Je Titul Matka Cirkvi a Matka kresťanov nesprávny?
„Keď sa v nej narodil Ježiš, Hlava ľudí, vyplýva z toho nevyhnutne, že veriaci, ktorí sú údmi tejto Hlavy, tiež sa musia narodiť v nej. Tá istá matka nerodí na svet hlavu bez údov a údy bez hlavy… Takisto v poriadku milosti sa Hlava i údy rodia z tej istej matky…“29 Ježiš je aj teraz plodom Panny Márie, ako o ňom povedala Alžbeta, naplnená Duchom Svätým (por. Lk 1, 42). Skrze neho a v ňom sme aj my Máriine deti, rodíme sa v nej a pripodobňujeme sa Kristovi. Ešte sa vám to nezdá? Spomeňte si, čo povedal sv. Pavol Galaťanom: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus“ (Gal 4, 19). O čo skôr to môže povedať Panna Mária, ktorá porodila Ježiša Krista, do ktorého sme boli v krste ponorení, alebo ako píše sv. Pavol: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27).
Keď Ježiš zomieral, pri jeho „kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 25-27). V tomto učeníkovi Ježiš hovorí každému svojmu učeníkovi, ktorého miluje: „Hľa, tvoja matka!“
V knihe Zjavenia sa o Panne Márii píše: „Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo“ (Zjv 12, 17). Kto sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania? Kto sú tí, ktorí majú Ježišovo svedectvo? Sú to kresťania, je to Cirkev. A Božie Slovo o nich hovorí, že oni sú z „jej potomstva“. Panna Mária je teda Matkou Cirkvi.
Panna Mária, naplnená a zatienená Duchom Svätým počala najväčšiu a najsvätejšiu bytosť – Bohočloveka. Ona neprestala byť ním naplnená a preto znova, duchovným spôsobom, rodí najväčších svätcov. Pozrite sa na veľkých svätcov posledných storočí. Takmer každý z nich mal k nej mimoriadne vrelý vzťah. Či to už bol Páter Pio, Ján Maria Vianney, pápež Ján Pavol II., Matka Tereza…
Ježiš sa nebál povedať Panne Márii: „Matka“ v obave, žeby tým nejako urazil svojho Otca. Ak ju aj my tak nazývame a považujeme za svoju matku, stávame sa Ježišovi ešte bližšími a podobnejšími. Oslovením „Matka“ vzdávame tak úctu Bohu, ktorý si vybral a posvätil pre svojho Syna takú úžasnú bytosť. V knihe Siracha čítame: „Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady“ (Sir 3, 5). Ježiš si ju ctil. Ak to ja odmietam, prichádzam o veľké poklady v nebi.
Na záver pridám ešte jeden biblický obraz, ktorý nám môže pomôcť pochopiť význam prihádzania k Ježišovi cez Pannu Máriu. Nachádzame ho v knihe Genezis. Jakub chcel získať požehnanie od svojho otca Izáka, ktoré mu nepatrilo od prirodzenosti, lebo nebol prvorodeným synom. Ale jeho matka urobila zaujímavú vec. Obliekla Jakuba do Ezauových šiat, ktoré voňali lesom, na ruky a krk mu dala kozie kože, aby bol chlpatý, ako Ezau a pripravila jedlo, podobné tým, ktoré robil Ezau z diviny. Keď to zacítil Izák, povedal: „Hľaďže, vôňa syna môjho je ako vôňa nivy, ktorú požehnal Pán“… (Gn 27, 27)
Keď prichádzame za Ježišom, nehodní jeho požehnania, zverení Panne Márii, svojej Matke, poslušní jej pokynom, ako kedysi Jakub, poslušný svojej Matke Rebeke, Ježiš cítiac vôňu Máriinej svätosti, ktorou nás prikrýva, vidiac krásu jej čností a lásku, ktorou nás objíma, znova vyslovuje slová, ktoré povedal Duch Svätý ústami Alžbety pri navštívení: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1, 42). A hoci počuje hlas hriešnika nehodného jeho požehnania, hovorí ako kedysi Jakubovi: „Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú ruky Ezauove“ (Gn 27, 22). „Budem jesť z diviny od svojho syna, aby som ťa požehnal“ (Gn 27, 25).
Je pravda, že Nepoškvrnené počatie a Nanebovzatie Panny Márie nemajú vo Svätom Písme žiaden základ?
Na prvú otázku som už odpovedal v kapitole 3.8 o tom, či bola Panna Mária hriešna. O nanebovzatí Panny Márie skutočne vo Svätom Písme nemáme zmienku. S určitosťou však vieme, že Panna Mária je v nebi, ako to hovorí kniha Zjavenia: „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom…“ (Zjv 12, 1). Druhé miesto vo Sv. Písme, ktoré podporuje toto presvedčenie, je v evanjeliu sv. Jána, kde Ježiš hovorí: „Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec“ (Jn 12, 26). Panna Mária, ako verná Božia služobnica, ktorá nasledovala Ježiša viac ako ktokoľvek iný, bola poctená Otcom tým, že ju prijal do svojej slávi a ona je mu podobná, lebo vidí Boha takého, aký je“ (porov. 1 Jn 3, 2).
O tom, že je možné byť vzatý do neba s telom i s dušou, hovorí samotné Božie slovo: „A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba“ (2 Krľ 2, 11). Druhým človekom, ktorý bol vzatý do neba, bol Henoch, ako o tom čítame v knihe Genezis: „Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal“ (5, 24). Sirach o ňom napísal: „Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal národom (príklad) pokánia“ (Sir 44, 16). Spomína ho aj sv. Pavol: „Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol“ (Hebr 11, 5).
O Ježišovom nanebovstúpení píše sv. Marek v 16 kapitole, 19 verš. Keď bol Ježiš vzatý do neba s telom, ktoré si vzal z Panny Márie, čo je v rozpore so Svätým Písmom, keď Cirkev tvrdí, že Panna Mária, ktorá bola Božou milosťou uchránená od dedičného hriechu a ani nepodľahla žiadnemu osobnému hriechu, bola vzatá s telom i dušou do neba?!
Záver
Po tom všetkom, čo sme povedali, sa môže niekto spýtať: „Takže v mariánskej úcte a jej prejavoch, ako to vidíme v katolíckej Cirkvi, je všetko v poriadku, keďže táto úcta je biblická? Samozrejme, že nie. A to nie je iba moje presvedčenie. V exhortácii o mariánskej úcte pápež Pavol VI. napísal: „Ako všetci vedia, nábožnosť a úcta veriacich k Matke Božej nadobudla rozličné formy podľa časových a miestnych okolností, podľa rozmanitej povahy a kultúrnej tradície národov. To má za následok, že spôsoby, ktorými sa táto nábožnosť prejavuje a ktoré sa časom opotrebujú, treba dôkladne preskúmať a obnoviť, aby sa nahradili zastarané a zhodnotili nehynúce prvky a aby sa patrične obohatili o vieroučné pravdy, nadobudnuté teologickým výskumom, ktorý predkladá učiteľský úrad Cirkvi.“30
Niektorí veriaci zasa odmietajú zjavenia Panny Márie. Tu treba povedať, že žiaden veriaci nie je povinný veriť zjaveniam Panny Márie alebo iným, hoci by ich Cirkev aj schválila. Pápež Benedikt XIV (1740-1758) v tejto otázke vyhlásil: „Treba vedieť, že uznanie nejakého súkromného zjavenia nie je nič iné, ako po starostlivom skúmaní vyslovené dovolenie oboznámiť veriacich s týmto zjavením na ich poučenie a na ich osoh.“31
Bibliografia
PRAMENE
Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu I, II, SSV, Trnava 1993.
GRIGNON L. M., O pravej úcte k Panne Márii, Vydavateľstvo Michala Vaška, Košice 1993.
JÁN PAVOL II. Redemptoris Mater, SSV, Trnava 1999.
Katechizmus katolíckej Cirkvi, SSV, Trnava 1998.
KEATING K., Čomu skutočne veria katolíci?, Lúč, Bratislava 2006.
KOREC J. CH., O úcte k Panne Márii, Lúč, Bratislava 1995.
NESTLÉ – ALAND, Novum Testamentum graece et latine, 2. vydanie, Deutsche Bibelgesellschaft, Stuttgart 1991.
Sväté Písmo Starého i Nového zákona, SSV, Trnava 1996.
WYSZYŃSKI S., Matka Syna człowieczego, Pallotinum, Poznań 1984.
POMOCNÁ LITERATÚRA
DomaŃski J., Myšlenky sv. Maximiliána M. Kolbeho o Panně Marii, Matice cyrilometodějská, Olomouc 1997.
brat EFRAIM, Neskoré dažde, Serafín, Bratislava 1991.
HÖRSTER G., Úvod do Nového zákona, Oliva 1994.
Hudymač P., PRISTAŠ P., Grécko-slovenský slovník k Novému zákonu, Verbum, Košice 2000.
MATKA TEREZA, BRAT ROGER, Marie, matka smíření, Cesta, Brno 1991.
MIKLUŠČÁK P., Mariológia, UK RKCMBF TI, Spišské Podhradie 1995.
RATZINGER J., Boh a svet, SSV, Trnava 2002.
18 brat EFRAIM, Neskoré dažde, Serafín, Bratislava 1991, s. 33.
19 LUTHER M. cit. v brat EFRAIM, Neskoré dažde, Serafín, Bratislava 1991, s. 34.
20 SV. AUGUSTÍN, cit. v GRIGNON L. M., O pravej úcte k Panne Márii, Vydavateľstvo Michala Vaška, Košice 1993, s. 15.
21 Porov. GRIGNON L. M., O pravej úcte k Panne Márii, Vydavateľstvo Michala Vaška, Košice 1993, s. 16.
22 brat EFRAIM, Neskoré dažde, Serafín, Bratislava 1991, s. 37.
23 brat EFRAIM, Neskoré dažde, Serafín, Bratislava 1991, s. 38.
24 GRIGNON L. M., O pravej úcte k Panne Márii, Vydavateľstvo Michala Vaška, Košice 1993, s. 15.
25 Pozri: Hudymač P., PRISTAŠ P., Grécko-slovenský slovník k Novému zákonu, Verbum, Košice 2000, s. 192 a 128.
26 brat EFRAIM, Neskoré dažde, Serafín, Bratislava 1991, s. 32.
27 Internet: www.
28 RATZINGER J., Boh a svet, SSV, Trnava 2002, s. 248-249.
29 GRIGNON L. M., O pravej úcte k Panne Márii, Vydavateľstvo Michala Vaška, Košice 1993, s. 21.
30 PAVOL VI., Marialis cultus, cit. v KOREC J. CH., O úcte k Panne Márii, Lúč, Bratislava 1995, s. 82.
31 BENEDIKT XIV., cit. v KOREC J. CH., O úcte k Panne Márii, Lúč, Bratislava 1995, s. 159.
Prevzaté z: https://modlitba.sk/je-marianska-ucta-biblicka-22/