Klamlivý svet psychotroniky

3. prútkarstvo (bioindikácia)
– schopnosť človeka pomocou prútika (virgule) nachádzať napríklad zdroje podzemných vôd, rôzne ložiská nerastných surovín či takzvané geopatogénne zóny.
Prútik, alebo takzvané siderické kyvadielko („vhodné“ závažie na „vhodnom“ závese) však mnohí priaznivci psychotroniky „dokážu“ používať na veľmi rôznorodé účely. S ich pomocou vyhľadávajú stratené veci, nad mapou sa snažia určiť, kde sa nachádza stratená osoba či ukradnuté auto. Niektorí dokonca prútikom a kyvadielkom diagnostikujú choroby, určujú správnu liečbu a vyberajú vhodný liek. Kyvadielko je vhodným nástrojom aj na komunikáciu s mimozemšťanmi. Stačí kyvadielku položiť správne sformulovanú otázku a ono vám smerom kyvu odpovie „áno“, alebo „nie“. Je zaujímavé, ako sa „odpovede“ kyvadielka zhodujú so želaním psychotronika…
Ako sami psychotronici tvrdia, prútkarstvo má už niekoľko tisícročí starú históriu. Argumentujú tými, ktorí prútkarstvo podporovali, a zatajujú tých, ktorí ho odmietali. A tak sa od nich nedozviete, že filozof a lekár Theophrastus Paracelsus už v 16. storočí pochopil, že pohyby prútika ovláda ľudská vôľa a to neraz s podvodnými úmyslami. V 18. storočí sa rozmohlo hľadanie pokladov pomocou prútika a zaklínadiel natoľko, až cisár Jozef II. vydal zákaz prútkarstva.
Ak by naozaj išlo o vierohodnú metódu s takou bohatou tradíciou, prečo sa v súčasnosti úplne normálne nevyužíva? Prečo jej ešte stále toľko odborníkov neverí a na vyhľadávanie vody či nerastných surovín používajú zložité a ekonomicky náročné prospekčné metódy? Veď všetko by bolo také jednoduché – zavolať prútikára, odviesť ho na zvolené územie, alebo ho len posadiť nad príslušnú mapu.
Takto to však v skutočnosti nefunguje. Senzibili podnikajú zväčša len v malom, takto sa o ich prípadnom neúspechu málokto dozvie. A ak vám napríklad na záhrade niekto prútikom „našiel“ vodu, ako viete, že nie je aj v miestach, kde prútik nič neukazoval? Že na celej lokalite nie je súvislá hladina podzemnej vody a studňu by ste mohli vykopať kdekoľvek aj bez tohto mystického obradu? V hydrológii a v hydrogeológii si len trochu zorientovaný prútikár vedome vyberá iba lokality, o ktorých vopred tuší (napríklad z príslušných máp podzemných vôd či z predchádzajúcich hydrogeologických prieskumov), či tam voda je, alebo nie je. Potom je úspešnosť vyhľadávania naozaj obdivuhodná, avšak to nie je tajomstvo ukryté v prútiku.
Vážnejšie a podľa môjho názoru medicínsky a eticky neprípustné je používanie virgule na diagnostiku chorôb a výber správneho lieku. Táto metóda nemá nielen žiadne vedecké, ale ani len racionálne, na súčasných poznatkoch prírodných vied založené odôvodnenie a môže byť v dôsledku možných fatálnych omylov doslova nebezpečná.
Sama som pred niekoľkými rokmi požiadala lekárku používajúcu túto metódu, aby mi určila diagnózu choroby, ktorú mám, ale o ktorej som jej nepodala bližšie informácie. Nemala k dispozícii ani moju zdravotnú kartu, lebo s lekárkou som sa náhodou stretla v lekárni mojej priateľky. Po mystickej procedúre s virguľou som podľa výslednej diagnózy bola dokonale chorým človekom s poruchami všetkých orgánov (aby sa v každom prípade „trafila do čierneho“), ale ani tak správnu diagnózu neurčila. Z jej indikácií sa ani po rokoch nič nepotvrdilo. Predstavte si však, žeby som jej vtedy uverila a nechala sa „liečiť“ na všetky diagnózy, ktoré pomocou virgule určila. Samozrejme síce zbytočne, ale úspešne, veď žiadna z diagnóz sa nikdy neprejavila klinickými príznakmi. Tu by už bez diskusie mala siahať ruka zákona. Nesiaha…
 
Zóny, ktoré nás „rušia“
Bez rizika omylu a oveľa lukratívnejšie sa však virguľa používa na vyhľadávanie takzvaných geopatogénnych či geoanomálnych zón. Neprekáža, že ani netušíte, čo sa pod týmito odborne znejúcimi výrazmi skrýva. Nelámte si hlavu, to nevie nikto a všetky pokusy o ich vedecké zadefinovanie sú dosiaľ neúspešné. Prečo? Lebo neexistujú! Ja viem, že keď sa celé desaťročia o nich tak často hovorí a píše, je to kacírske tvrdenie, ale po rokoch vlastných skúseností s psychotronikmi na ňom trvám. Je to opäť len hra so slepou dôverou, ktorá má takéto všeobecné pravidlá:
Zavoláte psychotronika, lebo máte nejaké zdravotné ťažkosti, alebo len z číreho záujmu o svoje zdravie, lebo ste počuli či čítali, že dlhodobý pobyt v týchto vraj veľmi škodlivých zónach je nebezpečný. Prútikár vám s virguľou v ruke prejde byt a s istotou vám jednu, ale zväčša aj viac geopatogénnych zón nájde. Najčastejšie miesta jej „výskytu“ sú, samozrejme, v okolí postelí, pracovných stolov, pohoviek pred televízorom – jednoducho tam, kde sa zdržiavate. Za ďalší finančný obnos vám príslušnú zónu aj „odtieni“. A keďže nik nevie, čo tá zóna vlastne je, odtieniť sa dá naozaj hocičím – dokonca aj tajuplným mávaním rúk. A vy si nemáte možnosť overiť ani existenciu údajnej zóny, ani účinnosť jej tienenia. Všetko je založené len na vašej dôvere a viere. A tá je v tomto prípade naozaj slepá.
Funguje tu rovnaký princíp, ako pri tej oprave dráhy osobného lúča kozmickej energie, ktorú som si vymyslela v úvode. Môžete samozrejme namietať, že virguľa sa v rukách psychotronika otáča. Správnejšie by bolo však tvrdiť, že psychotronik virguľou otáča podľa vlastnej ľubovôle, len vy to nevidíte. Pokúsim sa o veľmi stručné vysvetlenie (podrobnejší opis ponúka publikácia fyzika prof. Emila Kašpara: Populárně a vědecky o proutkaření):
 
1. prútik v tvare V
(dá sa vyrobiť na jar z mladého výhonku vŕby, brezy či topoľa, alebo kedykoľvek z vhodného drôtu)
Podhmatom sa uchytia oba konce prútika a vytočia sa mierne od seba do tvaru V tak, že dlhé rameno si bez pevnejšieho zovretia ešte udrží vodorovnú polohu pred telom prútikára. Ak sa palce oprú o konce prútika a ich jemným tlakom sa zvýši napätie v ohyboch oboch ramien, potom sa (ak bol vhodne zvolený materiál prútika a jeho rozmery) dlhšie rameno z vodorovnej polohy vychýli nahor alebo nadol. Smer tejto výchylky sa dá ľahko ovládať. Do vodorovnej polohy sa prútik vráti po uvoľnení zvýšeného napätia.
 
2. prútik v tvare L
Tento druh virgule sa zľahka drží za kratšie rameno tak, aby sa v dlani mohla otáčať. Prípadne sa použije vhodný držiak, ktorý jej otáčaniu kladie menší odpor ako dlaň. Dlhšie rameno virgule smeruje vo vodorovnej rovine priamo vpred. Ak prútikár len nepatrne vychýli toto dlhšie rameno nad horizontálnu rovinu, čo sa pri chôdzi dá urobiť úplne nepozorovateľne, gravitácia pôsobiaca na dlhšie rameno v takejto nerovnovážnej polohe ho bude stáčať vpravo či vľavo. Aj tento smer sa dá ľahko ovládať. Nachýlením dlhšieho ramena nepatrne pod horizontálnu polohu sa virguľa vráti do pôvodnej polohy.
 
3. lastovička
Jej princíp sa podobá predchádzajúcemu prípadu. Do neostrého špica sa zabrúsené konce tejto virgule zľahka držia medzi palcom a ukazovákom tak, aby bol palec v hornej polohe a rameno virgule smerovalo vodorovne vpred. Virguľa sa musí medzi prstami pri naklonení otáčať. Opäť mierne naklonenie nad vodorovnú rovinu stočí virguľu doprava či doľava.