Krížová cesta za vnútorné uzdravenie

X. zastavenie – Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Môj Ježišu, vo svojej láske si šiel až do krajnosti. Pane, ty vieš, ako sa bojím odhalenia mojich nedostatkov, slabostí, komplexov a neschopnosti. Ako mi ťažko padne pozrieť sa na seba v plnej nahote svojej biedy, ktorú si tak ťažko priznávam.
Pane, daj, nech tvoj Svätý Duch odkryje vo mne vnútornú pýchu, aby som dokázal byť úprimní voči sebe i voči tebe, aby som všetko mohol odovzdať do tvojej uzdravujúcej moci. Nech mi on pomáha dobre sa pripraviť na sviatosť zmierenia.
Vylieč, Pane, sklamania, ktoré sme si spôsobili prezradením našich tajomstiev. Daj nám silu vzájomne si odpustiť.
Duchu Svätý, prosím ťa o úprimnosť v medziľudských vzťahoch a daj mi k tomu potrebnú múdrosť a rozlišovanie.
(Ticho.)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Aj nad dušami v očistci.


XI.- zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Nášho Pána pribili na kríž a vyzdvihli od zeme. Farizeji a zákonníci sa mu posmievali. Ježiš okrem krutých telesných bolestí musel znášať ešte väčšie duchovné a duševné bolesti, a to urážanie svojho Božstva, v ktoré neuverili. Zvolal: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“.
Odpustenie! Aké je dôležité pre naše vnútorné zdravie. Preto sa spomína v každom zastavení.
Prečo, Pane, tak ťažko odpúšťam? Možno aj preto, lebo si málo uvedomujem, ako mi veľmi odpúšťaš ty, svätý Boh!
Pane, uvedomenie si našej vlastnej hriešnosti a tvojej úžasnej veľkorysosti, nech nám pomáha vzájomne si odpustiť.
Ďakujem ti, Pane, za tvoj príklad odpúšťajúcej lásky, za to, že mi pomáhaš, aby som to aj ja dokázal.
Duchu Svätý, nauč ma pravej veľkorysosti.
(Ticho.)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Aj nad dušami v očistci.


XII. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“. Tento Ježišov výkrik mi hlboko vniká do srdca. Vari naozaj prežíval opustenosť aj od svojho Otca?
Pane, často som sa cítil osamelý a opustený aj napriek tomu, že bolo okolo mňa veľa ľudí. Ešte viac ma bolelo, keď som to prežíval v kruhu mojich najbližších. No najťažšie mi bolo, keď som sa cítil opustený aj od teba.
Ježišu, odovzdávam ti tieto chvíle, aby si uzdravil ich následky v mojom srdci.
Ďakujem ti, že s tebou nie som nikdy sám. Nauč ma, dôverovať ti v každej chvíli, ďakovať a chváliť ťa vo všetkom.
Osobitne ti odovzdávam hodinu svojej smrti, aby som s veľkou dôverou spolu s tebou mohol povedať :“Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“
Duchu Svätý, daj mi pravú dôveru v Božiu lásku.
(Ticho.)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Aj nad dušami v očistci.