Hypnóza je veľmi komplikovaný fenomén, ktorého symptómy pomerne dobre poznáme, ale nevieme na akých princípoch funguje. Dotýka sa totiž rozhrania ľudskej psychiky a ducha. Počas hypnózy je možné vyvolať prejavy, podobné nadprirodzeným darom alebo charizmám, napr. mimozmyslové vnímanie (poznanie skrytých, vzdialených, minulých alebo budúcich vecí). Ide o akúsi obdobu daru poznania a proroctva, alebo skôr veštectva. Podobné prejavy sa udávajú aj ako sprievodné znaky posadnutosti zlým duchom.
V najnovšom rituáli exorcizmu z roku 1999 sa píše: „Podľa osvedčenej praxe, za znaky ovládnutého démonom sa považujú: rozprávať neznámou rečou mnohými slovami alebo rozumieť rozprávajúceho, odhaľovať vzdialené a skryté veci, vykazovať silu presahujúcu vek alebo prirodzené schopnosti…“
Hypnotický stav možno navodiť najčastejšie dvomi spôsobmi: sugesciou a „magnetizovaním“. Kedysi sa hypnóza označovala ako „magnetický sen“ a aj súčasná psychológia považuje tieto pojmy za identické. O použití tzv. živočíšneho magnetizmu, ktoré vedie aj k vyvolaniu nadprirodzených schopností, sa dňa 21. apríla 1841 Posvätné ofícium vyjadrilo takto: „Použitie magnetizmu, podľa toho, ako sa vykladá, je nedovolené.“
Podobný zákaz opätovne potvrdilo Posvätné Ofícium dňa 28. júna 1847, a to hlavne preto, že pri jeho použití ide o použitie „čisto prirodzených (fyzických) princípov a prostriedkov na čisto nadprirodzené veci a účinky“, čo podľa dokumentu „nie je nič iné, ako plne nedovolené a heretické klamstvo.“ Okrem iného sa v ňom ešte píše: „Na základe somnambulizmu (hypnotického spánku) a čistej intuície… všade tárajú, že vidia neviditeľné veci a zo samej nábožnosti sa pokúšajú vytvoriť reči… prijímať odpovede, odhaľovať nepoznané a vzdialené veci a vykonávať iné povery toho druhu s nerozumnou opovážlivosťou… V otvorení sa (tomuto všetkému), kdekoľvek len sa zaoberajú umením alebo ilúziou, keď sú určené prirodzené prostriedky pre nie prirodzené efekty, nachádzajú úplnú zakázanú a heretickú škodu a kandál proti počestnosti mravov.“
Čiže použitie hypnózy alebo iného nevhodného prostriedku na dosiahnutie nadprirodzených účinkov, akými sú aj dary proroctva, kardiognózie či poznanie vecí skrytých, minulých a budúcich, je škodlivé a pre kresťanov nedovolené.
V ostatnom čase sa hypnóza často používa na terapeutické účely v medicíne. Je v takom prípade jej použitie neškodné a pre kresťanov dovolené? Podľa mojich informácií oficiálne stanovisko Cirkvi k tejto téme neexistuje. Náš postoj k hypnóze však môžeme vyvodiť nepriamo z niektorých všeobecne platných princípov, na základe skúseností odborníkov v oblasti psychiatrie, a tiež zo skúseností exorcistov.
Lekár a zároveň stály diakon Dr. Philippe Madre píše: „Liečenie hypnózou sa totiž ukazuje v značnom percente prípadov ako nebezpečné… Hypnóza je metóda založená na sugescii, čo nutne znamená, že pri nej dochádza, aspoň do určitej miery, k podmaneniu si jedného človeka druhým človekom. Takýto vzťah, hoci by bol nadviazaný iba z terapeutických dôvodov, môže (a často sa tak skutočne stáva) spôsobiť duševné poranenie a niekedy môže vyvolať pomätenosť, a to úplne nepredvídateľným spôsobom.“
Pri hypnóze sa vytvára tzv. interpersonálna posadnutosť človeka človekom, ktorá sa postupne prenáša aj do bdelého stavu! W.J. Meinhold v knihe Veľká príručka hypnózy uvádza, že hypnoterapeut môže po čase „uviesť pacienta do hypnózy aj proti jeho vôli.“