Philippe Madre píše, že hypnotický stav „zodpovedá zvláštnemu prenosu informácií.“ Pasivita človeka v hypnóze, potlačenie vôle, rozlišovacieho úsudku a kritickosti, ktoré pri vedomí používame, otvára ľudskú psychiku aj pre vstup vnuknutí zlého ducha. Možno aj preto sú známe niektoré nečakané negatívne dôsledky čisto terapeutických hypnóz. Philippe Madre ďalej hovorí: „Takáto vláda nad psychicky oslabeným chorým môže vyvolať určitý prechodný stav, ktorý sa blíži posadnutosti, a ktorý nie je ani zďaleka blahodárny; niekedy môže dokonca prispieť k poškodeniu a pomäteniu niektorých oblastí subjektovej duše, a to nielen na prechodnú dobu.“
Autor tiež uvádza paradox, že počas klinickej praxe pozoroval u niektorých ľudí nárast úzkosti po hypnoterapeutických sedeniach zameraných iba na citové uvoľnenie. Omnoho horšie účinky priniesla hypnoanalýza, v ktorej si pacient má počas hypnózy uvedomiť, prípadne nanovo prežiť kľúčovú negatívnu udalosť, ktorá je koreňom nejakého súčasného problému alebo ochorenia. Madre v tejto súvislosti dodáva: „Nespočetne krát prišli za nami osoby, ktoré prešli takýmito skúsenosťami a ktoré sa následne prebudili s rastúcim pocitom úzkosti, agresivity alebo viny. A to tu pritom hovoríme iba o výsledkoch lekárskej praxe nepochybne „slepej“, ktorá sa však napriek tomu pokladá za terapeutickú…“
Vo Svätom Písme sa píše: „Ja som Pán tvoj Boh…“ (Ex 20, 2) „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ (Mt 22, 37). V podobnom duchu sa nesie aj zvolanie v úvode modlitby sv. ruženca: „Ježiš nech usporadúva naše myšlienky“.
Ak dovolím, aby mal vládu nad mojím duchom niekto iný, ako Boh, je to vždy nebezpečné! Pri hypnóze môže terapeut takmer úplne ovládať telo pacienta, dokonca aj autonómne nervstvo, ktoré bežne svojou vôľou neovplyvňujeme. Okrem toho má vysoký stupeň kontroly nad citovou stránkou hypnotizovaného, nad jeho fantáziou. predstavivosťou, myšlienkami i pamäťou. Stupeň tejto závislosti je úmerný hĺbke hypnotického spánku.
Pri hypnóze ide v podstate o posadnutie človeka človekom! To znamená, že počas nej, ale do istej miery aj po jej ukončení, sa hriešny tvor stáva pánom nad iným človekom namiesto Boha. A to nezostáva bez negatívnych dôsledkov, hlavne ak sa to opakuje.
Kuriozitou je, že počas hypnózy si vraj niektorí ľudia uvedomili traumatické skúsenosti z minulých životov. Takýto druh sa nazýva reinkarnáčná hypnóza, ktorú propaguje napríklad Raymon Moody v knihe Život pred Životom.
Keď nazrieme do histórie ľudstva, zistíme, že zážitky s duchmi, či už v šamanizme alebo v rozličných pohanských obradoch, ľudia získavali v tranze. To nebolo nič iné ako hypnotický stav. Hypnóza je kanálom pre vstup do sfér, v ktorých sa nedokážeme bezpečne pohybovať: otvára totiž pre bližší kontakt s duchovným svetom.