Kultúra mentality obete

Toto prístup je známy ako „vonkajšie miesto kontroly“, to znamená daná osoba nie je schopná, ochotná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Naopak, vždy pripisuje zodpovednosť iba externým faktorom, ktoré sú mimo jej kontroly.

Obete mentality a negativizmu

Ľudia s daným mentálnym postihnutím majú tendenciu zhoršovať veci, ktoré sa im udejú. Nafukujú udalosti neprimerane, pričom im to bráni vidieť pozitívnu stránku danej udalosti. Sú plne zameraní iba na negatíva a to natoľko, že pozitívne skutočnosti zostanú nepovšimnuté.
Z tohto dôvodu sú ich stratégie riešenia problémov rozmazané tým, čo sa s nimi deje. Výsledkom toho je to, že ich myslenie nie je schopné myslieť na možné alternatívne riešenia ich problémov a postarať sa o seba.
„Optimizmus je pre zmysluplný život veľmi cenný. S pevnou vierou v pozitívnu budúcnosť môžete svoj život presmerovať na to najdôležitejšie. “ (Martin Seligman)
 
Emocionálne vydieranie ako forma komunikácie

Ľudia s chronickou mentalitou obete sa snažia manipulovať s ľuďmi okolo seba, aby dosiahli svoje ciele. Z tohto dôvodu majú tendenciu ľahko rozpoznať empatických ľudí. Zameriavajú sa na nich a využívajú túto empatiu pre svoj vlastný prospech, aby dostali to, čo chcú.
Keď táto osoba nerobí to, čo sa od nej očakáva, postavia ich do úlohy kata a seba do úlohy obete. Typické sú vyjadrenia typu:
• „Za všetko, čo som pre teba vždy urobil sa mi takto odplácaš?“
• „Nechaj ma na pokoji.“
• „Ak to neurobíš, znamená to, že ma nemáš rád“
 
To všetko spôsobuje u druhého človeka pocit viny. Jednoducho povedané, snažia sa získať to, čo chcú, prostredníctvom emocionálneho vydierania.

Čo mám robiť, ak čelím osobnosti s mentalitou obete?

Nech urobíte čokoľvek, nedávajte im práve to, čo od vás chcú. Nevzdávajte sa im. Ak tak urobíte, bude to podporovať „viktimistu“, aby pokračoval vo svojej „úlohe“. Ak budú ľudia v ich okolí robiť „viac toho očakávaného“, stane sa to len začarovaným cyklom. Postarať sa o ich potreby a venovať im pozornosť, ktorú hľadajú, si jednoducho daná osoba udrží prípadne to v nej posilní postoj obete.
Chronickému viktimistovi  musíte vysvetliť dôvody, pre ktoré meníte svoje správanie voči nim s tým, že sa im snažíte pomôcť vystúpiť z ich zóny pohodlia. Takto môže poškodený pochopiť príčiny tejto zmeny vo vás a tiež výhody, ktoré tým získajú. Z toho vyplýva: „Keď vám nepomôžem a nedám vám to, čo chcete, skutočne vám pomáham.“
Udržujte si emocionálny odstup. Byť obklopený takýmito negatívnymi ľuďmi vás postupne unaví. Musíte sa chrániť a stanoviť si hranice, pretože je dôležitá aj vaša osobná pohoda.