Svätým je úkonom, ktorý nasleduje po spasení, a že ho sprevádza znamenie hovorenia jazykmi, ale nič z toho nie je ani v najmenšom podložené Písmom. Je to mylná predstava, ktorá nemá žiadnu oporu v Písme.

Po prvé, krst Duchom Svätým sa uskutočňuje pri obrátení, čo je nepochybné. Práve ten nás pridáva ku Kristovmu telu, ako hovorí Pavol v 1. liste Korinťanom 12,13, a ak nie sme súčasťou Kristovho tela, nie sme kresťania. „Kto nemá Ducha Božieho, nie je jeho“ (Rim 8, 9b). Krst Duchom Svätým nie je sprevádzaný vôbec žiadnymi znameniami. Je to neokázalá skutočnosť, vďaka ktorej sa život veriaceho zjednocuje so životom a bytím Ježiša Krista. Nie je s ním spojený žiaden pocit alebo pocit, že sa to vôbec deje. Ale napriek tomu sa to deje. Je to odovzdanie Kristovho života veriacemu.

Naplnenie Duchom je celkom iná vec a v Písme sa občas spája táto vec jazykov s naplnením Duchom. Ale nie je pozoruhodné, že sa nikdy neuvádza, že jazyky sú znakom naplnenia Duchom? Pri jednej alebo dvoch príležitostiach, keď boli ľudia naplnení Duchom, hovorili aj jazykmi, ale tieto dve veci nie sú synonymá, ani sa vždy nevyskytujú spolu. Čítame napríklad, že Ján Krstiteľ bol naplnený Duchom od matkinho lona, ale nikdy nehovoril jazykmi. A je o ňom zaznamenané, že nerobil zázraky. Nebolo v ňom nič veľkolepé, nadprirodzené, ak dovolíte. A predsa tu bol človek, ktorý bol podľa výpovede Písma naplnený Duchom od matkinho lona. Pán Ježiš bol tiež naplnený Duchom po všetky dni svojej služby, ale nie je zaznamenané, že by niekedy hovoril jazykmi. To jednoducho nemá nič spoločné s naplnením Duchom. Ak sa to v tom čase vyskytlo, je to náhodné spojenie daru Ducha s naplnením Duchom, ale tieto dve veci nie sú totožné.

Myslím si, že je zrejmé, že keď sme krok za krokom porovnávali pravý dar s falošným, keď sme položili súčasný prejav vedľa pravého, že väčšina, ak nie celý dnešný prejav je falošný! Málo alebo vôbec sa nepodobá na biblický vzor, a to musí byť základom nášho preverovania.

Keď to poviem, hneď vám napadne otázka: „Odkiaľ teda pochádza tento falzifikát? Zdá sa, že je pre ľudí takým požehnaním. Zdá sa, že z toho majú tak veľa. Ak nemá pôvod v Duchu, odkiaľ sa teda berie?“ „Z Ducha. Skôr než sa pokúsim odpovedať, dovoľte mi najprv povedať, že označenie prejavu jazykov za falošný v žiadnom prípade neohrozuje úprimnosť alebo serióznosť toho, kto tvrdí, že má tento dar. Nepochybne je celkom úprimný a má dobré úmysly v tom, čo tvrdí. To však nič nemení na skutočnosti, že môže byť, a pravdepodobne aj je, v tejto veci oklamaný, zviedený vlastným pocitom oddanosti, vlastnou túžbou mať všetko, čo chce mať Boh. Je oklamaný telom, ktoré ho zvádza na falošnú vec. Možno je to jeho vlastná hlboká túžba a zmysel pre oddanosť, ktoré mu vzali normálnu opatrnosť a umožnili mu stať sa takým dôverčivým, že sa nechá zviesť do tejto skúsenosti.