Duch Jezabel – majster manipulácie !

Je načase, aby bol duch Jezabel odhalený a naša generácia sa stala voči nemu odolnou! Nemôžeme  pokračovať ďalej  bez jeho vylúčenia, aby nezvádzal, „neučil“, „neprorokoval“ a nekontroloval maskovane a nespochybniteľne Cirkev alebo službu! Duch Jezabel vyhlásil proti nám vojnu a má trvalý zámer na zničení Cirkvi alebo služby a … rovnako i nášho života! Pripravte sa na vážny boj! Čím ste viac duchovnejší; tým viac rastie váš vzťah s Ježišom, Mesiášom, vo vašom živote; tým viac smerujete hlbšie do hĺbky a božskej múdrosti Boha; stávate sa tým otvorenejším a poslušnejším Duchu Svätému, aby ste vykonali to, čo od vás chce a o to viac sa stávate citlivejší i na ducha Jezabel a jeho zvodné dielo!

Nestačí mať „pekné“, „úžasné“ stretnutie kresťanského zboru, „výkon pomazaného chválového  vedúceho“ a tak každý tlieskajúc rukami  zo sedadiel vyhlasuje „Aleluja Ježiš“, vydajúc zo seba umocnené  „ste tak požehnaný“!?; … nie je to ani v špecifickej homílií, ktorá má rozhodujúce duchovné prostredie, aby ste rozlíšili duchovnú atmosféru, ktorá panuje vo vašej cirkvi, službe, na vašom území, vo vašom meste…!
Na to, aby ste to rozlíšili, potrebujete mať skutočnú agresivitu; vášnivú; vytrvalú; nekompromisnú; byť duchovne vyzretý s rozlišujúcou schopnosťou; viesť víťaznú bitku proti duchu Jezabel!!! To znamená stať sa skutočnou hrozbou pre nepriateľa! Iba to ho vystraší! Prestaňte sa hrať hru na Božích vzácnych ľudí Jeho cirkvi; skončite s  kompromismi! Ak vašu cirkev narovnáte a postavíte ju na svoje pôvodné miesto, pripravíte sa o to lepšie na vážnu bitku! Duch Jezabel sa stáva v týchto posledných dňoch jedným z najväčších nepriateľov Cirkvi!

Pages: 1 2

Pokánie – Cesta k Bohu

Odpustenie je prvým kľúčom, ktorým môžeme otvoriť dvere, aby mohol prísť Ježiš so svojou uzdravujúcou mocou. Druhým kľúčom je pokánie.
Pre slovo pokánie sa v Starom zákone používajú dva výrazy: 1. naham (ľutovať, zmeniť zmýšľanie), 2. šub (obrátiť sa, vrátiť sa). V Novom zákone sú použité výrazy metanoeo, metamelomai (zmena mysle, teda aj ľutovať, pociťovať výčitky). V každom prípade, pokánie znamená skrze ľútosť zmeniť zmýšľanie.

Čo je však skutočná ľútosť? Boh často ukazuje zlé veci nášho života prostredníctvom svedomia. Mať výčitky ešte neznamená ľutovať. Musíme k nim zaujať stanovisko. Sme sklamaní, že sme zlú vec neurobili lepšie, či sa chlácholíme tým, že to robia aj iní, alebo naozaj ľutujeme to, čo nám svedomie vyčíta? A ak áno, prečo to ľutujeme? Ľutovať totiž môžeme napríklad aj to, že zlo ktoré sme vykonali vyšlo najavo, alebo že za to budeme potrestaní! Ľutovať môžeme aj zo strachu napríklad z Božieho hnevu, z pekla! To však nie je skutočná ľútosť. Tá by mala byť motivovaná láskou.

Opravdivé pokánie znamená:
Zmeniť svoje myslenie: začíname si uvedomovať hrôzu hriechu a jeho dôsledky. Spoznávame, kým sme sami v sebe a to, ako sa hriech Bohu hlboko protiví.
Zmeniť svoje konanie:
1) odvraciame sa od hriechu;
2) podriaďujeme svoje životy Bohu;
3) konáme tak, ako nám Boh vraví vo svojom slove.

Tri dôležité prvky pokánia:
1) Pokánie je záležitosťou poznania:
Potrebujeme si uvedomiť špinu nášho hriechu v očiach Boha a porovnať svoje hriechy s jeho svätosťou.
2) Pokánie je záležitosťou citu:
Ak si dôsledne uvedomíme svoj stav pred Bohom, vyvolá to v nás citovú reakciu, ktorá zahŕňa hlboký pocit previnenia a ľútosti (Iz 6, 5; Ž 51, 9).
3) Pokánie je záležitosťou vôle:
Pokánie zahŕňa aj vôľu – skutok poslušnosti. Keď pochopíme, čo máme pred Pánom a voči blížnym korigovať a urobíme to. Niekedy budeme musieť danú vec korigovať opakovane až dovtedy, kým sa „nový návyk“ nestane súčasťou nášho nového charakteru.

Pokánie nie je len jednorazový akt, je to postoj nášho srdca založený na našom každodennom vzťahu s Bohom.

Ovocie tohto pokánia je, že:
-keď sme konfrontovaní, prijímame pravdu,
-zameriavame pozornosť na zranených a na Boha,
-pociťujeme škodu, ako keby sa stala nám,
-berieme zodpovednosť za vlastné konanie,
-prijímame následky hriechu,
-dovoľujeme Bohu zmeniť naše srdce a zmýšľanie,
-vytvárame si nové návyky, čo spôsobuje náš duchovný rast,
-rozhojňuje sa v nás Božie požehnanie a zažívame oslobodenie od zlozvykov.

Pages: 1 2 3

Krížová cesta za vnútorné uzdravenie

Úvodná modlitba.
Pán Ježiš povedal: „Nie zdraví potrebujú lekára, ale chorí.“ Každý z nás od svojho počatia až doteraz prežil mnohé bolestné chvíle, ktoré zanechali v našom podvedomí nezahojené rany. Môžu byť príčinou našich opakovaných zviazaností, smútku, psychických ťažkostí, komplexov, slabostí a hriechov. Duchu Svätý, ktorý prenikáš nielen hlbiny Božie, ale aj hlbiny nášho podvedomia, urob teraz liečenie našej pamäti. Vzbuď v nás živú vieru v tvoju uzdravujúcu moc. Odovzdávame ti celý svoj život, všetky naše vnútorné rany, o ktorých vieme, aj tie, o ktorých vieš iba ty. Zjednoť nás v láske, aby sme prosili nielen za seba, ale aj za tých, ktorí to z nás najviac potrebujú.
Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.


I. zastavenie: Pána Ježiša odsúdili na smrť
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.
Uvedomme si teraz, čo sa to pred dvetisíc rokmi stalo! Hriešny človek odsúdil na smrť svojho Spasiteľa, Vtelené Božie Slovo, skrze ktoré a pre ktoré bolo všetko stvorené, teda aj človek. Bol to najnespravodlivejší súd všetkých čias. Pán Ježiš sa nebránil nespravodlivému obvineniu a rozsudok prijíma s tichosťou a odovzdanosťou do vôle Otca. Pane, my sme vo svojom živote často nedokázali prijať ani spravodlivé napomenutie a nie to ešte ohováranie, posudzovanie, či krivé svedectvo proti svojej osobe. Láskavý Ježišu, v tejto chvíli ticha ti chceme odovzdať všetky bolestné miesta v našom vnútri, aby si ich uzdravil. Daj nám silu, úplne odpustiť. Prosíme ťa za tých, ktorým sme my takto ublížili. Uzdrav ich vnútro a daj, aby aj oni odpustili nám. Duchu Svätý, pomôž nám vyhýbať sa takýmto hriechom. (chvíľa ticha)
Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

II. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.
Pán Ježiš s láskou berie kríž na svoje plecia. Aký je ťažký! Však je obťažený našimi hriechmi, slabosťami, bolesťami, chorobami. Aj my sme niesli vo svojom živote mnohé kríže. Niektoré boli také ťažké! Strata milovanej osoby, ťažká choroba, sklamanie v láske… Koľko by sa toho dalo vymenovať. Nedokázali sme ich všetky prijať. Ostali v nás výčitky voči ľuďom a možno i voči tebe, že si ich dopustil. Milosrdný Ježišu, uzdrav v nás všetky neprijatia našich krížov, všetky výčitky voči ľuďom i voči tebe. V tejto chvíli modlitby, daj nám silu, aby sme všetkým odpustili. A prosíme ťa aj za tých, ktorým sme my ublížili, aby aj oni odpustili nám. Duchu Svätý, pomôž nám prijať všetky naše kríže a obetovať ich za spásu svoju i našich blížnych. (chvíľa ticha)
Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

Pages: 1 2

Svätá omša: Najväčšia oslava Boha

Ak by vás niekto požiadal, aby ste vysvetlili, prečo náš Pán ustanovil svätú omšu, čo by ste mu povedali? Vedeli by ste mu zdôvodniť, prečo je to potrebné pre náš správny vzťah s Bohom ?
V dôsledku kozmickej tragédie Adama a Evy je ľudská rasa uvrhnutá do temnoty, biedy a viny. Každý z nás je postihnutý touto tragédiou a sami sa z nej nevieme dostať. Preto potrebujeme záchrancu. Ježiš Kristus nás vyslobodil z priepasti hriechu a smrti svojím životom a predovšetkým svojou smrťou na kríži, keď sa obetoval Otcovi ako nesmierne príjemná obeta lásky a vo sviatostiach Cirkvi nám ponúka vyslobodenie od zla a prístup do večnosti.

Pretože Boh je náš stvoriteľ, náš vykupiteľ a náš posvätiteľ, sme mu vďační za všetko. Sme mu vďační za spravodlivosť a lásku, ktorú nikdy nebudeme schopní splatiť spôsobom, ktorý by bol hodný Jeho veľkej dobroty a Jeho daru voči nám. Nedokážeme Ho dostatočne uctievať, ani mu primerane ďakovať. Predovšetkým sa potrebujeme zjednotiť s naším Vykupiteľom v Jeho obete na kríži, aby víťazstvo, ktoré získal pre ľudstvo vo všeobecnosti, bolo možné vztiahnuť jednotlivo na každého z nás. Keď sa s Kristom zjednotíme, Jeho víťazstvo nad hriechom a smrťou sa stáva naším víťazstvom.
Preto je svätá omša majstrovským dielom Božej múdrosti a milosrdenstva. V nej náš Pán sprítomňuje svoju obetu na kríži obetovaním toho istého Tela a tej istej Krvi, ktoré boli obetované Otcovi za našu spásu. Búra dvetisíc rokov, ktoré nás delia od Kalvárie a privádza nás priamo k Jeho krížu, k jeho svätým ranám, k Jeho prevzácnej Krvi, k prebodnutému Srdcu.
 

Pages: 1 2