4. Proces odpustenia

Uzdravujúca cesta života

Veľa ľudí nosí v sebe veľkú bolesť, spôsobenú zlyhaním iných alebo zraňujúcimi udalosťami, do ktorých sa v živote dostali.

4. – Proces odpustenia

Tento program má dopomôcť k pochopeniu a prežitiu uzdravujúcej cesty zo zármutku, rozhorčenia a zatrpknutia a tiež k zmiereniu sa s tým, čo sa už nedá zmeniť. Srdcom týchto duchovných cvičení je proces odpustenia: s Božou pomocou môže oslobodiť a uzdraviť zranené srdce. Duchovný pohľad je prepojený s modernými poznatkami psychológie, ktorá cez typické ľudské etapy žialenia vedie človeka postupne k opravdivému odovzdaniu zranení Pánovi v modlitbe a sviatostných sláveniach.

Zdroj YouTube kanál https://www.youtube.com/channel/UCrMsYJqB77GnEDPt4iDuB7A

Psychologička o manipulácii: Treba si zmapovať, v čom má iný človek nad nami moc (podcast Ľudskosť)

My ľudia máme prirodzenú túžbu ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás.

My ľudia máme prirodzenú túžbu ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás. A niekedy nás láka ovládať aj iných ľudí. Dôvodov je viacero, ale veľmi často to robíme preto, že cítime strach alebo diskomfort – a prostredníctvom manipulácie sa ho snažíme zbaviť.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Uherovou o tom, aké techniky manipulácie existujú a prečo sú účinné.

Hovorí aj, ako sa môžeme brániť, ak sme terčom manipulácie. Rozoberú manipuláciu vo vzťahoch s blízkymi, a rozprávajú sa aj o nebezpečnej manipulácii, ktorej čelia ľudia v práci. “Treba si zmapovať, akú má ten druhý človek nado mnou moc,” vraví Lenka v podcaste. “Vie ma vyhodiť? Vie ma v niečom obmedziť? Niečo mi zabrániť alebo limitovať ma v nejakých mojich potrebách? Lebo náš strach môže niekedy zväčšiť ten pocit, že sme bezmocní – a ono to tak nemusí celkom byť.”

Lenka vysvetľuje, ako vieme pri odhaľovaní manipulácie využiť kontakt s vlastným telom. Vysvetlí, čo funguje a čomu sa radšej vyvarovať. A povie tiež, v akých situáciách je lepšie zapojiť do riešenia aj niekoho zvonka.

Spomenuté v podcaste – Gaslight – film r. 1944
Hostka odporučila knihy:
– Nenásilná komunikace (Marshall B. Rosenberg)
– Nenechte sebou manipulovat (Isabelle Nazare – A

Prevzaté z YouTube

Podstata a metódy manipulácie v procese riadenia.

Manipulačné mechanizmy v manažmente a ochrane

Je ťažké si predstaviť manažéra, ktorý nepoužíva manipuláciu. Skúsme si však predstaviť riadenie organizácie, z ktorej sú manipulatívne taktiky úplne vylúčené. Svätožiara vodcu zmizne. Manažment je proces, ktorý nevyhnutne vedie k vlastnej vnútornej mytológii. Sila je tam, kde sú mýty. Tí druhí vždy sprevádzajú dobrých manažérov, ako aj dobrých učiteľov, ako aj všeobecne dobrí špecialisti: kolujú o nich povesti, bájky, dá sa z nich posmievať, môžu sa na nich hnevať – ale vždy budú počúvať. Táto svätožiara je symbolom moci, znakom sily a povinného bremena ich majiteľa.

Vodcova svätožiara je účinný spôsob, ako inšpirovať podriadených. Oveľa prirodzenejšie je ustúpiť a odovzdať sa na milosť silného, ​​dôverovať jeho kvalifikácii.

Bez manipulácie klesá psychologická kvalita ovládania: s elimináciou manipulácie sa vytráca jemnosť ovládania, klesá paleta použitých prostriedkov. Vodca, ktorý nepoužíva alebo nevlastní manipuláciu, riskuje, že skĺzne k hrubším kontrolám. Manipulácia zjemňuje. Vzniká niečo podobné taktnosti: šéf má právo rozkazovať, ale ušetriac pýchu zamestnanca, vyjadruje len svoje znepokojenie nad určitým problémom, spoliehajúc sa na „inteligenciu“ podriadeného.

Množia sa prípady zneužívania manipulácie, kedy sa pre šéfa stáva prostriedkom sebapresadzovania na úkor podriadených, rozhodnutí jeho osobné problémy… Často sa stáva, že záujem o záujmy organizácie slúži ako zámienka na porušovanie práv podriadených.

Keď človek dostane prácu, ponúka na predaj svoju profesionalitu, zdravie, silu, čas a dokonca aj ľudské vlastnosti: schopnosti, charakterové vlastnosti, komunikatívnosť. Platy sa platia aj za charakter a za schopnosť vychádzať s ľuďmi. Vyjadruje sa to v tom, že ľudia sú vyberaní na určité pozície na základe osobnostných vlastností a po znížení počtu zamestnancov – pri zachovaní všetkých ostatných podmienok – sú prepúšťaní predovšetkým bitkári a nepohodlní. Tým, že pracovník ponúkne využitie svojej kvalifikácie a všetkého, čo je pre túto prácu potrebné, za normálnych podmienok nepredá svoje duševné vlastnosti. 

Empatia alebo narcistické zrkadlenie?

Všetci túžime po tom, aby nám ten druhý rozumel a bol našou spriaznenou dušou. Empatiu vnímame veľmi pozitívne a má na nás dobrý vplyv. Treba však dávať pozor, aby si ju človek nezamieňal so zrkadlením.

Zrkadlenie

Zrkadlíme tomu druhému, čo hovorí a robí. Akoby sme vraveli: „Naozaj ma zaujímaš, chcem byť tvoj priateľ, som z teba paf!“ Vypytujeme sa.

Pri empatii je cieľom zrkadlenia skutočné pochopenie vnútra toho druhého,
narcistické zrkadlenie iba zbiera fakty a informácie o tom druhom.

Narcista vidí, že empatický človek je milý, láskavý a priateľský, že je to preňho potenciálny zdroj lojálneho obdivu a služby: „Tak ty by si ma chcel obdivovať? No, ja nie som proti, poďme do toho!“ Lenže po čase niektoré z tých informácií začne používať proti svojej empatickej obeti. V spoluzávislom / empatickom človeku vyvolá pocit akejsi zaviazanosti voči sebe. A ak máte šťastie a dostatok informácií o narcistoch, po čase (môže to trvať roky) sa vám otvoria oči a zistíte, že ten človek, ktorý sa vám spočiatku javil ako dokonalý, úžasný a pozorný priateľ a partner, takým nikdy nebol a nebude.

Podľa Wikipédie bol Narcis v gréckej mytológii krásny chlapec, do ktorého sa zamilovala nymfa Echo. Tá verklíkovala jeho slová a chradla, lebo jej lásku nikdy neocenil, naopak ňou pohrdol a odmietol ju. Za to ho bohovia potrestali tým, že sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Odvtedy je narcis(ta) synonymom človeka, ktorý je zahľadený do seba a okrem seba samého nemá rád nikoho iného.

Dr. Gloria Polo – od okultizmu k Bohu

Dr. Gloria Polo – od okultizmu k Bohu

V prvej časti opisuje Gloria Polo ako ju zasiahol blesk a čo sa dialo tesne potom. Poznanie neopísateľnej lásky, veľké svetlo, ľudí na zemi, uviaznutých v hriechu, ľudí cirkvi spojených svetlom Ducha svätého a Božou láskou. Poznanie, že do „záhrady“ vchádzajú iba Tí, ktorí sú v milosti Pánovej.

Nebezpečný okultizmus ! Bol som učeníkom okultného majstra. A skončil som na psychiatrii

Videl som, ako dokáže okultizmus liečiť a uzdravovať, akú má moc a kam to celé vedie. Rozhovor so Štefanom Esztergályosom.

Ako ste sa dostali k ezoterike a okultizmu?

Každý človek túži byť v niečom výnimočný. V deviatich rokoch som stratil otca a mama zostala sama s tromi školopovinnými deťmi, čo nebolo jednoduché pre ňu ani pre nás. Odvtedy som vo svojom živote prežíval veľkú frustráciu a zároveň hnev voči Bohu, že otec musel takto zomrieť. To spôsobilo, že som mal neskôr problém s autoritami a pomerne ťažko som sa pretĺkal životom. Veľa z nich ma nejakým spôsobom skúšalo zlomiť a potom boli aj také autority, ktoré ma mali rady, videli vo mne určitú výnimočnosť a vedeli ma v nej povzbudiť. S nimi som vedel spolupracovať. Jednoducho som hľadal svoju jedinečnosť. To bol kľúčový faktor v tom, že som sa neskôr v živote niečím takým zapodieval.

Kedy sa začalo vaše praktizovanie ezoteriky a okultu?

Vždy ma priťahovali nadprirodzené veci. Začalo sa to tým, že cez kamaráta som sa stretol s jedným známym, ktorého sme volali „majster” (úsmev). Bol to chalan, ktorý bol budhista, cvičil kung-fu a tai-či. Hovorili sme spolu o téme budhizmus verzus kresťanstvo a on ma veľmi ľahko presvedčil, že budhizmus je to pravé a kresťanstvo je trošku mimo. To svedčilo o tom, že som nemal správne znalosti, nepoznal som biblického Boha a nečítal som Písmo. A dovtedy som ešte nezažil obrátenie. Nemal som to v srdci, len nejakým spôsobom v rozume. Takže tento chlapík nemal až takú ťažkú prácu, aby ma ovplyvnil.