Klamlivý svet psychotroniky

Veda či paveda?
Vráťme sa však k otázke: Je psychotronika veda, alebo nie je? Priblížme si postupne niektoré fenomény, ktorými sa psychotronika zaoberá a skúsme nájsť odpovede na niekoľko neodbytných logických otázok. Nepoužijeme pritom žiadne argumenty z rôznych psychotronických, ezoterických, okultistických a iných zdrojov, pretože ich pravdivosť sa nedá overiť – nie všetko, čo je napísané alebo povedané je pravda, a tak opäť môžeme len veriť alebo neveriť. Ale aby sme boli úplne spravodliví, nepoužijeme ani správy z vedeckých kruhov o výsledkoch pokusov, ktoré tieto nadprirodzené vlastnosti vyvrátili. Postačí, ak sa nad nimi iba logicky zamyslíme:
 
1. telepatia
– prenos myšlienok na diaľku bez pomoci známych informačných prostriedkov, len pomocou akejsi neuropsychickej interakcie medzi dvoma ľuďmi.
Predstavte si, že by ste boli schopný sa akosi „mentálne“ napojiť na myšlienky vzdialeného cudzieho človeka a čítať ich. Čo by ste urobili? Prihlásili by ste sa do špionážnej služby? Varovali by ste budúce obete násilných činov? Alebo by ste aspoň prezrádzali známym či blízkym ľuďom, čo si kto o nich myslí, aké má úmysly? Vedeli by ste s takou danosťou vôbec žiť? Dobre sa nad možnosťou, že by ste to boli práve vy, zamyslite…
A pritom sú vo svete desiatky, stovky, ba možno aj tisíce ľudí, ktorí o sebe tvrdia (a nechajú tvrdiť aj iných), že takúto vlastnosť majú. Keby to len v niektorých prípadoch bola pravda, viete si predstaviť možné následky? A takéhoto človeka v službách ľubovoľného štátu, teroristickej organizácie či finančnej oligarchie? Používaný argument, že im v tom bráni akýsi morálny imperatív, mi prichodí ako výhovorka, vám nie? No keby sme ho aj pripustili, vnucujú sa ďalšie otázky: Kde sú tie tisíce obetí vrahov a násilníkov, ktoré sa vďaka včasnému varovaniu obeťami vlastne nestali? Ktoré požiare neboli napriek úmyslu založené, koľko bánk nebolo vykradnutých, lebo niekto telepaticky včas odhalil zlé úmysly a varoval?
Ako sa vlastne „predvádzajú“ telepatické schopnosti? Vopred zinscenovanými pokusmi napríklad s kreslením obrázkov či s čítaním myšlienok „náhodne“ vybraných osôb… Pokusmi, v ktorých diváci podliehajú, podobne ako na kúzelníckom predstavení, ilúzii a mystifikácii… Prečo len takýmto spôsobom sa usilujú presvedčiť, keď je také obrovské množstvo oveľa humánnejších či finančne lukratívnejších možností, ako telepatické schopnosti použiť? Obdobné otázky si však môžeme položiť aj pri ďalšom známom psychotronickom fenoméne:
 
2. jasnovidnosť
– schopnosť predvídať budúcnosť, „vidieť“ minulosť či súčasnosti veľmi vzdialené udalosti.
Opäť si môžeme položiť úplne identické otázky ako v prípade telepatie. Kto z toho množstva medializovaných „jasnovidcov“ naozaj dokáže predpovedať budúcnosť? A nie sú to často len správy „ex post“, čiže „ja som to predsa predpovedal, že sa to stane“? Veríte na často používaný argument, že nikto včas nechcel počúvať jasnovidcovo varovanie? Ak veríte na jasnovidnosť práve vy, myslíte si, že ostatní ju len tvrdohlavo ignorujú, dokonca aj vtedy, ak sa jasnovidecké predpovede napĺňajú?
Opak je však pravda. Ak by čo len jeden jasnovidec bol v predpovediach budúcich udalostí aspoň spolovice úspešný, jeho jasnovidecké vízie by boli súčasťou televíznych správ a dôležitou rubrikou v novinách bez ohľadu na to, čo si o tom vedci a skeptici myslia. A o jeho služby by bol nepredstaviteľne veľký záujem z tých najvyšších politických a ekonomických kruhov z celého sveta.
Pokúste sa spolu so mnou zamyslieť sa nad takouto fiktívnou udalosťou: Predstavte si, že vám „renomovaný“ jasnovidec predpovedal niečo, čo vás v budúcnosti čaká a čomu by ste sa radi vyhli – napríklad autonehode. Ak by jasnovidecké schopnosti boli reálne a „pravdivé“, potom by osud všetkých ľudí (a možno nielen ľudí, ale i budúcnosť všetkého) musel byť niekde, odkiaľ jasnovidec získava informáciu, „zapísaný“. Ak sa však predpovedanej udalosti, o ktorej už viete, vedome vyhnete, úplne alebo čiastočne zmeníte „naprogramovaný“ osud nielen sebe, ale aj mnohým ďalším ľuďom – napríklad posádke toho druhého auta, zrážke, ktorej ste sa vyhli – a nielen im, ale nepriamo aj ich a svojim najbližším rodinným príslušníkom. Ich zmeny v predurčenom osude však vyvolajú ďalšie zmeny v osudoch ďalších, s nimi súvisiacich ľudí – a tak ste vlastne svojím rozhodnutím zmeniť predpoveď takmer narušili ten vopred „naprogramovaný“ chod dejín. A predstavte si ešte, že po vašej návšteve jasnovidca by k nemu čírou náhodou (ktorá vlastne v prípade reálnosti jasnovidectva nemôže byť náhodou) prišla napríklad manželka druhého vodiča, s ktorým ste sa mali podľa predpovede zraziť. Bude jasnovidec vedieť, že sa rozhodnete zrážke vyhnúť a ju vlastne čaká úplne iný osud, ako jej bol pôvodne predurčený, v prípade, že by ste neboli u jasnovidca, o zlej predpovedi nič nevedeli a v osudný deň si sadli do auta a… Vnímate tie nelogické paradoxy?
Ak by teda existovala možnosť predvídať budúcnosť a podľa predpovedí ju aj meniť, potom by bola vlastne nepredvídateľná. Ak by sa však predpovedané udalosti nedali ovplyvniť vlastnou vôľou, potom to znamená, že žiadne vaše úsilie ani činy nie sú výsledkom vašej slobodnej vôle a všetko, celá budúcnosť, ktorú čas po okamihoch presýpa do minulosti, bola už na počiatku počiatkov vopred presne a do detailov nemenne naplánovaná. A to je predsa nezmysel.