Modlitba – vnútorné uzdravenie, oslobodenie, autoexorcizmus

Stáva sa však v našich katolíckych spoločenstvách, že sa modlitba za oslobodenie zamieňa alebo zmiešava s exorcizmom. Medzi nami katolíkmi sú laici, ktorí pri modlitbe oslobodenia v Ježišovom mene vyháňajú priamo zlých duchov z ľudí, za ktorých sa modlia, pričom sa odvolávajú na prísľub z evanjelia (porov. Mk 16,17-18). Vidíme, že Ježiš dáva túto autoritu všetkým, ktorí budú v neho veriť. Avšak Cirkev obmedzila túto autoritu len pre tých, ktorých k tomu výslovne poveruje. V pravoslávnej Cirkvi túto autoritu ma každý kňaz, a v protestantských cirkvách aj veľa laikov. A tak sa stáva, že aj v Katolíckej cirkvi vedúci komunít a spoločenstiev napodobňujú svojich protestantských bratov a vyháňajú démonov vlastnou autoritou. Áno, je to autorita, ktorú Ježiš dáva všetkým, ale Cirkev z opatrnosti, a preto, aby nás chránila, obmedzila túto autoritu len na niekoľkých jednotlivcov.

Aký je rozdiel medzi exorcizmom a modlitbou oslobodenia?

Exorcizmus spočíva v priamom oslovení a rozkázaní zlým duchom, aby odišli z danej osoby (por. Rímsky rituál, XII). Toto je výslovne zakázané. Spoločenstvo môže praktizovať modlitbu za oslobodenie a nie exorcizmus. Exorcizmus môže vykonávať len biskup, alebo kňaz výslovne poverený diecéznym biskupom (por. Kódex kanonického práva, kan. 1172). Taktiež práve z tohto dôvodu 29. 9. 1985 vydala Kongregácia pre náuku viery list pre všetkých ordinárov (diecéznych biskupov), v ktorom:
1. pripomenula platnosť kan. 1172
§ 1. Nikto nemôže zákonne vykonávať exorcizmy nad posadnutými, ak nedostal osobitné a výslovné povolenie miestneho ordinára.
§ 2. Toto povolenie má miestny ordinár udeliť iba presbyterovi, ktorý sa vyznačuje nábožnosťou, učenosťou, rozumnosťou a bezúhonnosťou života.
2. zakázala veriacim používať formuly exorcizmu, ktoré pochádzajú od pápeža Leva XIII.;
3. je dovolené veriacim používať len modlitbu k Michalovi Archanjelovi;
4. biskupi majú bdieť nad tým, aby tí, ktorí nemajú požadované poverenie, neviedli zhromaždenia, pri ktorých sa konajú modlitby za oslobodenie (ani v prípade, že nejde o skutočné posadnutie), pri ktorých sa obracia pozornosť priamo na démonov a objavuje sa snaha poznať ich mena;
5. pripomenutie týchto noriem nemá v žiadnom prípade odradiť veriacich, aby sa modlili za oslobodenie od Zlého ako nás to naučil Ježiš (por. Mt 6,13).

Modlitba oslobodenia spočíva v modlitbe príhovoru, teda v prosebnej modlitbe; v žiadnom prípade nie v rozkazovaní zlým duchom či silám. Ide vlastne o modlitbu prosby, aby Ježiš svojou mocou oslobodil daného človeka. Vzorom môžu byť tzv. menšie exorcizmy z obradov Iniciačných sviatosti dospelých, ktoré sa môžu modliť v období evanjelizácie alebo v rozličných okolnostiach aj laici (por. body č. 109-118 a 373). Je však možne v Ježišovom mene lámať moc prekliatia a zlorečenia vysloveného nad danou osobou (je to veľmi účinné, ak to robí kňaz pri sviatosti zmierenia), a taktiež moc zlého vplyvu zo strany iných ľudí alebo predkov.
Takže pri modlitbe oslobodenia nemôžeme hovoriť: „V Ježišovom mene ti rozkazujem zlý duch …“, ale obraciame sa k Ježišovi a prosíme ho: „Pane vyžeň z tohto brata, sestry zlého ducha mocou svojho mena, mocou svojej krvi …“. Môžeme pomenovať zlého ducha, ktorý útočí na človeka, za ktorého sa modlíme. Môže to byť napríklad nečistý duch, duch sexuality, duch hnevu, duch závisti, pýchy, a pod. Ale nemôžeme priamo osloviť zlého ducha, aby vyšiel. Môžeme vždy len žiadať Ježiša, aby to urobil mocou svojej krvi. Cirkvi dáva toto obmedzenie preto, aby nás chránila. Teda nerobme to, ani nenavádzajme k tomu iných, ani to nedovoľme nikomu robiť v našich spoločenstvách.

Čo to je autoexorcizmus?
Autoexorcizmus môžeme zaradiť ku skutkom pokánia. Ježiš dáva autoritu vyháňať zlých duchov všetkým, ktorí budú v neho veriť. Cirkev obmedzila túto autoritu len pre tých, ktorých k tomu výslovne poveruje. Ale v tomto prípade táto moc sa vzťahuje priamo na mňa a voči mne. Vyháňam démonov zo seba, svojho vnútra, nie z iných ľudí či miest. Mám plnú autoritu v tom, aby som vyháňal démonov, ktorí útočia na moju osobu.
Konkrétne: Predstavte si, že cítim útok na svoju sexualitu alebo akúkoľvek inú oblasť mojej osobnosti. Po sv. prijímaní, keď som skutočne najviac naplnení Bohom, môžem vstúpiť do priameho zápasu s diablom napríklad cez takúto modlitbu: „V Ježišovom mene ti nečistý duchu prikazujem, aby si vyšiel!“ Prikazujem zlému duchu, lebo mi dal k tomu Ježiš moc, keď povedal, že je to znak toho, že som uveril. Ja vyháňam démona ako pokrstený a posvätený človek. Konám to v mene Ježišovom. Môžem aj pomenovať zlého ducha, ktorý na mňa útočí. Takže to môže byť napríklad nečistý duch, duch sexuality, duch hnevu, duch závisti, duch pýchy a pod..
Ježiš nás ďalej učí, že ak vyženieme démona s nejakého priestoru, zostáva po ňom prázdne miesto. A diabol, ktorého sme vyhnali hľadá ďalších démonov, ktorí sú horší ako on. Keď sa vráti a nájde dom prázdny, tak ho obsadí ešte silnejšie. Preto je veľmi dôležite, aby sme ten dom (miesto) nenechali prázdny. Takže keď vyháňam zlého ducha, musím ešte pridať prosbu k Duchu Svätému, aby prišiel a natrvalo obýval tu časť v mojom vnútornom dome, ktorú zlý duch opustil. Konkrétne: Ak vyháňam zlého ducha nečistoty, tak potom prosím Ducha Svätého – ducha čistoty, aby obsadil túto komnatu môjho srdca. Ak vyháňam zo svojho vnútra zlého ducha pýchy, tak potom vzývam Ducha Svätého – ducha pokory, aby prebýval v mojej duši. Ak vyháňam zlého ducha sexuality, tak vzývam Ducha Svätého – ducha čistoty, aby ma naplnil, a pod.. 

Comments are closed.