Závažné dopady narcistického zneužívania (Robert Tomšik)

S kým mám tú „česť“? Aj keď táto otázka pre vás znie možno ironicky, pre narcistu je úplnou samozrejmosťou. Velikášstvo a povýšenectvo sú dve charakteristiky, ktoré narcistov veľmi dobre vystihujú. Traduje sa síce, že narcista je osoba, ktorá sa má príliš rada, no nie je to len o tom. Ak hovoríme o skutočnom narcistovi, toto je len jedna z tých menej podstatných súčastí jeho „ja“.

ávažné dopady narcistického zneužívania (Robert Tomšik)

Narcisti sa prejavujú nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti, majú hlbokú potrebu obdivu, znížený pocit pre empatiu, vinu a zodpovednosť. Kontinuálne používajú rôzne manipulatívne techniky, emočne a psychologicky zneužívajú iných na dosiahnutie svojich cieľov. Tento psychologický teror zo strany narcistov, ktorý neraz končí úplnou deštrukciou osobnosti obete, nazývame syndróm narcistického zneužívania. O tomto syndróme sme sa rozprávali s doktorom Robertom Tomšikom z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v podcaste Veda na dosah.

PaedDr. Robert Tomšik, PhD. je vedecko-výskumný pracovník v oblasti psychológie. Pôsobí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave a svoju vedeckú činnosť zameriava na oblasť psychometriky, pedeutológie a porúch osobnosti, konkrétne narcistickej poruchy osobnosti a syndrómu narcistického zneužívania. Publikuje predovšetkým z oblasti metodológie psychologického výskumu, metodológie kvantitatívneho výskumu a štatistického spracovania dát. Za svoju publikačnú činnosť bol dvakrát nominovaný na Osobnosť Slovenska v oblasti psychológie. V praxi pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického zneužívania.

Svätá omša má nadčasový charakter – nebo spája so zemou

Úvodný rozhovor s generálnym vikárom a riaditeľom Arcibiskupského úradu v Trnave o pravdách a faktoch najsvätejšej Eucharistie.

V rozhovore sa dozviete:- čo je zdrojom zázračnej moci Eucharistie,
– ako možno pochopiť a dokázať premenenie podstaty Eucharistie,
– v ktorých cirkvách je prítomný živý Kristus pod spôsobmi chleba a vína, 
– čo znamená, že „kňaz koná eucharistickú obetu v Kristovej osobe“,
– akým spôsobom je Panna Mária eucharistická žena.

Živá prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii je nadprirodzený jav, o ktorom presviedčajú mnohé eucharistické zázraky. „Eucharistia je tu na zemi vrcholom stretnutia so živým Kristom. Nebo sa tu spája so zemou, preto, to, čo sa deje pri katolíckej svätej omši, má nadčasový charakter, “ vysvetľuje Peter Šimko. „Svätá omša je obeta a dielo Ježiša Krista. Jej účinok je úplne v Božej réžii, dokonca až natoľko, že nie je závislý na svätosti kňaza,“ vysvetľuje v rozhovore, v ktorom odkrýva tajomstvá viery.
Často počúvame o „zázračnej“ moci Eucharistie. Akú moc má Eucharistia?
Keďže Eucharistia nie je neosobná vec, ale živý Ježiš Kristus v podobe chleba a vína, teda moc Eucharistie je mocou Ježiša Krista. Je to ten istý Ježiš Kristus, ktorý rozkázal vetru a moru, aby sa utíšili, uzdravoval chorých, vyháňal démonov, odzbrojoval nepriateľov ako Nazarete, keď ho chceli zabiť zhodením zo skaly, ale zároveň je to ten istý Ježiš Kristus, ktorý sa nechal zajať, zbičovať, odsúdiť, opľuvať, umučiť.
Napriek tomu je vždy víťaz. Moc Eucharistie je nepochopiteľná ľudskými mierami.

Médiá v službách dobra alebo v područí zla?

Sedmoro pri sledovaní médií:
1. Overovať informačný zdroj, neveriť všetkému a každému. Skúmať a dať si do súvislostí všetky okolnosti zberu informácie.

2. Byť pozorný na hĺbku a kvalitu prijímaných i odovzdávaných slov, či nie je informácia odovzdaná nadľahčeným alebo zmanipulovaným spôsobom.

3. Zvážiť, či prijímané informácie sú pre život osožné, a podľa toho sa rozhodnúť, či pokračovať v ich sledovaní a šírení alebo nie.


4. Uvedomiť si svoju spoluzodpovednosť za šírenie informácií. To znamená nielen podporovať šírenie kvalitných pravdivých informácií, odmietať šíriť nedôveryhodné informácie z nedôveryhodných zdrojov, ale i pripomienkovať informačný obsah a zodpovedné osoby – teda aktívne reagovať konkrétnymi podnetmi, či už pozitívnymi alebo negatívnymi. Slovo má svoju moc a rezonuje i vo svedomí človeka pracujúceho v médiách.


5. Nezapínať televíziu, rádio či internet len kvôli tomu, aby „nebolo ticho“. Ticho býva veľakrát užitočnejšie než informácie z médií, dokonca môže sprostredkovať oveľa dôležitejšie a múdrejšie posolstvo.


6. Vedieť, kedy je správny čas televíziu či rádio zapnúť, prepnúť a vedieť, kedy je načase ich vypnúť.


7. Nezabíjať a nemrhať svojím vzácnym časom bezcieľným sledovaním médií.

VLIV VÝCHOVY NA ROZVOJ ZÁVISLOSTÍ

Na vznik a rozvoj závislostí mají značný vliv primární a sekundární skupiny, ve nichž se dítě pohybuje nejčastěji. Nejdůležitější jsou bezpochyby ty primární, tedy rodina a nejbližší přátelé.

VLIV VÝCHOVY NA ROZVOJ ZÁVISLOSTÍ

Rodina ovlivňuje dítě zásadním způsobem v období, kdy je nejvíce otevřené a formuje se jeho osobnost, hodnotový systém a přístup k životu i světu. Rodiče poskytují dětem základní identifikační vzory. Vznikají modelové situace, které u dětí posilují vhodné a nevhodné reakce. V bonusovém dílu se mimo jiného dozvíte, že chybovat ve výchově je přirozené a vůbec to neznamená, že tím dítěti otvíráme dveře do světa závislostí.
Prof. PhDr. MICHAL MIOVSKÝ, Ph.D. klinický psycholog a psychoterapeut Klinika adiktologie 1. LF UK a VFN