Kategória: Manipulácia a spôsoby obrany

Mgr. et Mgr. Pavla Koucká Psycholožka, vystudovala jednooborovou psychologii na Filozofické fakultě a jednooborovou biologii na Přírodovědecké fakultě Univerzity Karlovy. Věnuje se především práci s rodiči: v Kolpingově azylovém domě pro matky s dětmi a ve své soukromé praxi. Vedla časopis Psychologie dnes, pracovala na Pražské lince důvěry a na Lince bezpečí. Je spoluautorkou knihy Výchova láskou a autorkou knih Zdravý rozum ve výchově a Uvolněné rodičovství. Publikační aktivity Mgr. et Mgr. Pavly Koucké najdete v naší Odborné knihovně.

0:12 Je manipulace častou příčinou problému, se kterým zá vámi klienti přijdou?
0:38 Trvá dlouho rozpoznat, že problémem je právě manipulace? Je pro terapeuta zjevná?
2:12 Je si manipulování vědom i sám manipulátor?
4:38 Dalo by se rozvést, jakou podobu může mít pozitivní manipulace?
6:24 Je patologická manipulace léčitelná?
9:02 Je patologický manipulátor schopen podstoupit terapii?
9:21 Platí, že manipulátory jsou často ti, kteří se s manipulací setkali v dětství?
10:01 Jaké jsou nejhorší dopady manipulace pro další život?
12:02 Mají lidé, kteří se v dětství setkali s manipulací zvýšenou míru sebereflexe?
13:59 Kde je hranice mezi zdravou a nezdravou manipulací?
16:47 Co může rodiči pomoct v tom, aby si uvědomil, že se stává manipulátorem?
19:13 Rovná se patologický manipulátor psychopat? Nebo jde o různé diagnózy?
20:07 Přejímá dítě manipulativní vzorec a stává se samo manipulátorem v kolektivu, ve kterém se pohybuje?
21:20 Jak lze nejlépe „přežít“ dětství s patologickým manipulátorem?
23:19 Prohrává nakonec manipulátor? Nepřichází o důležitou citovou vazbu?
25:19 Setkala jste se s tím, že již dítě samo řeší, že je manipulované?
YouTube

Určite poznáte, používate alebo ste boli obeťou takzvanej tichej domácnosti.

A to zďaleka nie len s partermi, ale veľmi často sa metóda ignorovania objavuje medzi súrodencami, rodinou, spolupracovníkmi atď. Ignorovať niekoho ako trest za čokoľvek môže byť vrcholne uspokojivé. Ale …z druhej strany to zase tak moc prima nie je. Viete, že zámerná ignorácia sa dá považovať za týranie? A že u citlivejších ľudí môže pôsobiť pomerne zásadné psychické problémy? Poďme sa na to ťaživé ticho pozrieť z druhej strany.

„Liečba tichom“ je účinná, ale trošku inak, než si myslíme. Kto ju zažil z druhej strany, vie, že môže prerásť do pekne nepríjemného a devastujúceho stavu, ktorý ovplyvní psychiku ignorovaného pomerne zásadným spôsobom. Zvlášť, keď sa „tichá domácnosť“ zaženie do extrému. Nedostatok informácií je často veľmi frustrujúce a ticho bezohľadné, nedospelé, kruté a často škodiace ako psychicky, tak fyzicky.


Ako to vyzerá
Je to jednoduché, niekto s vami jednoducho prestane hovoriť. Sú vzťahy, u ktorých to hneď tak nerozpoznáme (napríklad u kolegov v práci), ale keď na nás kliatbu mlčania uvalí partner, všimneme si veľmi rýchlo. A potom nastane peklo. Čo všetko môže mlčanie znamenať?
Niekto vás viní z problému, ktorý je v skutočnosti len jeho. A ten je buď domnelý, alebo skutočný. Ak na vás niekto zvaľuje vinu za vlastné zlyhanie, nedá sa nič robiť. Ak naozaj nastal problém, ktorý s vami súvisí, treba to povedať nahlas.
Niekto vám chce proste ublížiť. Možno preto, že ste ublížili vy jemu. Aj tu však platí, že je potrebné sa skôr ozvať, než mlčať…
Niekto to potrebuje. Veľa ľudí potrebuje chvíľku času na to, aby vychladli a nepovedali niečo, čo by ľutovali, aby si problém rozmysleli, než ho začnú riešiť. Aj v tomto prípade, keď človek úplne oprávnene potrebuje čas pre seba, by mal o svojom zámere mlčať podať správu.
Niekto vám chce „dať lekciu“. A teda ukázať, že sa bez vás zaobíde. Čaká, že vám to dôjde, že skrytá správa: Pozri sa, ako sa mi bez teba darí. doputuje na miesto určenia. No, často nedoputuje, pretože naša reakcia môže byť skôr zahltenie otázkami, spochybňovaním seba samého alebo zlosť.