V poslednom desaťročí údajne pribúdajú čierne omše, známe sú udalosti v Cambridge (2014), Oklahoma City (2016) a v Ottawe. Vedúci predstavitelia „Satanského chrámu“, ktorí sa zapájajú do týchto démonických rituálov, tvrdia, že sa jednoducho búria proti duchovným bludom a neslúžia ako diabolské úderné oddiely.
„Označujeme Satanský chrám ako ‚neteistický‘ a dávame si záležať na tom, aby bolo jasné, že neobhajujeme vieru v nadprirodzeno,“ povedal hovorca Lucien Greaves. „V prípade satanistickej Čiernej omše môže byť rituál hlboko osobne významným vyhlásením nezávislosti od utláčajúcich povier.“
Tvrdenie o náboženskej neviere sa zdá byť neúprimné, pretože prevažná časť ateistov sa stavia proti náboženstvu bez toho, aby vo formálnych rituáloch vzývali satana. Okrem toho sa argumentovanie neverectvom ich skupiny zdá byť výhodné, pretože členovia Satanského chrámu sa v iných kontextoch označujú za religionistov, aby získali štatút oslobodenia od daní.
„To, čo teraz robíme, je presadzovanie nášho ústavného práva, nášho náboženského práva. . . Sme satanisti, ktorí praktizujú našu satanistickú vieru,“ hovorí Nicholas Marc z Ottawy. „Všetko, čo budeme robiť… je praktizovanie našej viery, v súkromí, za našich vlastných podmienok, ako to robí každé iné náboženstvo.“
A používajú hostie, či už posvätené alebo nie, v diabolskej inverzii svätej omše.
V skutočnosti nikto nespochybňuje, že satanisti sa rozhodli zosmiešňovať katolícku omšu, a nie protestantské bohoslužby, čo je ďalším spätným potvrdením Cirkvi zo strany tých, ktorí sú najviac spriaznení s diablom. Napriek tomu, či už veríte v diabla a jeho démonov, alebo nie, ich vyvolávanie môže byť nebezpečné pre vaše zdravie, ako o tom svedčí blahoslavený Bartolomej Longo a mnohí ďalší.
Často, keď diabol a jeho vyznávači vynesú svoju zlobu na verejnosť, Boh a jeho Cirkev sú oslávení vo verných reakciách na ich nepriateľské svedectvo, či už prostredníctvom úctivých eucharistických procesií na Harvarde, alebo exorcistov, ktorí získavajú dramatické víťazstvo nad démonmi. Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, čl.395:
Satanova moc však nie je nekonečná. On je iba tvor, ktorý je síce mocný, pretože je čistý
duch, ale vždy je iba tvor: nemôže prekaziť budovanie Božieho kráľovstva. Hoci satan pôsobí vo svete
z nenávisti voči Bohu a jeho kráľovstvu v Ježišovi Kristovi a hoci jeho pôsobenie zapríčiňuje
každému človekovi i spoločnosti veľké škody duchovnej a nepriamo aj fyzickej povahy, toto
pôsobenie dopúšťa Božia prozreteľnosť, ktorá mocne a láskavo riadi dejiny človeka a sveta. To,
že Boh dopúšťa diablovo pôsobenie, je veľké tajomstvo, ale my „vieme, že tým, čo milujú
Boha, všetko slúži na dobré“ Rim 8,28.
Mimoriadne duchovné javy by mali katolíkov vytrhnúť z vlažnej nálady, ale ako radí páter Landry, satan veľmi rád vedie veriacich k ľahkovážnemu postoju k posvätnému.
„Diablovou hlavnou zámienkou nie je prinútiť ľudí, aby sa obliekali do kozích hláv, líčidiel na tvári, čierneho odevu a amuletov, ale skôr nás prinútiť, aby sme nedôverovali Bohu a neposlúchali ho,“ poznamenáva. „Jeho úskokom nie je zviesť zástupy, aby sa zúčastňovali na okultných rituáloch eucharistickej svätokrádeže, ale zviesť nás, aby sme prijímali sväté prijímanie nehodne alebo vôbec.“
„Ak sa diabol chichoce nad svojím úspechom, keď sa mu podarilo oklamať ľudí, aby si nevšímali privilégium stretnutia s Ježišom v omši,“ hovorí páter Landry, „pravdepodobne je ešte šťastnejší, že sa mu podarilo oblbnúť toľkých z tých, ktorí ešte stále praktizujú, aby prijímanie Ježiša vo svätom prijímaní považovali za nehodné.
O. Landry dodáva, že táto duchovná samoľúbosť sa začína oveľa bližšie k domovu: „Zatiaľ čo málokto rituálne uctieva satana, mnohí ho nevedomky nasledujú. Ako sa musí Satan tešiť, že v ktorúkoľvek nedeľu sa drvivá väčšina katolíkov nechala oklamať a verí, že niečo iné je dôležitejšie ako prísť k Ježišovi na svätú omšu.“
V závere, že „je potrebné znovuzrodenie vážneho brania Ježiša v Eucharistii tým, že sa každý deň Pána ukážeme v jeho prítomnosti a zabezpečíme, aby ho človek i ostatní prijímali v skutočnom spoločenstve života a lásky“, páter Landry pripomína dôsledné učenie Cirkvi a svedectvo a múdre rady najväčších svätcov v dejinách.
Tento Predvečer všetkých svätých (Hallows Eve) predstavuje úžasnú príležitosť evanjelizovať s radostným protivenstvom voči tomu, čím sa tento deň stal v našej zmätenej kultúre. V posledných rokoch ma povzbudilo hnutie katolíckych rodičov, ktorí obliekajú svoje deti do kostýmov zobrazujúcich dôstojných svätých hrdinov, keď chodia od dverí k dverám. Možno by sa dalo presvedčiť aj „svätého Michala archanjela“, aby dal sladkosti koledníkom vo vašom susedstve so slovami „Boh vám žehnaj“ a „Šťastný Halloween“.
Prevzaté z: https://www.catholic.com/magazine/online-edition/hostile-witnesses-at-halloween