Je pravdou, že Panna Mária bola iba obyčajná hriešna žena a potrebovala byť spasená?
Panna Mária bola skutočne obyčajnou ženou. Sv. Ľudovít Mária Grignon, jeden z najväčších ctiteľov Panny Márie to vyjadril slovami: „Uznávam s celou Cirkvou, že Mária je len obyčajným tvorom, ktorý vyšiel z rúk Najvyššieho. Keď sa prirovná k jeho nekonečnej Velebnosti, je menej, než prášok, alebo skôr nie je vôbec nič, pretože on jediný je „Ten, ktorý je“ (Ex 3, 14). Tento veľký Pán, vždy nezávislý a sám sebe dostačujúci, nepotreboval a vôbec nepotrebuje svätú Pannu, aby sa naplnila jeho vôľa a ukázala jeho sláva. Stačí mu len chcieť, aby učinil všetko.“24 Boh koniec koncov k svojej sláve nepotreboval ani anjelov. A predsa ich stvoril. Nepotreboval k tomu ani ľudí… A predsa nás stvoril. Nepotreboval Matku. A predsa si ju vybral a posvätil.
Panna Mária, podobne ako všetci ľudia, potrebovala byť spasená. Sama to priznala v chválospeve Magnifikat: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi…“ (Lk 1, 46-47). Pre zásluhy svojho Syna bola už pri počatí uchránená od dedičného hriechu a Božou milosťou bola po celý život chránená, aby nespáchala žiaden osobný hriech.
Sv. Písmo ani tradícia Cirkvi nehovorí o tom, že by Panna Mária bola prijala krst na očistenie od hriechov. Už dávno predtým, ako Ježiš a jeho apoštoli začali krstiť, anjel povedal o Panne Márii: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ (Lk 1, 28). Grécky to znie: Chairé, kecharitoméne, ho Kyrios metá sú. Doslovne: „Raduj sa, teš sa“, alebo „buď pozdravená, plná milosti, Pán je uprostred Teba“, alebo „v Tebe.“25 Kde je hriech, čo i ten najmenší, alebo nejaká náklonnosť k hriechu, nemôže byť plnosť milosti. Anjel to vyslovil vo chvíli, keď v Márii ešte telesným spôsobom neprebýval Ježiš, o ktorom Božie slovo hovorí, že je „jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14). Nikomu inému z ľudí, okrem Panny Márie, Božie slovo tento titul nepriznáva. Na základe toho, Cirkev vedená Duchom Svätým, podľa Ježišovho prísľubu, verí, že Panna Mária bola Božou milosťou uchránená od dedičného hriechu i od všetkých osobných hriechov.
Je nesprávne nazvať PannU Máriu Bohorodičkou?
Brat Efraim, ktorý bol pôvodne protestantským pastorom a neskôr sa stal katolíkom, v knihe Neskoré dažde píše: „Ak je Ježiš Bohom – a on ním je – tak Mária, Ježišova matka, je Božia matka. (…) Nepovyšujeme stvorenie nad Boha, ani ho nezbožšťujeme, ale tvrdíme, že Boh udelil výnimočné miesto pri sebe jednému stvoreniu, Márii, a že to miesto jej prislúcha naveky.“26
Martin Luther v komentári k chválospevu Magnifikat hovorí: „Tieto „veľké veci“ nie sú ničím iným ako faktom, že sa stala Matkou Božou. V tejto udalosti dostala tak mnohé a tak veľké dobrá, že nik nie je schopný pochopiť to. Hľa, tu je skutočný prameň všetkých pôct a každého šťastia. Preto je ona jedinou osobou spomedzi celej ľudskej rodiny, osobou povýšenou nad všetkých a nik sa jej nevyrovná. Ona, naozaj, má Dieža s Nebeským Otcom, a to aké dieťa! (…) To sú tie veľké veci, ktoré sa nedajú ani vyjadriť ani vymerať. To je to, prečo sa celá úcta k nej zbieha v jeden titul, nazývajúc ju „Matkou Boha“. Nik, kto o nej hovorí, alebo sa k nej obracia, nemôže povedať nič väčšie, aj keby mal toľko jazykov, ako je listov na stromoch, hviezd na nebi či piesku v mori. Čo znamená byť Matkou Boha, treba preniknúť tiež srdcom.“27
Je označenie Panny Márie ako Spoluvykupiteľky rúhaním?
Ak by sme chápali Pannu Máriu ako Spoluvykupiteľku v zmysle, že bola rovnocennou partnerkou Ježišovi pri vykúpení, alebo že v rovnakej miere prispela k vykúpeniu ľudí, tak by to bolo skutočne v rozpore s Božím slovom a s úctou, ktorá patrí jedine Bohu. Ak by sme to chápali však v zmysle, že spolupracovala s Ježišom na vykúpení, ale nie z nevyhnutnosti, to znamená, že vykúpenie by sa uskutočniť aj bez nej, potom by to nebolo v rozpore s Božím slovom. Spomeňme si, čo povedal sv. Pavol: „Na vlastnom tele dopĺňa „to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24). Keďže Panna Mária bola čistá od akéhokoľvek hriechu vďaka Ježišovým zásluhám, jej utrpenie spojené s Ježišovým utrpením malo výkupnú hodnotu. Ale bez neho by nebolo ničím. Sama, bez Ježiša, by nevykúpila nikoho.
Veľmi výstižným príkladom je symbolika používaná pri sv. omši. Pri príprave obetných darov pre Eucharistiu kňaz pridáva do vína niekoľko kvapiek vody. Eucharistia by bola platná aj bez tejto vody, ale pridané do vína a vo víne získavajú podiel na Eucharistii na spásu sveta.
Avšak ako vidíte, titul Spoluvykupiteľka, bez bližšieho vysvetlenia a vymedzenia, môže skutočne viesť aj k nesprávnym záverom. Preto terajší sv. Otec, ešte keď bol prefektom Kongregácie pre náuku viery odpovedal na otázku, či katolícka Cirkev vyhlási Máriu za Spoluvykupiteľku: „Nemyslím si, žeby sa tejto požiadavke… v dohľadnom čase malo vyhovieť. Odpoveď Kongregácie pre náuku viery znie, že to, čo táto požiadavka obsahuje, je už lepšie vyjadrené inými titulmi Panny Márie, zatiaľ čo formulácia „Spoluvykupiteľka“ je príliš vzdialená reči Svätého písma i reči cirkevných Otcov, a teda vyvoláva nedorozumenia. Čo je na tom správne? Nuž správne je to, že Kristus nestojí mimo nás alebo vedľa nás, ale tvorí s nami hlboké, nové spoločenstvo. Všetko, čo je jeho, sa sáva naším, a všetko, čo je naše, prijal, aby bolo jeho: Táto veľká výmena je skutočným obsahom vykúpenia, odstraňuje bariéry nášmu „ja“ a umožňuje prenikať do spoločenstva s Bohom. Keďže Mária predchádza Cirkev ako takú a stáva sa akousi Cirkvou v osobe, toto „spolu s ním“ sa príkladne uskutočňuje už v nej. Ale nesmieme zabúdať, že nad týmto „spolu“ je Kristovo „najprv“. Všetko pochádza od neho, ako nám to hovoria listy Kolosanom i Efezanom; aj Mária je všetkým, čím je, len cez neho. Slovo „Spoluvykupiteľka“ by tento pôvod zatemňovalo. Správny zámer sa vyjadril nesprávnym slovom. Vo veciach viery je podstatná práve kontinuita s rečou Písma a Otcov; s jazykom nemožno narábať ľubovoľne.28