Hypnóza

Spomeniem dva príklady z vlastnej praxe:
Jedného dňa som mal dohodnuté hypnotické sedenie s istým dievčaťom. V určenom čase sme boli ešte na ulici. Bola práve zima. Zrazu mi to dievča povedalo, že nemá na hypnózu chuť. Ja som na to nedbal a začal som počítať do desať. Bol to kľúč na spustenie sugescie, ktorú som jej dal počas poslednej hypnózy. Akonáhle som začal počítať, očividne sa jej začala zmocňovať malátnosť. Ani som nedokončil počítanie, a ona mi povedala: „No, tak dobre!“ A išlo sa na hypnózu.
Druhý príklad: Počas strednej školy som hrával v speváckom zbore. Raz mi jedna speváčka, s ktorou som robieval hypnotické pokusy, povedala, že na ďalší deň na nácvik nepríde, lebo sa jej nechce. Keďže nemala na to vážny dôvod, povedal som jej: „Uvidíš, ešte budeš musieť bežať na nácvik“. Na druhý deň sa objavila na nácviku ako prvá. Na moju otázku: „Prečo si prišla?“, mi povedala, že musela, lebo ju samé nohy „prinútili“ bežať a ona ich nedokázala ovládnuť.
Philippe Madre označuje hypnózu za „patologický stav“, v ktorom je človek vydaný a ovládnutý vôľou hypnotizéra. O sugesciách píše: „Sugescia predstavuje vždy reálne nebezpečenstvo. Nezáleží na tom, či sa vykonáva ako divadelná show alebo s vedeckým zreteľom ako psychoterapia…“
Bez toho, aby si to hypnotizér želal, sa u hypnotizovaného spontánne začína prejavovať závislosť na ňom. Podvedome prijíma slová a gestá hypnotizéra ako sugescie aj mimo hypnózy. O to viac sa to deje počas hypnózy. Prostredníctvom sugescií sa stáva čoraz viac závislý na vôli hypnotizéra. Upadá do stavu vysokej pasivity, v ktorom prežíva, cíti, vidí a　vníma to, čo si praje hypnotizér.
V hypnóze však aj napriek tejto závislosti dochádza k niektorým spontánnym javom, ktoré hypnotizér ani hypnotizovaný nemajú pod kontrolou. Ide najmä o vznik bohatých fantazijných prežitkov a halucinácií, skreslené prijímanie reality, mimotelové zážitky ako pri klinickej smrti, reaktivovanie silných duševných traum a iných negatívnych vnemov v podvedomí, ktoré napokon prenikajú aj do bdelého vedomia.
Kihlstrom J. F. v knihe Psychologie píše: „Ľudia, ktorí boli hlboko zhypnotizovaní, popisujú oddelenie duše od tela, pocit splynutia s vesmírom a dojem, že získali vedomosti, ktoré nie sú zdeliteľné. Zdá sa, že tento stav je podobný mystickým zážitkom, ktoré popisujú ľudia, ktorí majú rozsiahly výcvik v meditácii.“ Mne samému jeden uspaný človek povedal, že sa počas hypnózy díval na svoje telo zo vzdialenosti niekoľkých metrov.