Médiá v službách dobra alebo v područí zla?

Každoročne v 7. veľkonočnú nedeľu – nedeľu pred zoslaním Ducha Svätého – pápež i biskupi na odporúčanie Druhého vatikánskeho koncilu vyzývajú ľud k modlitbám za pracovníkov v masmédiách. Prečo? Nie sú azda modlitby za iných ľudí, napríklad týraných, trpiacich, bez domova, chorých či závislých, dôležitejšie?
Médiá majú v súčasnosti obrovský vplyv. Sami vidíme a veľmi citlivo vnímame, ako ľudia pracujúci v masmédiách svojou prácou a postojmi dokážu usmerňovať až meniť ľudské názory, túžby, chovanie, postoje, a dokonca i myslenie ľudí. Je len na nich, či tento dar mediálnej moci využijú v prospech dobra alebo zneužijú v prospech zla.

Pre nás ako prijímateľov informácií to znamená rozlišovať zdroje a dôkladne si vyberať, akým správam, obrazom a zvukom budeme venovať svoj čas a dovolíme nimi zaplniť svoje vnútro. Je dôležité podnecovať kritický úsudok rozumu a byť otvorený i pre Ducha Svätého, čo vzbudzuje opatrnosť a pri výbere informačného obsahu volíme tie, ktoré sú v službách evanjelizácie. Na tento fakt neustále upozorňujú i naši duchovní otcovia.
Sila médií očami pápežov
Cirkev uznáva dôležitosť komunikačných prostriedkov, keďže „sú spoločným vlastníctvom celého ľudstva a majú veľký vzdelávací a výchovný účinok“ (Gravissimum educationiso, r. 1965, b. 4). Konciloví otcovia od začiatku však upozorňujú aj na všímanie si sprievodných okolností, teda cieľ, osoby, miesto a čas, v ktorých sa komunikácia uskutočňuje, nakoľko ovplyvňujú mravnú hodnotu danej informácie.
Konciloví otcovia pri výzve zapojiť médiá do evanjelizačnej služby, ich prirovnali spôsobom, ako keď sa meno Pánovo zvelebovalo veľdielami klasických umení(koncilový dekrét Inter mirifica – o spoločenských komunikačných prostriedkoch, r. 1963, b. 24).

Najmä po Druhom vatikánskom koncile nielen laikov, ale i kňazov vyzývali k používaniu moderných komunikačných prostriedkov pri pastoračnej činnosti vo farnosti, pri katechézach a kázňach (Koncilový dokument Optatam totius, r. 1965). O desať rokov neskôr pápež Pavol VI. nazval komunikačné prostriedky modernou kazateľnicou. Podľa neho majú byť médiá v službe evanjelia a Cirkev by sa dokonca cítila vinnou pred Bohom, keby tento spôsob evanjelizácie nevyužila (exhortácia Evangelii nuntiandi, r. 1975).
Podľa koncilových otcov kresťanské posolstvo musí byť integrované do tejto modernou komunikáciou vytvorenej novej kultúry s novou rečou, technikami i psychologickými postojmi. Prejavili tak jasnú otvorenosť voči novosti nielen v technológiách, ale aj v psychológii, s kritickým nadhľadom vedúcim k upevneniu morálky a obrane slobody.
Zdá sa, že ich výzva sa naplno realizovala až po päťdesiatich šiestich rokoch, a to práve „vďaka“ vládnym obmedzeniam spojených s koronakrízou, ktoré donútili kňazov v čo najväčšej miere využívať médiá na ohlasovanie radostnej zvesti.
Pápež Ján Pavol II. tiež pobádal rozvíjať a využívať médiá v prospech spásy ľudstva (apoštolská exhortácia Catechesi tradendae, r. 1979, bod 46). Podrobne sa týmto témam venoval v posolstvách k 33. – 39. svetovému dňu spoločenských oznamovacích prostriedkov. Jeho nástupca, pápež Benedikt XVI. pokračoval v tejto línii a napísal posolstvá k 40. – 47. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov.
Súčasný pápež František napísal posolstvá k 48. a k 56. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. V minuloročnom s názvom Poď a uvidíš ľudí vyzýval k osobnému kontaktu. Mediálnych pracovníkov podnecoval k jasnej a poctivej komunikácii. Tiež apeloval na obozretnosť voči mediálnej manipulácii a „odhaľovaniu falošných správ, čo však nemá viesť k tomu, aby sme masmédiá démonizovali, ale k väčšej schopnosti rozlišovať a k zrelšiemu zmyslu pre zodpovednosť, tak pokiaľ ide o šírenie, ako aj prijímanie informačných obsahov“.