Život s narcisom. Nežijete vo vzťahu, ale v hre. Narcis je parazit, nevie konať inak

Bolo niečo, na čo reagoval obzvlášť zle?
S postupujúcim časom reagoval zle takmer na všetko. Neskôr som už ani nevedela, čo mám povedať, netušila som, ako to vypáli. V neskorších fázach som mu už takmer neoponovala, len aby nebol konflikt. Iba som rezignovane prijímala jeho pokrivenú realitu. No spomínam si, že od začiatku veľmi zle niesol, ak si niekto z neho uťahoval alebo ho kritizoval. Nevedel sa ponad to preniesť.
Vy však nepôsobíte ako submisívny človek.
Nikdy som nebola submisívna ani pasívna, no v tom čase akoby som bola niekto iný. Začala som sa izolovať od priateľov i rodiny. Podarilo sa mu takmer nemožné. Vždy som bola veľmi spoločenský človek, ale v tom čase som nikam nechodila, na nič som nemala chuť. Pamätám si, ako som sedela na terase a bolo mi jedno, či žijem. Necítila som nič, ani neviem, či sa dá ten pocit opísať slovami.
Pozorovala som vtedy z terasy svoju dcéru, ako prechádza cez byt. Vravela som si, mám deti a kvôli nim by som asi ešte mala žiť. Nevytrysklo to zo mňa ako nejaká emócia, že svoje deti milujem a budem tu pre ne. Len čosi ako áno, sú tu deti, tak by sa o ne asi patrilo postarať. Myslím si, že keby ma vtedy niekto vyšetril, bola by som zrelá na psychiatriu. Toto už nikdy nechcem zažiť.
„Vedela som, že to musím urobiť v jeden deň – že ho opustím, vyhodím z roboty a zablokujem.“

Milovali ste ho ešte?
Nie, tá láska začala umierať v čase, keď naplno prepuklo psychické týranie. Keď pocit viny, ktorý mi vytváral, prerástol všetky moje ostatné emócie a vzal mi chuť žiť. Cítila som sa ako zlý človek, a taký predsa nemá právo byť šťastný. Doslova som v sebe zabíjala nárok na šťastie. Vtedy som už poznala diagnózu. Ale aj keď poznáte pravdu, nemáte už energiu. Po tých rokoch vám prosto došla. A to som človek, ktorý má sakra rád život.
To dno ma však prinútilo pohnúť sa. Veď čo teraz, ľahnem si a zostanem ležať? Vtedy som si povedala, že ja v takomto stave nezostanem. Pripravila som plán. Vedela som, že to musím urobiť v jeden deň – že ho opustím, vyhodím z roboty a zablokujem na všetkých komunikačných kanáloch.
Na druhý deň som vstala, obliekla sa a šla do agentúry, kde som v tichosti nechala vypísať konkurz na nového stavbyvedúceho. Následne som si zavolala našich dodávateľov a spýtala sa, či sú schopní pracovať pre mňa aj bez nášho stavbyvedúceho. Všetci do radu mi povedali, že toho dňa sa nevedia dočkať. Keď som svojmu spoločníkovi vo firme povedala, že tento človek už u nás nebude pracovať, šiel otvoriť šampanské. Valilo sa to jedno za druhým.
„Písal mi e-maily z rôznych adries. Raz to boli výhražné slová, vzápätí vyznania lásky. Bolo to dosť desivé.“

Cítil Roman, že sa niečo deje?
Áno. Začal mi nosiť kvety, snažil sa obnoviť to, čo sme zažívali v prvé dva-tri roky.

Ako reagoval na výpoveď?
Myslím, že tomu spočiatku neveril, no moje rozhodnutie sa mi potvrdzovalo každým jeho ďalším vyjadrením. Pamätám si, ako hneď po tom, ako som ho vyhodila, si ma počkal na parkovisku a keď som chcela nastúpiť do auta, vopchal do dverí nohu. Naliehal, aby som s ním odišla niekam, kde by sme boli sami a v pokoji to prebrali. Keď som odmietla, nastúpili vyhrážky. Vravel čosi v zmysle, že veľa o mne vie a môže to použiť. To bol moment, keď som konečne pocítila poctivý hnev. Odstrčila som ho so slovami, nech zmizne a už ho nikdy nechcem vidieť.
„Narcis si vytvára falošné ego a dokáže preto svoju poruchu skrývať tak, že na okolie pôsobí sebaisto a konzistentne.“
Rešpektoval to?
Nie. Hoci sme sa definitívne rozišli a v práci dostal výpoveď, ďalej za mnou chodil. Postával na ulici, na parkovisku, na plot mi vešal ruže. Písal mi e-maily z rôznych adries, raz to boli výhražné slová, vzápätí vyznania lásky. Bolo to dosť desivé. Asi po mesiaci som nadviazala kontakt s Tomášom Pourom z Bezpečnej Viny, ktorému som nebola do telefónu schopná povedať, čo sa deje. Vzala som auto a radšej za ním šla osobne až do Prahy. Bála som sa, že nás bude Roman odpočúvať. Asi si teraz viete predstaviť, v akom som bola stave. Bol to skutočne majster zastrašovania.

Čo ste sa v Prahe dozvedeli?
Tú najpodstatnejšiu vec, ktorú som však odmietala počuť. Že ide o patologickú osobnosť, psychického agresora, pravdepodobne až psychopata. Narcistická porucha je najnáročnejšia na odhalenie, narcis si vytvára falošné ego a dokáže preto svoju poruchu skrývať tak, že na okolie pôsobí sebaisto a konzistentne. Je tam však skrytý obrovský komplex menejcennosti. Narcisa nemôžete zmeniť, vyliečiť. Môžete sa len začať brániť. Keď som to počula, odmietala som to, ja som totižto ešte aj na tej ceste do Prahy v kútiku duše dúfala, že sa mi podarí ho zachrániť. Až taká naivná som bola.
Snažil sa vás získať späť?
Áno, prichádzali verše, vyznania lásky, ruže. Potom ma žiadal, aby sme si navzájom vrátili všetky dary, že si po tie svoje príde ku mne domov osobne. Keď som mu odpovedala listom od právnika, napísal, že on to tak nemyslel a že sme si súdení. Neskôr opäť pritvrdil a nastúpili vyhrážky.
Vtedy som sa rozhodla, že oslovím jeho predchádzajúcu partnerku Silviu (meno sme zmenili, pozn. autorky), s ktorou má syna. Chcela som zistiť, kam až je schopný zájsť. Očakávala som, že príde k môjmu bytu a bude tam vykrikovať, napadlo mi aj, či ma nezbije.
Udrel vás niekedy?
Nie som typ týranej ženy, ktorá je izolovaná doma na materskej a tak, žiaľ, zraniteľná. V práci bolo so mnou previazaných veľmi veľa ľudí a musel sa preto veľmi brzdiť. Potreboval ma. Keď na neho prišla agresivita, pravidelne z miesta a situácie odchádzal. Unikal. Predsa sa však zopár násilných situácií udialo, opísala som ich v trestnom oznámení. Samozrejme, na vypočutí všetko poprel a, naopak, mňa obvinil zo zneužívania a manipulácie.
Silviu neudrel?
Udrel, to však nebolo najhoršie. Keď bol ich syn malý, plakával. V návale nezvládnutej zlosti ho Roman vzal, zavrel do skrine a Silvii nedovolil vziať ho. Vtedy pochopila, že od neho musí odísť. Zbalila si to najnutnejšie a keď spal, vypadla aj so synom z domu. Dnes žijú v Rakúsku. Chlapec má 12 rokov a mame hovorí, že na otca si tie veci vymýšľa. Je šťastie, že sú v Rakúsku, na Slovensku by už Roman dostal striedavú starostlivosť a syna silne manipuloval. U susedov sú lepšie chránení.
Aké bolo stretnutie so Silviou?
Prvý raz sme sa stretli ešte v čase, keď som bola s Romanom. Šiel pozrieť syna a chcel, aby som s ním šla aj ja. Silvia mu vtedy predo mnou povedala čosi v zmysle, „ja som vtedy bola do teba zaľúbená a nevidela som, aký si manipulátor. Dnes už však viem, čo si zač“.
„Narcis má masku podľa vašich predstáv. No nik nevydrží hrať svoju rolu roky.“
Povedala to pred vami schválne?
Myslím si, že áno. Bol to jeden z momentov môjho prebudenia. Videla som, že tá žena predo mnou je úplne normálna. Samozrejme, Roman mi ju vykreslil ako zlú a psychicky labilnú ženu, ktorá mu nechce dávať syna. Nejako podobne asi teraz vykresľuje mňa svojej terajšej priateľke. Pri rozhovore so Silviou sme pochopili, že v našich vzťahoch šlo o identické momenty.

Viete ich opísať?
V úvode to bola fáza bombardovania láskou, dobýjania, keď sa človek po čase napokon podvolí a zdá sa mu, že prežíva čosi úžasné. Neuveriteľné. Narcis má masku podľa vašich predstáv. Neskôr však začína pribúdať jeho nespokojnosť. Sú to výborní herci, no nik nevydrží hrať svoju rolu roky. V narcisovi rastie agresivita, vnútorný hnev z pocitu menejcennosti, ktorý vybuchuje. A vy ste najbližšie, takže to smeruje na vás.
Keď milujete druhého človeka, naplno mu dôverujete. Keď vás neustále obviňuje, že je to vaša chyba, že ten vzťah nefunguje, že kvôli vám nie je šťastný, začnete tomu veriť. A tam sa začína vaša deštrukcia.
„Pred novou partnerkou nás už nejako vykreslil. Už tam isto ide nejaký príbeh.“
Ako reagovala Silvia?
Myslím, že aj pre ňu to bola veľká úľava. Ona ešte aj po ôsmich rokoch po rozchode žila v presvedčení, že za krach ich vzťahu je zodpovedná ona. Že aj preto sa k nim so synom správal tak, ako sa správal. Neodhalila hneď, že on má poruchu osobnosti.

Pomohlo jej vaše stretnutie?
Podľa mňa áno, ako keby začala novú éru života. Aj keď je neustále traumatizovaná, pretože sa s ním musí stretávať kvôli synovi. To spájanie a zdieľanie spoločného osudu nám obom veľmi pomohlo. Verím, že sa jej podarí naučiť aj syna, ako sa brániť zničujúcej manipulácii zo strany jeho otca. Dnes je zrejme s ďalšou partnerkou.

Plánujete ju varovať?
Napadlo nám to obom. No vyhodnotili sme to tak, že v počiatočnom štádiu to nemá veľký zmysel. Ona bude reagovať tak, ako sme reagovali my dve. Pobeží s tým za ním. V prvej fáze idealizácie je teraz tá vyvolená. Ak sa aj už nachádza vo fáze devalvácie, je od Romana závislá a nebude vedieť, čo s tým robiť. Konať by mohla začať až v tretej fáze. No vieme, že to môže trvať ešte roky. Neviem však, či o pomoc bude žiadať práve nás dve. Roman nás pred ňou už nejako vykreslil. Už tam isto ide nejaký príbeh.
„Oni sú ako zvieratá, tie hranice im musíte nastaviť veľmi tvrdo.“

Jedna ušla do Ameriky, druhá do Rakúska. Vy ste zostali, prečo?
Nechala som si poradiť odborníkom. Dva roky práce priniesli výsledok, podarilo sa mi ho zahnať. Keď opäť parkoval na ulici pred mojím domom, postavila som sa k jeho autu a opakovane kričala, čo tu robíš, na čo čakáš. Muselo to vyzerať skutočne divne. No oni sú ako zvieratá, tie hranice im musíte nastaviť veľmi tvrdo. Tak s normálnymi ľuďmi nikdy nemusíte komunikovať.

Môže vás tento rozhovor ohroziť?
Nejakú reakciu z jeho strany, samozrejme, očakávam a ak príde, budem vás informovať. (Úsmev) Už však popísal kadekomu rôzne anonymy, poslal podnety na rôzne úrady, rozhlasuje, že mu dlžím nehorázne peniaze a čo ja viem čo ešte. Neviem, čo by ešte mohol vymyslieť, no už ma to asi ani nezaujíma. Pre mňa je najdôležitejšie, že som sa ho zbavila. Že som mu dokázala čeliť, ukončiť tú traumu, ktorú mi ďalej spôsoboval, keď mi stával pred domom.
Vďaka odborníkovi som sa mu naučila brániť, už odo mňa nedostáva tú potravu, ten strach, extrémne emócie. Nemá sa čím nakŕmiť, takže už pre neho nie som zaujímavá. Viete, mne sa zdá, akoby tieto narcistické osobnosti ani neboli ľudia. To, čím sa my odlišujeme od zvierat, oni nemajú. Empatiu, schopnosť skutočnej lásky a rešpektu k druhému. Pretože ich nemajú ani k sebe.
Na začiatku k vám zapadol ako puzzle. To neznie ako človek bez empatie.
To však s empatiou nemá, žiaľ, nič spoločné. Narcis vie perfektne zrkadliť vaše potreby. Za svoj život si vypestoval úžasný pozorovací talent. Vo fáze idealizácie si na vás nasadí tú správnu masku a dokonale zahrá rolu, ktorú vy chcete vidieť.
O tom, čím ste si prešli, ste rozprávali na konferencii Bezpečnej viny v Prahe. Teraz ste súhlasili s rozhovorom, kde idete do ešte väčšej osobnej hĺbky. Prečo?

Comments are closed.